Menu

Ako funguje rešpekt

Spoločne namiesto proti sebe.

Domov » ŽIVOT » Ako funguje rešpekt - 11.2017

Nie všetci ľudia sú rovnakí. Ale keď sa všetci vzájomne vo svojej ľudskosti akceptujú, je to tá najlepšia cesta k úctivému spolunažívaniu.

Každý deň zažívame nespočetné situácie, v ktorých zohráva určitú úlohu rešpekt – aj keď nám to v mnohých prípadoch vôbec tak nepríde. Pretože rešpekt znamená oveľa viac ako len vzhliadanie k nejakej osobe s autoritou. Rešpekt sa z veľkej časti odohráva v spoločenskom spolunažívaní. Keď zaobchádzame so sebou navzájom s rešpektom, má to veľký vplyv na náš vlastný život a naše spolunažívanie.

Pritom nejde o takzvaný vertikálny rešpekt, čiže pozitívne hodnotenie výkonov, vedomostí alebo schopností druhých. Omnoho viac záleží v dennom spolunažívaní na horizontálnom rešpekte. Ten je zodpovedný za to, že druhú osobu vnímame ako rovnocenný náprotivok a pri našom vlastnom konaní zohľadňujeme jej priania a definíciu pravdy. Inak a v skratke povedané: na každého pozerajte z rovnakej výšky.

Aby sa nám to podarilo, je nevyhnutné pozerať sa dôkladnejšie. Tak hovorí aj latinské slovo „respicere“, z ktorého je odvodený pojem „rešpekt“. Doslova preložené znamená „pozerať sa spätne na“ alebo „ešte raz sa obzrieť“. O niečo širší význam „brať ohľad“ alebo „rešpektovať“. A to podľa nemeckej Respect Research Group (RRG) znamená rozpoznať význam a hodnotu druhých. Ide o aktívne zaoberanie sa druhou osobou, aby sme porozumeli jej hľadisku.

Spytujte prvý dojem

Rešpekt znamená teda predovšetkým aj to, že si neurobíte obraz o niekom na základe prvého dojmu. V bežnom živote to nie je vôbec ľahké. Ako často si zaškatuľkujeme ľudí, zhodnotíme ich alebo posúdime behom pár sekúnd či minút? „Rýchle získanie prvých dojmov je vo všeobecnosti dobré, keď sa zaoberáme komplexnosťou sveta,“ vysvetľuje nemecká psychologička a bývalá vedúca RRG, Christina Mölders, ktorá sa dopodrobna zaoberá témou rešpektu.

Voltaire, francúzsky filozof (1694–1778)

»Uznanie je zázračná vec: spôsobí, že to, čo je výnimočné na druhých, patrí aj nám.«

„Potrebujeme také mechanizmy, aby sme mohli mať schopnosť konať a rýchlo reagovať.“ Ale je dôležité tieto prvé dojmy skúmať. „Súvisí to trochu s úprimným záujmom,“ vysvetľuje Mölders. Ak sa spytujete, ste pripravený pravdivo vnímať druhého a dopátrať sa k tomu, čo je to za človeka, namiesto len jednoduchého vnímania jeho prítomnosti.

„Týmto spôsobom smerujete ďalej od povrchu,“ vraví Mölders. Samozrejme sa nemôžete intenzívne zaoberať každou náhodnou známosťou. „To ani nemôžeme žiadať,“ vraví psychologička. Ale ak zistíme, že na niekoho reagujeme negatívne alebo ho neférovo súdime, je to otázka rešpektu dať tejto osobe druhú šancu.

Horizontálny rešpekt je neobmedzený

To pekné na horizontálnom rešpekte je, že sa nedá zhodnotiť. „Preto je dobrým základom, ak sa s niekým stretáme po prvý raz,“ vysvetľuje Catharina Vogt, tiež psychologička a ďalšia bývalá vedúca RRG. Spoznať rozdiel medzi vertikálnym a horizontálnym rešpektom je pre mnohých ľudí aha zážitkom. „Keďže horizontálny rešpekt je neobmedzený, môžeme ho prejaviť všetkým ľuďom,“ vraví Vogt. Vôbec nezáleží na tom, či je to niekto pri nakupovaní v supermarkete, politik alebo bezdomovec. „Dokonca aj keď by ste sa v živote už druhýkrát nemali stretnúť, bol by tento druh rešpektu základom pre ďalšie stretnutie.“

Nedostatok rešpektu spôsobuje bolesť

Jednoduché štúdie ukazujú, ako na našej duši odrzkadlí pocit, keď s vami zaobchádzajú bez rešpektu. Tri deti sa hrajú s loptou. Ale vždy si ju hádžu len dve. Tretie dieťa stojí nečinne vedľa a ani raz mu loptu neprihrajú. „U tohto dieťaťa sa v mozgu aktivujú rovnaké oblasti, ako keby pociťovalo telesnú bolesť,“ vysvetľuje Mölders. V psychológii sa tento pocit, ktorý je rovnako reálny ako fyzické utrpenie, nazýva „sociálna bolesť„. Dieťa sa cíti nerešpektované, nerovnocenné, vyčlenené. Tento efekt sa dá pozorovať aj u dospelých. „Byť začlenený do nejakej skupiny je pre naše prežitie veľmi dôležité,“ vraví Mölders.

V psychológii sa tento pocit, ktorý je rovnako reálny ako fyzické utrpenie, nazýva „sociálna bolesť“. Dieťa sa cíti nerešpektované, nerovnocenné, vyčlenené. Tento efekt sa dá pozorovať aj u dospelých. „Byť začlenený do nejakej skupiny je pre naše prežitie veľmi dôležité,“ vraví Mölders. Vyčlenenie z kruhu priateľov prežívajú outsideri rovnako ako mobbing na pracovisku. Človek cíti, že ho neberú vážne a že s ním zaobchádzajú nespravodlivo. „Keď má niekto pocit, že ho nevnímajú ako hodnotného človeka, radí sa nižšie, a ak je to na dlhé obdobie, tak nie je šťastný.“ Dlhodobé následky takýchto negatívnych pocitov siahajú od porúch spánku až po depresie.

Theodor Fontane, nemecký spisovateľ (1819–1898)

»Samotná ignorácia ešte neznamená žiadnu toleranciu.«

Empatii a rešpektu sa dá naučiť

Dobrá správa: požiadavku mať rešpekt voči ostatným sa dá naučiť. Učíme sa to kvázi sami, krok za krokom, a s veľkou dávkou sebareflexie. Začína to tým, že neberieme všetko osobne a svoju podriadenosť voči ostatným necháme tak. Nemali by sme sa neustále pýtať, kto a prečo niečo spravil alebo nespravil.

„Keď dokážeme rozlišovať medzi naším pozorovaním, naším pocitom a našimi závermi, prichádzajú aha zážitky,“ tvrdí Vogt. Pretože nie vždy môžeme vychádzať zo svojho vlastného porozumenia situácii. „Ak skúmate aj sami seba, máte dobrú šancu, púšťať sa do vecí bez predsudkov a v pohode,“ vraví psychologička.

Ešte viac odvahy si vyžaduje požiadať ostatných o spätnú väzbu. Potom zistíme, prečo boli veci povedané alebo vykonané, a nemusíme sa nechať viesť vlastnou interpretáciou. Možno pritom dokonca zistíme, že sme sami seba vnímali bez rešpektu, aj keď sme si vlastne mysleli, že ukazujeme veľa rešpektu. Alebo naopak. „Človek si môže dať veľkú námahu, aby bol úctivý, no napriek tomu nie je vyslovené, že ho druhí vnímajú ako úctivého,“ vraví Mölders.

Každý človek má rozdielne vnímanie. Preto je akcia a reakcia voku daného pozorovateľa. „Len ten, koho sa to týka, môže rozhodnúť, či je konanie z jeho pohľadu vnímané ako úctivé alebo nie.“ Zázračná formulka neexistuje, ale reči pomôžu. Aj empatiu, ktorá je k rešpektu potrebná, si dokážeme osvojiť. Napríklad tak, že v myšlienkach spravíme krok späť a vedome a intenzívne sa zaoberáme druhou osobou.

Arthur Schopenhauer, nemecký filozof (1788–1860)

»Aby ste ochotne a svojvoľne rozpoznali hodnotu druhých a uznali ju, musíte mať svoju vlastnú hodnotu.«

Rešpekt pred samým sebou

Mimochodom: Je ťažké povedať a ešte ťažšie vyskúmať, či sa úctivým ľuďom darí viac ako tým druhým. Na jednej strane reagujú ľudia na rešpekt pozitívne, čo vedie k dobrému spolunažívaniu. „Na druhej strane stojí rešpekt, a práve v konfliktných situáciách, veľa sily a energie,“ vraví Catharina Vogt. Na čo pri tom všetkom nesmiete zabudnúť: mať rešpekt pred samým sebou. Aj vlastné priania a túžby musíme vnímať a utíšiť. „Ak svoje vlastné potreby staviate zakaždým do úzadia, sami sa dlhodobo potápate,“ myslí si Christina Mölders. Práve u matiek často pozorovala tento priebeh. „Keď sa deti potom osamostatnia, zistia: musím aj ja opäť existovať.“ Čiže človek by si mal pokojne dôverovať, aby ukázal rešpekt voči samému sebe. A povedal, čo potrebuje.

Rešpekt v pracovnom živote

 

Práve v pracovnom živote dochádza opakovane k vyzývavým situáciám pri zaobchádzaní so zákazníkmi, kolegami alebo nadriadenými. Keďže však strávime polovicu nášho života v práci, zaobhádzanie s rešpektom sa oplatí všetkým zúčastneným. Okrem toho: „Je dokázané, že neúctivé správanie obmedzuje nielen bezprostredné osoby, ale aj celé okolie“, vraví psychologička Catharina Vogt. Ak sa niekto cíti v práci dobre a predovšetkým ak sa k nemu vedúci správajú s rešpektom, silnejšie sa identifikuje s podnikom a tímom, je spokojnejší s prácou ako aj pripravenejší na výkon.

„Aby sme boli kreatívni, potrebujeme určitú psychologickú istotu,“ vysvetľuje Vogt, „ako základ na to, aby sme mohli mať nekonvenčné nápady a občas spraviť chybu“ Radí: Ak s niekým v pracovnom živote zaobchádzajú bez rešpektu a preto sa cíti dlhodobo obmedzovaný, mala by sa táto téma úprimne otvoriť medzi štyrmi očami. Najlepšie je, ak pritom človek poukáže na konkrétne správanie, respektíve na konkrétne príklady.

„To si vyžaduje veľa odvahy, no je to aj znak rešpektu k sebe samému. Človek ukáže, že si za sebou stojí, obhajuje sám seba.“ Dôležité je aj presné načúvanie, čo chce povedať daná osoba a byť otvorený jeho vysvetleniam. Byť ticho a tajne tvoriť s druhými spojenectvá nie je dobrý spôsob. „Vedie to ku komplikovaným dynamikám, ktoré ťažko dostaneme znovu pod kontrolu.“

Zhrnutie: Učte sa spolunažívať s ostatnými s rešpektom

 

  1. Ostatných vnímajte na rovnakej úrovni.
  2. Lepšie sa prizrite a spoznajte hodnotu človeka vedľa vás.
  3. Nesúďte podľa prvého dojmu. Síce tak redukujeme komplexitu, ale aj prvé dojmy sa musia preveriť.
  4. Horizontálny rešpekt ako záchytný bod v bežnom živote: je neobmedzený a dá sa prejaviť každému človeku rovnako, zatiaľ čo vertikálny rešpekt sa dá zhodnotiť.
  5. Neúctivé správanie spôsobuje bolesť, môže viesť k nespavosti a depresiám.
  6. Rešpekt sa dá naučiť: Neberte všetko osobne, nepodceňujte sa, nenechajte sa zakaždým viesť vlastnou interpretáciou, ale sa radšej spýtajte a požiadajte o spätnú väzbu.
  7. To dobré nakoniec: rešpektujte sami seba a zároveň vnímajte vlastné potreby.
ZDIEĽAŤ
Hore
Pre optimálne zobrazenie stránky využívame cookies. Vo Vašich nastaveniach prehliadača si môžete použitie cookies deaktivovať. OK