Menu

Extrémny šport pre ženy

No risk, no fun?

Home » PÔŽITOK » Extrémny šport pre ženy - 07.2017

Obsah

Či už na lezeckej stene, na divokej vode, v jaskyni alebo vo vzduchu, extrémne športy obľubujú stále častejšie aj ženy. V každom prípade treba pri športoch ako cave diving, vulcano boarding alebo coasteering brať do úvahy pár vecí, aby nebolo riziko príliš vysoké.

Sú ľudia, ktorí sú absolútne šťastní, keď môžu ísť lanovkou na nejaký vrch, vypiť si kávu na terase s výhľadom, a potom sa opäť zviesť lanovkou do doliny. Sú aj ľudia, pre ktorých je väčším šťastím, keď najskôr na ten vrch vyjdú peši, a až potom sa za svoj výkon odmenia cappuccinom a výhľadom.

A potom sú ľudia, ktorí sú šťastní až vtedy, keď ten vrch zdolajú z druhej strany po strmej ceste. A tí už nepotrebujú kofeín na terase. Adrenalín v nich vrie tak či tak už hodiny a panorámu tiež stihli nasať.

Oproti časom minulým, keď ľudia navštevovali predovšetkým záhrady a turistické trasy, sa dnes stále viac tlačia davy na strmých skalách, rovnako aj potokoch, ktoré sa menia na divokú vodu, v ťažko prístupných jaskyniach, na strmých lyžiarskych svahoch alebo na plážach pre surferov s niekoľkometrovými vlnami.

Zatiaľ čo v roku 1952 stáli na úzkom vrchole Mount Everestu údajne len Edmund Hillary a Tenzing Norgay, dnes sa tam vyštverá niekedy aj viac ako sto osôb naraz. Horolezec Reinhold Messner z južného Tirolska označil majestátnu osemtisícovku dokonca za „jarmočnisko pre turistov“.

Ale aj na menej strmých nivách je vidno pribúdajúci záujem o extrémne zážitky. Napríklad v roku 1998 štartovalo na prvom Ironman triatlone v Klagenfurte nesmelých 124 účastníkov, aby preplávali 3,8 kilometra, prešli na bicykli 180 kilometrov a 42 kilometrov prebehli. Dnes už je ich približne 3000.

Rozkvet extrémnych športov

Pri športe coasteering, ktorý vznikol v Južnom Walese a znamená „lozenie po bralách,“ sa milovníci dobrodružstva spúšťajú dolu bruchom po útesoch, aby nakoniec skočili do hĺbky vlnobitia. Alebo sa šmýkajú na doskách rýchlosťou až 80 kilometrov ­za hodinu dolu sopečným úbočím, napríklad na Cerro Negro v Nikarague, a to skrz-naskrz cez sopečné vychytené miesta na boardovanie.

Alebo kráčajú medzi horami či mrakodrapmi po voľne napnutom lane vo výške, z ktorej sa vám zatočí hlava. Alebo absolvujú moderné preteky cez prekážky dlhé 20 kilometrov, ktoré sú popretkávané blatom, ľadovou vodou, ostnatým drôtom a zásahmi elektrickým prúdom. Či riskujú pri momentálne veľmi obľúbenom, ale extrémne nebezpečnom športe cave diving v tmavých jaskyniach ťažkosti pri ponore či ataky paniky, pred ktorými nie sú chránení ani samotní skúsení jaskynní potápači. Alebo sa nabudia pri basejumpingu, tým, že zoskočia s padákom z budov, vrchov alebo mostov, a to často z výšky menšej ako 100 metrov, bez strachu zo smrteľných úrazov, ktoré sa pri tomto športe pravidelne vyskytujú.

Ponúk pre milovníkov adrenalínu je toľko ako piesku pri mori. Ale čo vedie stále viac ľudí k tomu, aby kvôli zábave skákali z vysokých budov, potápali sa v neistých vodách, vyčerpali sa do odpadnutia a kvôli športovému zážitku riskovali svoje zdravie či dokonca život?

Odkiaľ tento boom pochádza

Zdá sa, že táto nová záľuba v športové riziko má viacero príčin. Na jednej strane je to moderný život so svojimi nespočetnými pokrokmi a zákazmi, ktorý mnohých pobáda, aby jednoducho unikli a okúsili niečo, čo sa vymyká norme. Niečo, pričom prekročia hranice, predovšetkým tie vlastné.

Potom sa k tomu priráta imidž, ktorí majú extrémni športovci, napríklad aj na sociálnych médiách. Už samotný tréning na nebezpečné preteky sa postará o obdiv­ a uznanie, ktoré človeku možno chýbajú v práci. Požiadavky pritom stúpajú: Kedysi stačila účasť na maratóne, dnes to už musia byť povestné prekážkové behy so všetkým sekírovanám, aby ste od priateľov a známych vymámili vytúžené „wow“.

A v neposlednom rade je boom extrémnych športov aj typický produkt našej spoločnosti blahobytu. Športový psychológ Andreas Marlovits si myslel už pred niekoľkými rokmi v denníku „Die Presse“: „Integrovaní členovia západných spoločností sa majú jednoducho príliš dobre.“ Oproti obyvateľom juhoamerických favelas, pre ktorých je dostatočným dobrodružstvom každodenný boj o prežitie, budú ľudia, u ktorých sú takéto riziká ohrozujúce ich existenciu výrazne eliminované, hľadať potrebnú výzvu vo forme športových hraničných zážitkoch.

Pričom by sme nemali zabúdať na to, že potreba takýchto výziev sa svojou intenzitou líši od človeka k človeku. Môžu za to hormóny. Pri extrémnom športe sa telo dostáva pod silný stres a vylučuje katecholamíny, ku ktorým patrí adrenalín, noradrenalín a dopamín. Adrenalín stavia človeka do pohotovosti. Stúpa frekvencia dychu, pulz je rýchlejší, telo mobilizuje všetky svoje energie. Dopamín naproti tomu vylučuje najmä pocity šťastia, a tie sa môžu aktivovať najrôznejšou formou.

Niekomu stačí kúsok čokolády, druhý zas potrebuje dobrú knihu, tretí hodinu zábavného športu a štvrtý zoskok s padákom. A líši sa aj ich množstvo. „Či a ako moc sa adrenalín, nor­adrenalín alebo dopamín delia, je úplne individuálne,“ vysvetlil športový medik z univerzity v Erlangene. A jeho waleský kolega Tim Woodman z univerzity v Bangore vyslovil názor: „Niektorí ľudia majú prirodzene vysokú hladinu dopamínu, takže nepotrebujú ďalšie dráždenie nervov.“ U iných, s chronicky nízkymi hodnotami dopamínu by sa mohla túžba po adrenalínovej vzpruhe prejaviť omnoho intenzívnejšie.

Pričom z túžby sa môže stať poriadna závislosť, o ktorej sa dlho predpokladalo, že jej skôr podľahnú muži ako ženy. Dnes sa naproti tomu vychádza z toho, že adrenalínové maniačky doteraz svoju potrebu na stresové situácie vyvolávajúce tvorbu katecholamínov hľadali už tradične v dramatických vzťahoch. Dnes ich pomaly zamieňajú za extrémne športy. Stále viac žien si váži nervové vypätie pri športových dobrodružstvách a siahajú pri nich na svoje telesné limity. Či už na skalách alebo divokej vode, pri pretekoch v blate alebo na surfovacej doske, podiel ženských športovkýň typu „No Risk, No Fun“ stále stúpa.

Ženy v extrémnych športoch

Jedným z dôvodov je určite ten, že ženy vo všeobecnosti viac športujú. Časy, keď sa ženské účastníčky od takýchto súťaží držali bokom kvôli strachu o ich pohlavné orgány, sa pomaly blížia k istému koncu. Ešte v 19. storočí sa dievčatám v puberte radilo, aby si od tohto veku nechali energicky náročné úlohy na čas, keď budú manželky a matky a aby sa zatiaľ telesne nevyčerpávali.

A v deväťdesiatych rokoch si samotný prezident medzinárodného lyžiarskeho spolku myslel, a to vážne, že lyžiarskym skokankám by predsa pri dopade „roztrhlo maternicu.“ Avšak v roku 2011 medicínska komisia Medzinárodnej olympijskej poroty raz a navždy objasnila: „Prehľad údajov o zraneniach nepotvrdil žiadne dôkazy o zvýšenom riziku akútnych alebo chronických poškodení ženských pohlavných orgánov.“

Mohlo by vás tiež zaujímať

Fitnes na blogoch 

Dnes je takmer polovica všetkých olympijských športovcov ženského pohlavia. Naproti tomu v päťdesiatych rokoch bolo približne 90 percent zúčastnených športovcov mužov. Aj víťazstvá, ktoré ženy dosiahli na súťažiach mimo olympiádu, sú pre mnohých príkladom. Na Swiss Iron Trail, najdlhšom a najnáročnejšom ultramaratóne v Alpách, vyhrala pred tromi rokmi 39-ročná Denise Zimmermann. Do cieľa dorazila dokonca o takmer 40 minút skôr ako najrýchlejší muž. A na Dragon’s Back, bláznivo náročnom päťdňovom etapovom behu cez Wales to dotiahla Škótka Jasmin Paris v roku 2015 na druhé miesto – a ušla svojmu vlastnému partnerovi o dve hodiny.

Pre ženských aj mužských extrémnych športovcov platia často rovnaké pravidlá, dokonca je aj jedno základné dôležité pravidlo, ktoré platí tiež pre všetkých: Safety matters! Pri všetkej radosti z rizika by sa malo toto pravidlo držať v rozumných hraniciach. Inými slovami: Ak chcete robiť extrémny šport, mali by ste byť extrémne fit a extrémne dobre informovaný. Včas začatý posilňovací tréning na dobrú kondíciu ako aj lekárske prehliadky sú nutnosťou. Rovnako aj správna výbava a potrebné know-how. Praví extrémni športovci, ktorí sú nielen extrémni, ale aj športovci, sa držia takých pravidiel, aby nedostali seba ani ostatných do zbytočného ohrozenia.

A čo všetci bojazliví ľudia? Tí nech si aktivujú adrenalín radšej na výškovej vyhliadke alebo pri hororovom filme, nech si nájdu nejaký cool, ale bezpečný šport a na záver si doprajú kúsok horkej čokolády. Tá chutí veľmi dobre na terase horskej chaty s dychberúcou panorámou.

BUCH TIPP Spoľahlivá ochrana

Či už sprej, stick alebo roll-on: ak robíte extrémne športy, potrebujete spoľahlivú ochranu a dobrý deodorant. V predajniach dm drogeriemarkt nájdete množstvo vhodných produktov.

 

Tipy na odkazy

Tu nájdete informácie k niektorým extrémnym športom.

Beh v blate


Lezenie

Horský maratón

Ein Beitrag geteilt von TrailCyL (@trailcyl) am

Triatlon

Divoká voda

Hore
Pre optimálne zobrazenie stránky využívame cookies. Vo Vašich nastaveniach prehliadača si môžete použitie cookies deaktivovať. OK