Menu

Máte viac ako jednu mamu?

Tajomstvo materinského citu

Home » ŽIVOT » Duševné zdravie » Máte viacako jednu mamu? - 05.2016

Každú druhú májovú nedeľu v roku ďakujeme mamám. Tým, ktoré nás porodili. A tým, ktoré sú pre nás ako mama. Čo predstavuje biologický vzťah matky a dieťaťa? A ako to, že aj iní ľudia môžu byť pre nás matkami?

Priviedla nás na svet. Ďakujeme jej za svoj život. Je naša najbližšia osoba, ochrankyňa a kamarátka. Jej láska k nám je tou najsilnejšou láskou v živočíšnom aj ľudskom svete. Je najstarším spojením medzi dvoma bytosťami. Urobila by pre nás všetko. Naša mama.

Objatie. Mama so synom v objatí.

V objatí. Matky držia dlho svoje deti v náručí. Neskôr je to naopak.

Praláska

Láska medzi dieťaťom a matkou je zdrojom všetkých vzťahov. Z nej sa neskôr vyvinula láska medzi pohlaviami. Tak vravia teórie. Matky predstavujú začiatok, každý živý tvor má tú svoju. Gorilia mama sa takisto s láskou stará o svojich potomkov. Medvedia mama chráni svojich chránencov aj cez mŕtvoly. Pri slonoch dokonca aj tety majú materské city. Mamy sú najskôr životne dôležité, potom dôležité na prežitie. Vďaka nej zostáva zachovaný rod. Príroda to šikovne narafičila. Žena sa stará o dieťa deň čo deň a noc čo noc. Že jej pri tom teraz pomáha muž, nemení nič na jej záujme: pre dieťa všetko. Toto spojenie však nie je samozrejmé alebo vrodené. Potrebuje interakciu medzi matkou a bábätkom. Do cesty prichádza veľa komplikovaných procesov. A tie sa začínajú už v matkinom lone.

Mama so synom a s darčekom.

Obdarovaná. Mamy nám dávajú tak veľa. Dajme im niečo späť.

Prapôvod

Základy materských citov sa rodia už v bruchu. Keď to malé ešte visí na pupočnej šnúre. Spojenie v tomto prípade môžeme brať doslova. Matky a bábätká sú v priamom kontakte. Deväť mesiacov rastie plod a vyživuje sa z placenty, z maminho koláča. Je v úplnom bezpečí. Nenarodené zachytáva aj pocity matky. Radosť, pokoj, ale aj stres a strachy. Preto je pre neskorší vývoj dieťaťa dôležité, aby matka bola už počas tehotenstva vyrovnaná.

Mark Twain, spisovateľ

„Moja mama mala so mnou kopu starostí, ale myslím, že si to užívala.“

S narodením dochádza k novému spojeniu matky a dieťaťa. Prechádza z telesného na emocionálne. Od prvej minúty života novorodenca, keď sa prestrihne pupočná šnúra. Novorodenec spozná matku podľa hlasu, vône a tlkotu srdca. Veď si už na ňu počas deviatich mesiacov zvykol. Prvé mesiace po pôrode sú rozhodujúce pre vzťah. Rozprávanie, hladkanie, dojčenie, maznanie – tým sa vytvára intenzívne a úzke spojenie, ktoré v ideálnom prípade potrvá až do dospelosti.

Prapôvodný inštinkt

Počiatočná fáza je extrémne dôležitá. Ak nie je kontakt medzi matkou a dieťaťom dostatočný, alebo vôbec žiadny, má to závažné dôsledky. V psychológii sa na tomto vzťahu zakladá veľa teórií. Materské city nie sú prapôvodný inštinkt, ako sa kedysi predpokladalo. V šesťdesiatych rokoch sa začali robiť prvé experimenty. Najskôr na ovciach a potkanoch. Keď odobrali ovci jej jahňa a o niečo neskôr jej ho vrátili, už nerozpoznala jeho telo a krv a odstrkovala ho od seba. K podobným výsledkom došlo aj u ľudí. Pri predčasne narodených deťoch, ktoré ostali dlhšie v nemocnici a mali málo kontaktu s matkou, sa nevyvinuli žiadne alebo len malé materské city. Dieťa bez lásky a náklonnosti môže neskôr zápasiť s ťažkými psychickými poškodeniami a problémami pri učebných procesoch. Je možné, že musí bojovať so strachom z citového spojenia a z odlúčenia. Láska, ktorú nikdy nepoznalo, sa môže dokonca preniesť až na ďalšiu generáciu. Tieto deti ako dospelí mávajú problémy vybudovať si zdravý vzťah k vlastnému dieťaťu.

BUCH TIPP „Zvoľ si život, aký chceš“ od Tal Ben-Shahar, Ph.D.

Kniha „Zvoľ si život, aký chceš“ vás naučí v živote nachádzať a vidieť podnety, ktoré v nás vyvolávajú pocity šťastia. Počas čítania si uvedomíte, ako nám malé, zdanlivo bezvýznamné rozhodnutia môžu významne zmeniť život k lepšiemu.

Traumy, z ktorých vznikajú podobné ťažkosti, sú trpkými spoločníkmi. Ako ľudský vek aj ony majú od prírody svoje hranice. Je veľmi náročné dostať ich skôr z tela a krvi, do ktorých sa zahryzli. Nemôžeme sa večne vyhovárať na detstvo – to sa ľahko hovorí. Napriek tomu je to pravda. Ak sa toho chopíme s vážnosťou, ako keby sme ťahali drevo do lesa.

Avšak: ako každý fenomén, aj materstvo má svoj protiklad. Ide to aj inak.

leben_coach-1-ab_2016-03

Dôvera. Nie sú to len pokrvné matky, ktoré nám môžu byť blízke.

Prapôvodný hormón

V jednej štúdii vpichli potkanom krv ich potkaních matiek. Začali stavať hniezda, kŕmiť cudzie mláďatá a starať sa o ne. Neskôr sa prišlo na dôvod: jeden jediný hormón, oxytocín. Podľa svojho účinku sa nazýva aj hormón lásky či spojenia a je to niečo ako čarovná látka. Mozog ho vylučuje už pri narodení, pri rozširovaní krčka maternice. Spolu s ďalšími endorfínmi účinkujú hormóny proti pôrodným bolestiam. Aj neskôr pri dojčení je ženské telo zaplavené oxytocínom. Spôsobuje zvýšenú tvorbu mlieka a znižuje stres. Posilňuje emocionálne spojenie medzi matkou a dieťaťom. Dokonca aj u žien, ktoré vôbec neporodili. Oxytocín vytvára materské pocity prakticky z ničoho. Tak, ako sme to videli na príklade s potkanmi. Opice alebo slony fungujú podobne. Keď nie je k dispozícii matka, priskočia druhé samice a prevezmú matkinu rolu. Ako u ľudí.

Blond dievča so psom na pláži.

Chránená. Dokonca aj láska k zvieratám môže prebudiť materinské city.

Pradôvera

Pre dieťa je dôležité mať osobu, na ktorú môže prilipnúť. Pri ktorej sa cíti bezpečne a isto. Ktorej môže dôverovať. Ak to nie je matka, nech už z akéhokoľvek dôvodu, môže túto prácu prevziať niekto iný. Sestra, stará mama, cudzí ľudia, ale aj otcovia môžu byť matkami. Z tohto hľadiska nemusia byť matky len ženy. Sú to jednoducho ľudia, ktorí z nás spravili to, čím sme. Výskumy ukázali, že deti môžu mať viaceré blízke osoby zároveň. To malé je schopné už v skorom veku rozlišovať medzi osobami. Napríklad medzi učiteľkou v škôlke a otcom. Napriek tomu spravidla uprednostňuje pokrvnú matku.

Matky formujú svoje deti. A tým aj ich budúcnosť. To je zodpovednosť, občas aj záťaž. Aj za to sa môžeme mamám poďakovať.

Ak dieťa príliš skoro odlúčime od jeho rodičov, vynoria sa takmer určite poruchy väzieb. Strach pred stratou robí nedôverčivým. Vo všeobecnosti ide o stupeň emocionálnej väzby. Dieťa si vybuduje pradôveru voči jednej jedinej osobe. To sa stane, keď sa dospelý správa k malému dieťaťu správne. Dieťa sa cíti bezpečne. Vyvíja si silnú a zdravú väzbu. A získava potrebnú dôveru v seba samého a vo svoje okolie. Malé dieťa začína objavovať svet. Bez strachu beží na malých nôžkach naproti životu. S poznaním, že zakaždým sa bude môcť vrátiť k najbližším.

Andrea Fehringer & Thomas Köpf

ANDREA FEHRINGER & THOMAS KÖPF sú novinári a spisovatelia prednášajúci na Viedenskej univerzite. Napísali spolu 36 kníh, aj ako anonymní pisatelia. Usporadúvajú kurzy písania, a tak sprevádzajú iných na ich ceste k vlastnej knihe.

Hore
Pre optimálne zobrazenie stránky využívame cookies. Vo Vašich nastaveniach prehliadača si môžete použitie cookies deaktivovať. OK