Menu

Umenie odpúšťať

Odpustenie namiesto hnevu.

Home » ŽIVOT » Umenie odpúšťať - 11.2017

Živením starých sporov škodíme najmä sami sebe. Odpustenie je príležitosťou na nový začiatok.

„Ak myslíš, že si osvietený, choď navštíviť svoju rodinu.“ Tak znie známy citát spirituálneho učiteľa Ram Dassa. Naše najbližšie vzťahy sú pre nás najväčšími výzvami. Práve v čase Vianoc občas veľmi intenzívne a bolestne cítime priepasť medzi našou vysnenou idylkou a skutočnosťou. V mnohých rodinách a vzťahoch neprebiehajú sviatky príliš harmonicky. Sú plné napätia, hádok a urážok. Pri tom často narazíme na nezahojené rany z minulosti a príliš emotívne reagujeme na nevinné poznámky alebo ostrejšie pohľady. Často to končí výčitkami, sklamaním a slzami. Takto si veru radostné Vianoce nikto z nás nepredstavuje.

Negatívne emócie nás zväzujú

Aby sme mohli vyliečiť staré rany a začať odznova, musíme v sebe objaviť schopnosť odpúšťať. Nie je to ľahká úloha, to je jasné. Hlavne ak ide o viac než o zabudnuté narodeniny, rozbitú vázu alebo hlúpu poznámku. Hnev a bolesť sú dôležité emócie, ktoré nemôžeme ignorovať alebo potláčať. Vždy v sebe nesú určité posolstvo pre nás samých, napríklad: „To je na mňa priveľa.“ alebo „To mi nerobí dobre.“

Keď sa však upíname na starý hnev, či dokonca na predstavy o pomste, škodíme tým najmä sami sebe. „Nevybavené záležitosti“ sa vpisujú hlboko do našej duše a pri najbližšej príležitosti opäť bolestivo vyplávajú na povrch. Aj keď kontakt s danou osobou prerušíme, spája nás s ňou hnev a zatrpknutosť.

Nasledujúci krátky príbeh je výbornou názornou ukážkou:

Dvaja vojnoví zajatci sa po desaťročiach opäť stretnú. „Už si veliteľom tábora odpustil?,“ pýta sa jeden.

„Áno,“ odpovedá druhý.

„Ja im nedokážem odpustiť. Ešte stále voči nim cítim hnev.“

„Tak v tom prípade“, hovorí priateľ, ktorý dokázal odpustiť, „si ešte stále ich zajatcom.“

Odpustiť, no nezabudnúť

Odpustenie neznamená ospravedlniť to, čo sa stalo. Znamená to len to, že sa zbavíme starej ťarchy, aby sme mohli žiť slobodnejší a nezaťaženejší život. Budhistický učiteľ, Jack Kornfield, to formuluje nasledovne: „Odpustenie znamená vzdať sa nádeje na lepšiu minulosť.“

To, čo sa stalo, už nemôžeme zmeniť. To najlepšie, čo môžeme pre seba a pokoj svojej duše urobiť, je vnútorne sa od toho odpútať.

Vďaka tomu sa totiž zbavíme role obete a budeme opäť schopní pohnúť sa vpred. Vrátime sa späť do prítomnosti a zameriame sa na to, čo je pre nás dobré v tejto chvíli. Môžeme sa z toho, čo sa stalo, poučiť a v budúcnosti si možno stanoviť jasnejšie hranice alebo otvorenejšie hovoriť o svojich potrebách. Neukážeme tým svoju slabosť, ale silu a odvahu.

Odpustenie si však nemôžeme vynútiť. Odpútanie sa od problému si vyžaduje čas. Prvým krokom musí byť priznanie a prijatie všetkých emócií, ktoré ho sprevádzajú. Sú to často práve ženy, ktoré dokážu veľmi rýchlo potlačiť zlosť, prejaviť pochopenie a odpustiť. Ak však svoju bolesť nepriznáme, bude na nás pôsobiť podvedome a môže sa prejaviť niekde inde. Zmierenie často začína na duševnej úrovni. Tým, že sa vrátime o krok späť a zistíme, že je pre nás lepšou cestou ako život so zničujúcimi pocitmi. Postupne, s veľkou dávkou trpezlivosti a pochopenia nás samých, dokáže toto poznanie preniknúť hlboko do srdca a uľaviť nám.

Empatia a úcta k druhým

Keď získame trochu odstupu, môžeme sa pokúsiť porozumieť pocitom a pohnútkam toho druhého. Vzťahy sú vždy sprevádzané bolesťou. Všetci čas od času ublížime, sklameme a zraníme ľudí okolo seba. Nikto z nás nie je dokonalý, preto by sme mali byť tolerantní aj k svojim blízkym. Niekedy dokonca nájdeme odvahu priznať svoju zraniteľnosť a povedať: „Ublížilo mi, čo si povedal-a/urobil-a. Nerozumiem tomu. Prosím, vysvetli mi to.“

Aj keď nie vždy dokážeme odhaliť všetky príčiny, môžeme tomu druhému aspoň prejaviť trochu porozumenia a rešpektu voči jeho pocitom, názorom a potrebám. Vtedy máme šancu na nový spoločný začiatok.

Niektoré vzťahy nemožno zachrániť. Aj to je v poriadku. Odpustenie neznamená zbúranie vlastných hraníc ani hovorenie „áno“ miesto „nie“. To platí obzvlášť v situáciách, kedy ide o fyzické alebo psychické násilie.

Odpusťme sami sebe

Osobou, ku ktorej sme často veľmi nezhovievaví, bývame my sami. Zvyčajne veľmi prísne hodnotíme svoje vlastné chyby a ťažko prijímame fakt, že občas niekoho zraníme a nie sme dokonalí. Zúrivosť a hnev voči nám samým je však nielen zdrojom nešťastia, ale aj chorôb. Naše telo totiž nedokáže rozlišovať medzi narušiteľmi zvonka a zvnútra. V oboch prípadoch reaguje stresom, napätím a strachom. Vnútorné boje sú následne častou príčinou konfliktov s okolím.

Preto by sme najprv mali ukončiť vojnu samých proti sebe. Potom bude môcť prísť vytúžený mier. Naše šance na krajšiu a harmonickejšiu budúcnosť sa tým rapídne zvýšia.

Ako odpúšťať

Ak vo svojom vnútri stále dookola omieľame výčitky, niekedy nám pomôže preniesť ich na papier. Napíšte danej osobe list, v ktorom jej poviete o všetkom, čo sa vo vás odohráva. Neodosielajte ho. Zničte ho v rámci rituálu odpustenia – spáľte ho a popol nasypte do poto­ka alebo rieky. Vedome sa rozhodnite zbaviť sa tejto ťarchy.

Majte sami so sebou trpezlivosť: Odpustenie je schopnosť, ktorú je potrebné trénovať. Nezačínajte hneď tým najzložitejším konfliktom a najväčšou krivdou. Trénujte na nepriateľskej čašníčke, zle naladenom kolegovi alebo zlodejovi, ktorý vám vykradol auto. Keď zistíte, že odpustenie je príjemnejšie ako zlosť, uľahčí vám to v budúcnosti množstvo situácií.

Existuje veľa prístupov, stratégií a rituálov spojených s tematikou odpustenia, ktoré mnohým ľuďom pomohli. Patrí k nim napríklad havajský rituál odpustenia Ho’oponopono, knižky „The Work“ od Byron Katie alebo „Radikálne odpustenie“ od Colina C. Tippinga. K dispozícii je množstvo kníh a návodov. Vyskúšajte a určite neoľutujete!

Ak vami konflikt alebo urážka otriasli, nebojte sa vyhľadať pomoc profesionálov.

Zhrnutie

  •  „Nevybavené“ staré urážky a zranenia sú zapísané hlboko v nás a môžu sa kedykoľvek opäť prebudiť.
  • Odpustenie znamená oslobodenie, nie ospravedlnenie za to, čo sa stalo.
  • Vďaka tomu sa zbavíme role obete a môžeme začať žiť slobodnejší život.
  • Môžeme sa poučiť z toho, čo sa stalo a žiť lepšie.
  • Skúste sa na veci pozrieť s odstupom, dopriať si dostatok času a presvedčiť samého seba, že zmierenie je prospešnejšie ako zničujúce emócie.
  • Ten, kto ostatným prejaví svoju empatiu a pochopenie pre motívy ich konania, uľahčí tým nový začiatok.
  • Najdôležitejší krok: Odpustiť sebe samému. Priznať si, že nie sme dokonalí, pôsobí liečivo.
Hore
OKMehr Information