Menu

Jedzte pozorne

Účinné aj bez držania diéty.

Home » ŽIVOT » Jedzte pozorne - 10.2017

Vedomé jedenie a uvedomovanie si toho, čo jeme, môže zmeniť náš pohľad na jedlo i na nás samých. Vedomému jedeniu sa môžeme naučiť.

Jeme nepozorne

Miska s müsli vedľa počítača, balíček lu­pienkov pri sledovaní televízie, rýchla obložená žemľa počas prestávky v kancelárii. Ruku na srdce: Ako často sa ocitáme v podobných situáciách?

Jedlo je jednou z našich základných potrieb. V našom hektickom životom štýle mu však venujeme príliš málo pozornosti. Jeme popri iných činnostiach, nepozorne a nekontrolovane. „Pre mnohých ľudí je čoraz ťažšie sa rozhodnúť, čo, kedy a v akom množstve by mali jesť,“ píše viedenská výživová špecialistka a psychoterapeutka, Laura Milojevic, vo svojej knihe „Achtsam essen und genießen“ (Scorpio Verlag); v preklade Jesť vedome a vychutnávať.

Nepozornosť pri jedle môže mať mnoho príčin. Milojevic zistila, že mnoho ľudí má o sebe samom negatívnu predstavu. Ostrá sebakritika, pocity viny a hanby z „nedokonalej“ postavy nám často bránia si jedlo poriadne vychutnať. Na pozadí týchto pocitov je často dlhá osobná história ovplyvnená kultúrnymi a spoločenskými vplyvmi. „Ženy často hodnotia samé seba najmä podľa zovňajšku,“ píše Milojevic. „Začína to sčasti už v predškolskom veku.“

Príliš vysoké nároky, znižovanie vlastnej hodnoty, tlak na výkon, preťaženie a negatívne pocity v záťažových situáciách môžu viesť k nekontrolovanému prejedaniu sa. Ľudia sú skrátka emotívni a pocity často vedú k činom. Jedným z možných činov je práve jedlo ako dočasná odmena.

Čím častejšie však problémy riešime jedlom, tým väčší emočný tlak pociťujeme a tým silnejšia sa stáva vzájomná väzba medzi týmito dvoma faktormi. To zanecháva v mozgu hlboké stopy. V skratke: čím častejšie opakujeme určité konanie, tým viac si naň zvykáme. Mozog sa potom stále znovu a znovu uchyľuje k rovnakej stratégii. Všimnite si to, keď v zlej nálade siahnete po čokoláde alebo koláčiku. V budúcnosti to urobíte znova.

Naše zvyky však môžeme prekonať a natrvalo zmeniť. Môžeme náš mozog preprogramovať tak, aby s negatívnymi pocitmi bojoval iným spôsobom. To isté platí aj na negatívne myšlienky. Je normálne komunikovať s vlastným ja a premýšľať o mnohých veciach. O našom vzhľade, postave a nevydarených pokusoch schudnúť. Mozog však nerozlišuje medzi skutočnosťou a myšlienkami. Preto musíme sami určiť, akú moc svojim myšlienkam dáme a ktoré z nich budeme „kŕmiť“.

Typickou príčinou nepozorného jedenia je aj stres. Štruktúry mozgu, ktoré sú zodpovedné za odmeňovanie, pocity a stres navzájom neustále komunikujú. Možno práve tým môžeme vysvetliť súvislosť medzi stresom a zvýšenou chuťou do jedla. Mozog si niektoré pocity zamieňa s hladom a my tak siahame po jedle. Rovnaký účinok má aj stres, ktorý vzniká ako dôsledok našich starostí o zovňajšok alebo hmotnosť.

Vedomé stravovanie nie je diéta

Koncept vedomého stravovania je založený na vzájomnom vzťahu medzi jedlom a psychikou. Nemá nič spoločné s diétami, počítaním kalórií a sebakritikou. „Na diétach je lákavé, že nám ponúkajú určitý systém, vďaka ktorému sa nemusíme rozhodovať, čo budeme jesť. Všetko je odrazu omnoho jednoduchšie,“ píše výživová špecialistka. Diéty nám dávajú pocit, že máme svoje stravovacie návyky pod kontrolou. Neučia nás však ničomu o našich zvyklostiach pri jedení. A už vôbec nám neukazujú, čo by sme na nich mali zmeniť.

Veď ako aj? Diéty sa zameriavajú len na vonkajší aspekt, ignorujú emócie a signály, ktoré vysiela naše telo. Naproti tomu vedomé stravovanie sa zaoberá vnútornými aspektmi nášho stravovania. Skúma naše presvedčenie a zvyklosti v stravovaní.

Ide o uvedomenie si reakcií nášho tela, myšlienok a pocitov pri jedení, aby sme na ne mohli primerane reagovať. Keď totiž vieme, kedy, prečo, kde a ako jeme, môžeme svoje stravovacie návyky ovládať. Bez diét a bez zákazov. Ale s pôžitkom. Jedlo sa tak stane radostným a zmyselným zážitkom pre telo, myseľ i dušu. Výživová špecialistka, Laura Milojevic, je presvedčená, že vedomé stravovanie je každému z nás dané do vienka už pri narodení. „Malé deti to robia úplne prirodzene. Chcú jedlo skúmať, brať do rúk, ohmatávať, ovoniavať a ochutnávať. Sú zvedavé.“ Deti k jedlu pristupujú hravo, pretože ešte nemajú vžité zaužívané pravidlá a koncepty dospelých. „Vďaka tomu sú na jedlo plne sústredené.“ Mnohé príčiny nechutenstva a ťažkostí s jedlom majú korene v prísnych príkazoch alebo zákazoch.

Prijmite prítomnosť. Ale ako vlastne na to? Ako byť pozorný? Našu pozornosť možno vedome riadiť vnímaním myšlienok, pocitov a fyzických prejavov. A to bez hodnotenia, kritizovania alebo posudzovania.

Snažme sa nechať prítomnosť plynúť. Eliminujme tlak na to, že musíme niečo urobiť, zlepšiť alebo zmeniť. Pozorujme sa takpovediac zvonku a vnímajme si len momentálny okamih. Nenechajme sa strhnúť prívalom emócií a myšlienok. Naučme sa ich ovládať. Najzákladnejší predpoklad: Človek musí byť pri jedení skutočne „prítomný“ všetkými zmyslami. „Prichádzame o dôležité informácie,“ vysvetľuje Laura Milojevic. „Keď totiž stolovanie nevnímame všetkými zmyslami, takže nevidíme alebo necítime, čo jeme, ochudobňujeme sa o pôžitok i uspokojenie, ktoré sú s jedlom spojené.“

Tri zásady

Prvá zásada: Naše zmysly nám pomôžu objaviť nový prístup k jedlu a svojmu telu a spoznať seba samého. Vďaka tomu môžeme lepšie vnímať chuť a pôžitok z jedla a zmeniť svoj postoj. Štúdie dokázali, že zvýšená pozornosť počas jedenia znižuje príjem kalórií. Kto je pri jedle pozorný, mení zároveň aj svoj vzťah k jedlu.

Druhá zásada: Načúvajte svojmu telu. Poskytuje nám všetky informácie, vďaka ktorým dokážeme zistiť, či má náš hlad len emocionálny pôvod. „Naše telo dokáže vypočítať spotrebu energie lepšie ako akákoľvek aplikácia na počítanie kalórií. Permanentne totiž vyhodnocuje informácie obsiahnuté v krvi, tráviacom trakte a tukových tkanivách,“ hovorí špecialistka. „Pri nedostatku energie sa dostaví pocit hladu, ktorý počas jedenia ustupuje a plynule prechádza do pocitu nasýtenia.“ Ak sa orientujeme podľa externých nariadení, zákazov alebo počítadiel kalórií, prestaneme byť schopní tieto signály vnímať.

Tretia zásada vnímavého stravovania: Vychutnávajte si jedlo všetkými zmyslami. Vedome vnímajte vône, farby, tvary, konzistencie, zvuky a myšlienky. Vedome dýchajte a uvoľnite sa. Nejde o množstvo stravy, ale o to, akú pozornosť venujeme jej prijímaniu.

Cvičenie robí majstra

Po malých krokoch sa vám podarí opäť začať vnímať pocity hladu a nasýtenia. Stanete sa expertom na vlastné stravovacie návyky, posilníte svoje vnímanie vlastného tela, objavíte podvedomé vzťahy medzi emocionálnymi potrebami a jedlom, začnete sa lepšie chápať a viac si sami seba vážiť.

Presne v tom tkvie aj tá najväčšia prekážka: Pri vedomom jedení si človek toho uvedomí veľa aj o sebe samom – a to môže pôsobiť odstrašujúco. Milojevicová radí začať spolu s kamarátkou alebo skupinou, aby ste sa mohli navzájom podporovať. Odporúča ponoriť sa do toho zvedavo, hravo, so začiatočníckym nadšením a záujmom bez prílišných očakávaní. Len tak máte šancu zažiť nový pôžitok z jedla. Ak sa vám to podarí, zmeníte nielen svoj postoj k stravovaniu, ale aj k sebe samému.

Tip: Spolu (s priateľmi alebo partnerom) začať a stále opakovane skúšať. Cvičenie robí majstra!

Zhrnutie: Jedzme vedome

Prečo je tak veľa ľudí pri jedle nepozorných?
Negatívne pocity môžu viesť k nekontrolovanému prejedaniu sa. Ak sa to stáva opakovanie, mozog to pochopí ako návyk a bude si to vyžadovať častejšie. Dôvody jedenia bez pôžitku: Sebakritika, pocity viny a hanby alebo stres.
Čo je to vedomé stravovanie a čím sa odlišuje od diét?
Diéty nám uľahčujú naše stravovacie rozhodnutia, ale neučia nás nič o našich stravovacích návykoch. Vedomé stravovanie nie je diéta. Nezaoberá sa vonkajšími, ale vnútornými aspektami: Základom je uvedomenie si reakcií svojho tela, myšlienok a pocitov počas jedla, aby sme z neho opäť dokázali urobiť príjemný zážitok.
Ako funguje vedomé stravovanie?
Prvá zásada: Buďte všetkými zmyslami prítomní v momentálnom okamihu. To neslúži len na to, aby sme lepšie spoznali naše telo, ale podľa štúdií aj k znižovaniu kalorického príjmu.
Druhá zásada: Načúvajte svojmu telu. Neustále nám vysiela informácie o tom, či je skutočne hladné alebo len „emocionálne hladné“.
Tretia zásada: Vychutnávajte si a vnímajte všetky signály.

Hore
OKMehr Information