Menu

Radosť na perách

Všetko o smiechu.

Home » ŽIVOT » Duševné zdravie » Radosť na perách - 11.2016

Úsmev robí dobre. Je jedno, či ho darujete alebo dostanete. Úsmev je nákazlivý a odzbrojujúci. Zo smutných dní spraví hneď veselšie. Robí z nás lepších ľudí.

Niekedy je ten najkrajší darček zároveň aj ten najjednoduchší. Predovšetkým, ak ide o srdce. Úsmev. Objatie. Načúvanie. Tešenie sa spolu s ostatnými. V týchto chvíľach sme si navzájom blízki, stretávame sa, delíme sa o tento záblesk porozumenia a spolupatričnosti. Austrálčan Juan Mann vďaka dôslednému pozorovaniu rozvíril veľké sociálne hnutie. Keď pred štyrmi rokmi prišiel na letisko v Sydney a videl všetkých tých ľudí, ktorí ho srdečne objímali, inšpiroval sa nimi. Pár dní nato stál na rušnej nákupnej ulici a držal ceduľku. Stálo na nej „free hugs“. Objatia zdarma. Po chvíľke sa k nemu pomedzi mnohé udivené pohľady priblížila staršia dáma a objala ho. V to ráno zomrel jej pes.

2 junge Frauen lachen gemeinsam

Objatia zadarmo

Odvtedy sa už objali milióny neznámych ľudí, 21. január bol vyhlásený za celosvetový deň objatí. Virginia Satir, ktorú označujú za matku rodinnej terapie, vraví: „Ľudia potrebujú za deň štyri objatia na to, aby prežili, osem objatí na duševnú údržbu a dvanásť objatí na to, aby mohli duchovne rásť.“ Objatie uľavuje telu, uvoľňuje a otvára. A napriek tomu si nedokáže každý pustiť si cudzích ľudí tak blízko, že sa medzi nimi stratí akýkoľvek odstup. Ale aj taký úsmev má podobný účinok. Úsmev na ľudskej tvári je najúčinnejším stimulom, aký len existuje. Úsmev vyjadruje radosť a má neuveriteľný účinok na ľudí. Všetky informácie, reakcie a vnemy, ktoré vnímame v stave radosti, sa nám javia príjemné a pozitívne. Úsmev mení naše systémy vnímania, stávame sa tolerantnejšími, trpezlivejšími a veľkorysejšími. A takému úsmevu sa dá len ťažko odolať. To by človek musel v sebe nazbierať naozaj veľa odporu, aby neopätoval aspoň jeden malý úsmev.

BUCH TIPP Úsmev, prosím

Nákazlivý: www.youtube.com/watch?v=vr3x_RRJdd4
Darujte úsmev: http://charliesmile.org/
Knižný tip: Karel Nešpor, Léčivá moc smíchu
Podklady poskytlo kníhkupectvo www.martinus.sk

Nekonečné možnosti

Kto tomu neverí, nech si to skrátka skúsi. Na mesiac. V metre, v reštaurácii, v pokladni kina. Všade tam, kde stretávame ľudí, ktorí pravdepodobne vôbec nepočítajú s tým, že sa na nich usmejeme. Darujte úsmev tak často, ako sa len dá. Všímajte si, ako na to ľudia reagujú. A ako môžete jednoduchými gestami meniť svet okolo seba. Nenadarmo sa hovorí, že úsmev je nákazlivý. Je odzbrojujúci. Je rozjasňujúci. Je prísľubom radosti. Usmievaví ľudia sa tešia obľube ostatných. Je to ako pozvanie. Dôvod definovala Sophie Scot z University College v Londýne v roku 2006 – náš mozog veľmi silne odráža pozitívne emócie. Scott vo svojej štúdii prehrávala testovaným osobám rozličné ľudské hlasy: smiech, jasot, ale aj prejavy strachu. Počas toho zachytávala skenerom mozgu, čo sa odohráva v mysli testovaných osôb. Vypozorovala, že rozličné nálady rezonujú v našom mozgu odlišne. Obzvlášť intenzívne reagoval mozog na pozitívne emócie.

Charles Chaplin, herec

„Deň bez smiechu je strateným dňom.“

Skutočné emócie

„Úsmev, to je šťastie rozmenené na drobné,“ povedal raz herec Heinz Rühmann. Niekedy nám však nie je do smiechu. Vtedy pomôže jednoduchý trik – zdvihnite kútiky úst. To je ono. Tým nášmu mozgu posielame signál, že všetko je v poriadku. Že nie je dôvod na paniku. Že koniec sveta tak skoro nenastane. A že je nám fajn. Smiechom môžeme odbúrať stres. Alebo aspoň všetko trochu odľahčiť. Či nám niekto venuje úsmev od srdca, spoznáme podľa drobných vrások okolo očí. Tento jav nazvali podľa francúzskeho psychológa Guillaume-Benjamin Duchenneho Duchennov úsmev. Vo svojich štúdiách v 19. storočí si všimol, že pri srdečnom úsmeve sa nám nahor nezdvíhajú len kútiky úst, ale tvoria sa nám aj drobné vrásky okolo očí.

2 junge Frauen lachen im Cafe zusammen

Tip: Ak pozdvihneme kútiky úst, budeme sa cítiť lepšie. Nie je to domýšľavosť, je to neurológia.

Deti ako vzor

Vedeckých štúdií o účinkoch smiechu je nespočetne veľa. Poskytujú nám dôkazy o tom, aký je zdravý, ako nám môže pomôcť nájsť útechu a rozptýlenie, ako veľmi nám prospieva. Z fotiek z mladosti, na ktorých sa usmievame, sa dá dokonca vyčítať, akého veku sa dožijeme, ako bude fungovať naše manželstvo a mnoho ďalšieho. Úsmev aktivuje náš mozog. Britskí vedci zistili, že úsmev naštartuje mozog rovnako ako 2 000 tabuliek čokolády. A kto sa usmieva, pôsobí nielen mladšie a atraktívnejšie, ale aj schopnejšie. Ale načo sa zahlbovať do nekonečných štúdií? Nič vás nepresvedčí lepšie ako malé dieťa alebo bábätko, ktoré vám venuje úsmev. Ten mu automaticky vrátime. Skrátka nedokážeme inak. Máme to vrodené. Deti sa usmievajú až 400-krát denne. Dospelí sotva viac ako 14-krát. Kto si myslí, že nemá príliš veľa dôvodov na smiech, mal by sa inšpirovať deťmi. Už Charles Chaplin povedal: „Deň bez smiechu je stratený.“ Pieseň Smile, ktorú zložil pre svoj film Moderná doba, hovorí o tom, že život, v ktorom je úsmev, stojí omnoho viac za to, hoci nie je vždy jednoduchý. Tým však zo života vytláčame radosť a spokojnosť. A preto sa skrátka smejte tak často, ako sa len dá. A aj vtedy, keď máte pocit, že sa nedá. Vďaka tomu totiž ten pocit zmizne. Darujte úsmev vždy, keď je to možné. Ako povzbudenie, drobné poďakovanie alebo skrátka len tak. Ak by ste ocenili ďalšie rady, v online magazíne nájdete cvičenia na to, ako v sebe nájsť svoj vnútorný úsmev.

Takto sa podarí vnútorný úsmev: Čítať ďalej

Vnútorný úsmev – tak to funguje

Môj učiteľ taichi na začiatku každého cvičenia robieval viaceré meditačné cvičenia. Jedno z nich sa volalo „Vnútorný úsmev“. Úlohou bolo vybrať si so zatvorenými očami jeden orgán, úplne spontánne, predstaviť si jeho formu a polohu v tele a poslať tomuto orgánu vnútorný úsmev. Zároveň orgán do tohto vnútorného úsmevu „zabaliť“ a poďakovať sa mu za celoživotnú prácu, ktorú pre nás vykonáva. Po niekoľkých minútach sme sa s daným orgánom rozlúčili a ešte kým sme cvik ukončili, boli sme vyzvaní tento vnútorný úsmev (ešte stále so zatvorenými očami) vyslať smerom von, čiže mať na tvári skutočný úsmev.

junge Frau lächelt in herbststimmung

Toto cvičenie mi nepadlo zaľahko, až kým učiteľ jedného dňa o tomto úsmeve nepovedal trochu viac. Vysvetlil nám, že by to mal byť úsmev, ktorý si dokážeme naozaj predstaviť, ktorý nás spája s nejakou udalosťou, situáciou, človekom. Úsmev, ktorý venujeme bez toho, aby sme zaň niečo očakávali alebo dostali. Pochopila som, čo tým myslel. Taichi cvičenie sa konalo vždy skoro ráno, takže som okolo siedmej hodiny už bola doma. A ako aj počas mnohých taichi dní predtým, otvorili sa aj v toto ráno, presne v tej chvíli, ako som išla okolo, dvere od susedov a ich dcéra Klára vykukla von. Vystrčila cez dvere hlavu a jednoducho sa na mňa usmiala. V tom momente som vedela, že to bol jeden z tých úsmevov, o ktorých hovoril môj učiteľ. Jeden, ktorý mi jednoducho darovala, jeden, za ktorý nič nechcela a nič nemala v úmysle. Odhliadnuc od toho, že odteraz bol pre mňa tento taichi cvik jednoduchší, mi tento úsmev zostal až doteraz.

Hore
Pre optimálne zobrazenie stránky využívame cookies. Vo Vašich nastaveniach prehliadača si môžete použitie cookies deaktivovať. OK