Menu

Hovoriť je dobré

Učenie sa cudzích jazykov.

Home » ŽIVOT » Hovoriť je dobré - 08.2017

Iné krajiny, iné zvyky. Jazyk takisto určuje, ako sa pozeráme na svet. Ak sa učíte cudzí jazyk, rozširujete si tým svoje obzory.

Ak ste sa už raz učili nový jazyk, potom viete, že zo začiatku sa šprtáte v slovíčkach a váhate nad zložením vety, členmi a diakritikou. Človek aj chce, ale akosi mu chýba potrebné porozumenie, prístup a pocit pohody.

Čím viac sa však daným jazykom sami zaoberáte, ale aj krajinami, v ktorých sa týmto jazykom hovorí, tým viac si rozvíjate cit pre tento jazyk. Zrazu vám napadne niečo zo zemepisu, z dejín, zvyklostí, možno aj z hudby, jedla a obyčajov.

V krajine nového jazyka sa často naučíte aj veľa slov, pre ktoré v materinskom jazyku nie je vhodný výraz. Väčšinou sú to slovíčka, ktoré sprostredkúvajú bežnú kultúru a znamenajú niečo, čo môžete pochopiť len vtedy, ak ste to zažili na vlastnej koži. Napríklad španielska siesta, írsky craic alebo nemecký Fenstertag.

„V anglicky hovoriacich krajinách padajú sviatky väčšinou na pondelok. Preto tam jednoducho nemajú potrebu mať vlastný pojem na deň medzi sviatkom a víkendom,“ vysvetľuje Nicola Kraml, vedúca jazykového centra na Viedenskej univerzite.

Kto hovorí, zažíva

Avšak v čom okrem toho prispieva jazyk k nášmu vnímaniu sveta? Dlhý čas sa predpokladalo, že náš svet prežívame určitým spôsobom. „V jazyku nejakého národa, ako sa často vravieva, sa odráža jeho kultúra, jeho duša a spôsob myslenia,“ píše jazykovedec Guy Deutscher vo svojej knihe „V odraze jazyka. Prečo v iných jazykoch vyzerá svet odlišne“. Zaoberá sa otázkou: „Je náš súčasný jazyk šošovkou, cez ktorú pozorujeme svet?“

Téma je komplexná, no zatiaľ málo empiricky preskúmaná. Preto sa stále držia mýty: Sapirova-Whorfova hypotéza vychádza z toho, že jazyk určuje a ohraničuje naše myslenie. Dnes sa na ňu pozerajú ako na zastaralú.

Jazyk ako inštinkt

Momentálne veda predpokladá, že jazyk je inštiktívna záležitosť. Jeho podstata by mala byť zakódovaná v našich génoch a preto identická. Guy Deutscher upozorňuje na teóriu vedca Noama Chomskeho. Podľa nej zdieľajú jazyky rovnakú univerzálnu gramatiku, rovnaké základné pojmy, rovnaký rozsah systémovej komplexity.

Vplyv, ktorý má vraj náš materinský jazyk na naše myslenie, by mal byť podľa toho nepodstatný, dokonca triviálny. Jazyk nás údajne vychováva k určitým duševným zvyklostiam, čo sa odráža na našej pamäti, pozornosti, na našom vnímaní a na našich asociáciách. Deutscher je však presvedčený, že podstatné aspekty nášho myslenia ovplyvňujú výlučne kultúrne konvencie našej spoločnosti.

„Dnes upúšťame od toho, že jazyk definuje pohľad na svet,“ potvrdzuje aj jazykovedkyňa Kraml. Ale: „Možnosti, ktoré má jeden jazyk k dispozícii a druhý nie, menia pohľad na svet.“ Logickým následkom je rozširovanie vlastných obzorov.

Čo sa popri slovnej zásobe a gramatike neustále učíte, je kultúra. „Nejako sa ten jazyk musí do mňa dostať. Tým, že sa ním zaoberám, spoznávam aj jeho kultúru a rozvíjam si pre ňu pochopenie,“ vysvetľuje Kraml. V tom najpozitívnejšom prípade sa cudzej kultúre otvoríme. Avšak sú aj negatívne prípady, keď posilníme svoje predsudky.

Viac rozumieť, viac tolerancie

Jazyk môže teda prispieť k odbúraniu predsudkov, no nemusí. Má potenciál prekonať strach z neznámeho, čo v konečnom dôsledku vedie k vyššej tolerancii. Ak rozumiete čo i len zlomku z nich, potom zistíte, že ide o neškodné rozhovory, ktoré vedieme v našom jazyku podobne. Porozumenie jazyku ukazuje, akí sme si my ľudia vo svojej podstate podobní. Tak vzniká spojenie, základ dôvery.

Ktorý typ žiaka ste vy?

 

Každý človek má svoj vlastný spôsob, ako si najlepšie zapamätať veci. Zatiaľ čo niektorí čítajú učebné materiály, iní si to hovoria nahlas, ďalší si informácie zapisujú. Zásadne rozlišujeme 4 typy žiakov.

Sluchový žiak, ktorý sa učí prostredníctvom počúvania, vizuálny, ktorý si najlepšie pamätá veci cez zrak, komunikatívny, ktorí sa učia tým, že hovorí a motorický, ktorý podľa motta „learning by doing“ sa zaoberá novými vecami.

Pokiaľ ide o učenie sa nového jazyka, dokážeme si zapamätať slovnú zásobu rôznymi spôsobmi v závislosti od typu žiaka. Tí, ktorí sa učia prostredníctvom zraku, by si mali slovíčka písať alebo prepájať s obrázkom. Tí, ktorí sa učia počúvaním, by si mali hovoriť cudzie slová nahlas alebo sa nechať preskúšať. Slová môžu byť takisto zaznamenané a prehrávané opakovane. Komu pomáha pri učení komunikácia, mal by preferovať učenie v skupinách, alebo, ak je to možné, navštíviť cudzie krajiny. Táto možnosť prichádza do úvahy pre tento typ učenia. Nové slová sa môže takisto naučiť prostredníctvom filmov alebo cez dotýkanie sa objektov.

Akýkoľvek druh učenia teda funguje prostredníctvom zmyslových orgánov. Čím viac sú zmysly zapojené, tým lepšie si mozog pamätá nové informácie. Navyše, väčšina ľudí je kombináciou všetkých štyroch typov alebo aspoň minimálne dvoch až troch učebných štýlov. Aby ste sa naučili jazyk rýchlo, mali by ste v prvom rade zistiť, aké typy učenia sú zvlášť účinné pre vás.

Rôznorodosť jazyka

 

Na svete existuje okolo 6 0006 500 jazykov. Ťažkosti sú však v počítaní. Lepšie povedané: v určení, čo je dialekt a čo jazyk. Často sú za vznikom jazyka skôr politické pozadia, ako tie jazykové. Skutočnosť definuje veta: „Jazyk je dialekt s vojskom a vlajkou.“ V súčasnosti existuje okolo 300 rodinných jazykov, ktoré sú odvodené od iných jazykov.

Čo podporuje učenie jazykov

 

Zažiť
Učenie jazykov nekončí v škole alebo na jazykovom kurze. „Veľa sa deje mimo toho“, hovorí lingvistka. Môže to byť návšteva mexickej reštaurácie alebo výlet do Španielska.

Motivovať
Prísť do kontaktu s ľudmi, ktorí sa práve chcú naučiť materinskú reč, mimoriadne motivuje. Napríklad prostredníctvom pravidelných stretnutí, návštev v kaviarňach alebo prechádzok.

Rozprávať
Cudzí jazyk pôsobí menej cudzo, keď v ňom hovoríte vlastné príbehy a zážitky.

Prejaviť záujem
Kto rád číta časopisy o móde alebo rozprávky so svojom rodnom jazyku, môže tento zvyk kľudne robiť aj v cudzom jazyku. Takisto videá na Youtube, (obľúbené) filmy, návšteva kina alebo počúvanie rádia prispievajú k učeniu.

Venovať čas
 Učenie sa cudzieho jazyka vyžaduje veľa času. Dôležité pravidlo znie: Rovnako veľa hodín týždenne, ktoré investuje do jazykového kurzu, môžete stráviť samoštúdiom. „Nemusíte hovoriť každým jazykom rovnako dobre“, upokojuje lingvistka. Skôr by ste mali vziať do úvahy účel, pre ktorý sú potrebné jazykové znalosti.

Cenná informácia: Esperanto – obmedzený svetový jazyk

 

 

Medzinárodný pomocný jazyko „esperanto“ sa snaží zjednotiť ľudí z rôznych kútov sveta. Cieľom bolo prekonať „ľahostajnosť k svetu.“ To bola primárna myšlienka zakladateľa Ludwig Lazarus Zamenhof. Dnes existuje rad svetových esperantských klubov, globálny jazyk má aj nápad, ale zlyhal. Prečo vlastne? „Esperanto bol krásny, pokojný nápad,“ hovorí lingvistka. „Bolo múdro naplánované a má mnoho pravidelných štruktúr.“ Napriek tomu: Učiť sa úplne nový jazyk, znamenalo dodatočné náklady pre každú osobu. Kým angličtina je už silno rozšírená – má takisto niečo dočinenia s jej prestížou ako obchodným jazykom. Okrem toho: „Spravodlivosť nemôže byť nastolená, pretože nie je rovnako veľká vzdialenosť ku všetkým jazykom,“ hovorí lingvistka.

Hore
Pre optimálne zobrazenie stránky využívame cookies. Vo Vašich nastaveniach prehliadača si môžete použitie cookies deaktivovať. OK