Menu

Na čo sú nám včely?

#Včely v meste

Domov » INŠPIRÁCIA » Udržateľnosť » Na čo sú nám včely? - 03.2018

Keď sa povie včela, predstavíme si med a žihadlo – sladkú odmenu a bolestivý trest. Málokto si na prvé počutie uvedomí, že včela medonosná má v kolobehu prírodného života veľmi dôležité postavenie. Je najpočetnejším a najdôležitejším opeľovačom kultúrnych aj divo rastúcich rastlín. Bez jej opeľovania by malo asi 20 tisíc druhov rastlín problém sa rozmnožiť a ďalej existovať. Tým by sa zmenili prírodné podmienky natoľko, že by mohla byť vážne ohrozená aj existencia ľudstva.

Čo je to vlastne opeľovanie?

Je to proces, prostredníctvom ktorého sa môžu rastliny rozmnožiť. Je to prenesenie peľu z jednej časti kvetu – tyčinky na druhú časť – bliznu piestika. Včelám pri zbieraní nektáru z kvetov zostáva na chĺpkoch nôh zachytený peľ, ktorý sa pri návšteve ďalších kvetov prilepí na ich lepkavú bliznu. Vtedy nastane opelenie.
Rastliny sa opeľujú aj vodou, vetrom, či iným hmyzom a živočíchmi. Oproti opeľovaniu včelami je to však veľmi malá časť. Včely opeľujú až 86% rastlinných druhov na Zemi. V Európe to predstavuje približne 76% celej produkcie potravín. Okrem toho majú včely oproti ostatným hmyzím opeľovačom podstatnú prednosť – zimu prečká celé včelstvo a hneď skoro na jar je tak k dispozícii množstvo výkonných opeľovačov.
Väčšina ovocia, zeleniny a orechov, vrátane paradajok, slnečnice, uhoriek, kešu, cibule, kapusty, mandlí, citrusových plodov a bobúľ, je opeľovaných včelami. Výnosy kávy, sójových bôbov a bavlny sú na nich priamo závislé. Včely sú v prvej línii potravového reťazca a udržujú pri živote tiež divoké vtáky a zvieratá, ktoré sa živia semenami a plodmi rastlín.

Med a iné včelie produkty

Pre človeka sú dôležité aj včelie produkty: med, vosk, peľ, propolis, materská kašička a včelí jed, ktoré majú významné postavenie v liečiteľstve, farmácii a kozmetike.

Najznámejším je sladký med. Dnes je doplnkovým sladidlom, ale pred objavením Indie a Ameriky bol tým jediným, čím si naši predkovia sladili svoje jedlá. Slovensko má v produkcii medu veľkú tradíciu, už historik Herodotes, známy ako otec histórie, ktorý žil v 5. storočí pred Kristom, opisuje naše územie ako „krajinu lesov a divých včiel“. Pôvodný včelári – brtníci svoje umenie rozvíjali a včelárstvo bolo podporované aj panovníkmi. Napríklad Mária Terézia vydala na jeho podporu včelárske patenty, medom a voskom sa platili dane. Za socializmu produkovalo Slovensko 140 % vlastnej spotreby medu a med sme vyvážali do zahraničia. Po Nežnej revolúcii začalo postupne včelárov ubúdať a z pôvodne registrovaných 50 000 včelárov nemáme dnes na Slovensku ani polovicu, stav včelstiev klesol z pol milióna na zhruba 200 000. Chemizácia a neudržateľné poľnohospodárske praktiky tiež prispievajú k úbytku včiel a ostatných opeľovačov.

Liečivé účinky medu sú známe už tisícročia – med má antibakteriálne a antimikrobiálne účinky – ktoré sa však pri priemyselnom spracovaní často strácajú. Napríklad zahrievanie skryštalizovaného medu nad 40°C spôsobuje v mede ničenie týchto látok a enzýmov. Konzumácia lokálneho medu môže pomôcť aj alergikom – sú v ňom totiž aj zvyšky peľu a propolisu, ktorý včely prinášajú z lokálnych rastlín – a malé dávky týchto peľov môžu alergikom pomôcť vybudovať si voči nim odolnosť.

Polozabudnuté samotárske včely

Včelu medonosnú pozná každé malé dieťa. O včelách samotárskych však často nepočuli ani samotní včelári. Tieto včielky žijú nenápadným samotárskym životom v dreve, zemi či v murive. Ľudia si ich často mýlia so škodlivým hmyzom a zabíjajú ich.

Samotárky pritom drevo ani murivo neničia  – obvykle iba využívajú už existujúce otvory. Sú mierumilovné a užitočné. Samčekovia žihadlo nemajú, väčšina samičiek síce žihadlo má, ale veľmi často je zakrpatené a krátke, takže nie je schopné prebodnúť ľudskú kožu. Samotárky, pokiaľ to ide, vždy radšej volia cestu ústupu než útoku – žihadlo použijú len pri priamom ohrození svojho života, napríklad pri stlačení v ruke. U nás ich žijú stovky druhov líšiacich sa vzhľadom aj veľkosťou, od niekoľkých milimetrov až po veľkosť čmeliaka. Naša najväčšia samotárska včela je drevár fialový (Xylocopa violacea), žije v páre a aktívne sa stará o potomstvo.

Niektoré druhy samotárok sú viazané výhradne na určitý druh rastlín. Vyliezajú z dutiniek až v dobe, kedy tieto rastliny kvitnú a celý proces rozmnožovania, kladenia vajíčok a zatvárania domčekov musia stihnúť do ich odkvitnutia.

Čo škodí opeľovačom a ako im pomôcť?

Samotárske včely sú užitočné opeľovače, ktoré ale trpia miznutím ich prirodzeného prostredia. Ak im chcete pomôcť, postavte im hmyzí domček. Skrášli váš balkón či záhradu a je výbornou zábavou pre malých i veľkých. Môžete včielky pozorovať pri čistení dutinek, kladení vajíčok, nosení potravy a zatváraní dutinek blatom či kúskami listov. Ukážte deťom, ako včielky nocujú v prázdnych dutinkách a vysvetlite im, čo je to opeľovanie a prečo je dôležité, aby bolo naokolo dosť kvetov. Samotárky potešíme čo najpestrejšou záhradou, balkónom či predzáhradkou, kde od jari do jesene niečo kvitne. Čím viac druhov rastlín, tým viac rôznych druhov opeľovačov prilákame.

Samotárkam škodia chemické hnojivá a postreky. Je napríklad dokázané, že postreky proti voškám hubia čmeliaky a so samotárkami to bude podobné. Je preto oveľa lepšie využívať k hubeniu škodcov na záhrade užitočný hmyz ako sú lienky, zlatoočky či ucholaky.

Viac informácií nájdete na: www.vcelkysamotarky.czwww.mestske-vcely.sk.

ZDIEĽAŤ
Hore
Pre optimálne zobrazenie stránky využívame cookies. Vo Vašich nastaveniach prehliadača si môžete použitie cookies deaktivovať. OK