Tak znie život

Bábätká majú radi hudbu. Aj keď spievajú rodičia, ktorí majú jednoznačne viac talentu na maľovanie.

Život sa začína v lóži. A s rôznorodým hudobným programom. Obdobie, keď je dieťatko v maminom brušku, je ako niekoľkomesačný koncert. Pretože ucho je prvým plne vyvinutým zmyslovým orgánom. Približne od 23. týždňa tehotenstva je sluch nenarodeného dieťatka tak vyvinutý, že dokáže vnímať a reagovať na zvuky. Z prvého radu zažíva fascinujúce svety melódií. Od divokých rytmov ulice cez veselý krik detí v parku až po orchester v opere. Predovšetkým však počúva „beat života“: tlkot srdca svojej mamy, šum jej krvného obehu, žblnkotanie z jej žalúdka. A zakaždým načúva jej hlasu, ktorý ho bude formovať celý život. Škoda, keď sa háda a kričí. Pekné je, keď spieva.

Upokojujúca. Pekná hudba uvádza do chodu upokojujúce procesy v mozgu bábätka.

Nové tóny

Nielen počas tehotenstva, ale aj po pôrode sú pre bábätká tie najsladšie tóny od ľudí, ktorých hlasy najviac vnímalo v brušku. Experti radia novopečeným mamičkám, aby spievali tak často, ako je môžné – nezávisle od ich nadania na spev. Bábätko nadovšetko ľúbi hlas svojej mamy a v každom prípade je jej fanúšikom. Už počas prvých siedmich mesiacov života sa naučí rozpoznať pocity podľa zafarbenia hlasu. Dlho sa verilo, že Mozartova hudba v tehotenstve prinesie na svet matematického génia. To je dnes sporné. A ani to nie je potrebné. Vysoké IQ samo o sebe ešte žiadne dieťa neurobilo šťastným. Avšak tóny, ktoré sa mu páčia, už áno. Malé deti sa často pri veselých pesničkách usmievajú, aj keď textu vôbec nerozumejú. A na ohrozujúce alebo smutné tóny reagujú strachom alebo plačom. Ak sa dieťaťu hudba páči, aktivujú sa v jeho mozgu procesy, ktoré ho upokojujú. Nie bezdôvodne sa v priebehu storočí napísalo tak veľa uspávaniek.

Mozart možno neurobí z bábätka hneď matematického génia. Ale Vivaldi pomáha predčasne narodeným deťom rásť rýchlejšie.

Hudba oslobodzuje

Aj piesne, ktoré neboli skomponované práve na uspávanie, môžu deti upokojovať. Tu si Mozart znovu získava svoju česť: jeho „Malá nočná hudba“ upokojuje a pomáha predčasne narodeným deťom omnoho rýchlejšie rásť. Takisto Vivaldiho „Štyri ročné obdobia“. V každom prípade len vtedy, ak má bábätko zároveň aj telesný kontakt. Ďalšie štúdie dokazujú, že deti, ktoré vyrastajú s hudbou, sa naučia rýchlejšie kráčať, skôr rozprávajú a sú lepšie v škole. Napriek tomu by sme deti nemali nútiť k hre na hudobný nástroj alebo ho proti jeho vôli dávať do zboru. Hudba musí byť zábavná. Čím sa opäť vraciame k mame, ktorá môže vydávať aj falošné tóny.

Fascinujúca.  Otcova hudba sa nahráva. Keď mi mama niečo prehráva, stačí stlačiť len jeden gombík.

Dieťa sa učí, že nejde o perfekcionizmus, ale o radosť. Po druhé, pretože deti radi napodobňujú ľudské hlasy a rodičia ich tak navádzajú k rozprávaniu. A po tretie, lebo mama, ktorá svojmu dieťaťu radostne spieva, signalizuje: som s tebou šťastná – a tento pocit ihneď prenáša na dieťa. Akonáhle dieťa dokáže uchopiť veci, chce spev sprevádzať štrngotom alebo bubnovaním. Na tom si môžu zakladať škôlky a školské programy. Deti, ktoré spievajú v skupine, robia hudbu alebo tancujú, si rozvíjajú sociálne kompetencie. Učia sa, ako si navzájom lepšie načúvať, zriedkavejšie sa cítia byť odlúčené a cibria si pamäť, tým, že sa učia piesne a hudobné melódie naspamäť.

Andrea Fehringer & Thomas Köpf

ANDREA FEHRINGER & THOMAS KÖPF sú novinári a spisovatelia prednášajúci na Viedenskej univerzite. Napísali spolu 36 kníh, aj ako anonymní pisatelia. Usporadúvajú kurzy písania, a tak sprevádzajú iných na ich ceste k vlastnej knihe.

Helmut Berger

Helmut Berger žije a pracuje vo Viedni, najradšej píše o ľuďoch, hudbe, umení a kultúre. Obzvlášť napínavé na tom je to, že človek vždy objaví niečo nové, rozoznáva súvislosti a zbiera skúsenosti. Kto je otvorený a zaujíma sa, ten sa nikdy nenudí.