Život sa začína v lóži. A s rôznorodým hudobným programom. Obdobie, keď je dieťatko v maminom brušku, je ako niekoľkomesačný koncert. Pretože ucho je prvým plne vyvinutým zmyslovým orgánom. Približne od 23. týždňa tehotenstva je sluch nenarodeného dieťatka tak vyvinutý, že dokáže vnímať a reagovať na zvuky. Z prvého radu zažíva fascinujúce svety melódií. Od divokých rytmov ulice cez veselý krik detí v parku až po orchester v opere. Predovšetkým však počúva „beat života“: tlkot srdca svojej mamy, šum jej krvného obehu, žblnkotanie z jej žalúdka. A zakaždým načúva jej hlasu, ktorý ho bude formovať celý život. Škoda, keď sa háda a kričí. Pekné je, keď spieva.
Upokojujúca. Pekná hudba uvádza do chodu upokojujúce procesy v mozgu bábätka.
Nielen počas tehotenstva, ale aj po pôrode sú pre bábätká tie najsladšie tóny od ľudí, ktorých hlasy najviac vnímalo v brušku. Experti radia novopečeným mamičkám, aby spievali tak často, ako je môžné – nezávisle od ich nadania na spev. Bábätko nadovšetko ľúbi hlas svojej mamy a v každom prípade je jej fanúšikom. Už počas prvých siedmich mesiacov života sa naučí rozpoznať pocity podľa zafarbenia hlasu. Dlho sa verilo, že Mozartova hudba v tehotenstve prinesie na svet matematického génia. To je dnes sporné. A ani to nie je potrebné. Vysoké IQ samo o sebe ešte žiadne dieťa neurobilo šťastným. Avšak tóny, ktoré sa mu páčia, už áno. Malé deti sa často pri veselých pesničkách usmievajú, aj keď textu vôbec nerozumejú. A na ohrozujúce alebo smutné tóny reagujú strachom alebo plačom. Ak sa dieťaťu hudba páči, aktivujú sa v jeho mozgu procesy, ktoré ho upokojujú. Nie bezdôvodne sa v priebehu storočí napísalo tak veľa uspávaniek.
Mozart možno neurobí z bábätka hneď matematického génia. Ale Vivaldi pomáha predčasne narodeným deťom rásť rýchlejšie.
Aj piesne, ktoré neboli skomponované práve na uspávanie, môžu deti upokojovať. Tu si Mozart znovu získava svoju česť: jeho „Malá nočná hudba“ upokojuje a pomáha predčasne narodeným deťom omnoho rýchlejšie rásť. Takisto Vivaldiho „Štyri ročné obdobia“. V každom prípade len vtedy, ak má bábätko zároveň aj telesný kontakt. Ďalšie štúdie dokazujú, že deti, ktoré vyrastajú s hudbou, sa naučia rýchlejšie kráčať, skôr rozprávajú a sú lepšie v škole. Napriek tomu by sme deti nemali nútiť k hre na hudobný nástroj alebo ho proti jeho vôli dávať do zboru. Hudba musí byť zábavná. Čím sa opäť vraciame k mame, ktorá môže vydávať aj falošné tóny.
Fascinujúca. Otcova hudba sa nahráva. Keď mi mama niečo prehráva, stačí stlačiť len jeden gombík.
Dieťa sa učí, že nejde o perfekcionizmus, ale o radosť. Po druhé, pretože deti radi napodobňujú ľudské hlasy a rodičia ich tak navádzajú k rozprávaniu. A po tretie, lebo mama, ktorá svojmu dieťaťu radostne spieva, signalizuje: som s tebou šťastná – a tento pocit ihneď prenáša na dieťa. Akonáhle dieťa dokáže uchopiť veci, chce spev sprevádzať štrngotom alebo bubnovaním. Na tom si môžu zakladať škôlky a školské programy. Deti, ktoré spievajú v skupine, robia hudbu alebo tancujú, si rozvíjajú sociálne kompetencie. Učia sa, ako si navzájom lepšie načúvať, zriedkavejšie sa cítia byť odlúčené a cibria si pamäť, tým, že sa učia piesne a hudobné melódie naspamäť.
ANDREA FEHRINGER & THOMAS KÖPF sú novinári a spisovatelia prednášajúci na Viedenskej univerzite. Napísali spolu 36 kníh, aj ako anonymní pisatelia. Usporadúvajú kurzy písania, a tak sprevádzajú iných na ich ceste k vlastnej knihe.
Helmut Berger žije a pracuje vo Viedni, najradšej píše o ľuďoch, hudbe, umení a kultúre. Obzvlášť napínavé na tom je to, že človek vždy objaví niečo nové, rozoznáva súvislosti a zbiera skúsenosti. Kto je otvorený a zaujíma sa, ten sa nikdy nenudí.
SLEDUJTE NÁS: