Menu

Obdobie vzdoru: Takto si s ním rodičia poradia

Obdobie vzdoru je dôležité pre vývoj každého dieťaťa. Ako si s ním rodičia poradia

Home » Rodina » Deti » Obdobie vzdoru: Takto si s ním rodičia poradia - 11.2019

Obdobie vzdoru je jedným z najdôležitejších krokov vo vývoji každého dieťaťa. Odpútava sa od rodičov a vydáva sa na cestu k samostatnosti. Pre rodičov je často zaťažkávacou skúškou. No zúfalstvo nie je vhodné.

Erik rád trhá rastliny z kvetináčov na balkóne. Keď ide von, nechce si obuť topánky. A keď mu mama Astrid niečo zakáže, tento dva a pol ročný chlapec to naschvál urobí. „Keď som sama práve unavená alebo v strese, v takých chvíľach si želám, aby moje dieťa jednoducho len na pár hodín prestalo,“ priznáva sa táto obyvateľka Horného Rakúska.

Avšak obdobie vzdoru je jedným z najdôležitejších krokov vo vývoji každého dieťaťa. Odpútava sa od rodičov a vydáva sa na cestu k samostatnosti. „Dieťa v tomto veku postupne zisťuje, že je samostatnou osobnosťou. Rozvíja sa takzvané ja-vedomie a potreba robiť veci sám,“ vysvetľuje viedenská detská psychologička Simone Fröchová. Skúma tak samo seba a svoje okolie. Aj Astrid spozorovala, že Erik teraz oveľa častejšie používa slová „ja“ alebo „ja sám“. Preto smie pri práci v záhrade držať krhlu celkom sám alebo sám zavesiť svoju čerstvo vypratú bielizeň na šnúru.

Ovládanie pocitov

Väčšina rodičov vie, že obdobie vzdoru je normálne a patrí k životu. Napriek tomu je ťažké zostať pokojný, keď dieťa plače alebo sa bezdôvodne s hnevom hádže o zem. Hnev dáva človeku silu obrániť vlastné hranice a dosiahnuť ciele. V období vzdoru sa musia deti naučiť ovládať tento pocit. V obzvlášť vyostrených chvíľach si preto Astrid vraví: „Je to normálne. Je to len fáza. Nie je to namierené proti mne, ale je to dôležité pre Erikovo napredovanie a zasa to prejde.“ Preventívne skúša veľa času tráviť vonku, aby sa Erik mohol vyšantiť a aby im doma obom nebolo dlho.

Vyhnite sa bojom o moc

Mnohí rodičia majú blízko k dvom extrémom, hovorí psychologička Fröchová. Sú takí, ktorí bezpodmienečne ustupujú, sú prehnane starostliví a robia všetko, čo dieťa chce. A takí, ktorí so svojím dieťaťom bojujú o moc, vnucujú mu svoju vôľu a požadujú od neho, aby ich nasledovalo, pretože majú strach, že inak utrpí ich autorita. „Opak je však pravdou,“ vraví Fröchová. „Boje o moc neslúžia autorite rodičov. Škodia ich vzťahu k deťom, ktorých úcta je tým narušená.“ Je lepšie sa takýmto situáciám vopred vyhnúť. Dobré je, keď rodičia citlivo a spoľahlivo reagujú na potreby svojich detí a pomáhajú im, aby ich vyslovili.

Nič neberte osobne

Čo nepomáha: pokúšať sa dieťaťu rozumne dohovárať. „V stave najvyššieho rozrušenia síce počuje váš hlas, na úrovni porozumenia je však nedosiahnuteľný,“ vysvetľuje Fröchová. Nadávanie, krik či výsmech všetko ešte zhoršia. Dieťa zväčša vzdoruje ešte intenzívnejšie a bude možno aj zúfalé – a tak zúfajú aj rodičia. Radšej zachovajte pokoj, aj keď sa to ľahko povie. Rodičia v žiadnom prípade nesmú brať vzdor osobne.

„Deti tak nereagujú zámerne a už vôbec nie preto, aby nahnevali rodičov,“ hovorí psychologička. Namiesto toho sa trikrát zhlboka nadýchnite, potichu napočítajte do desať a myslite na to, že aj ten najhorší výbuch prejde. „Dieťa potrebuje láskavú dôveru, oporu a dostatok času, kým napätie v tele povolí – teda kým sa zvnútra neupokojí.“

Astrid pomáha aj to, že sa o tom rozpráva s inými matkami. „Keď vidím, že niekto to už zvládol, aj ja sa trochu upokojím.“

O osobnosti

Simone Fröchová prevádzkuje od roku 2012 detskú psychologickú prax vo Viedni. Podporuje deti a rodičov pri výkyvoch v správaní, sociálnych problémoch, psychosomatických ťažkostiach a traumatických udalostiach.

Hore
OKViac informácií