Menu

Pekné, že som

Miluj samu seba: prečo by sme sa mali konečne prestať ponosovať samy na seba.

Home » Život » Pekné, že som - 11.2019

Sebaláska je dôležité poznanie. Pomáha zmeniť vlastnú perspektívu na seba samu. Namiesto nedostatkov sa stredobodom pozornosti pre zmenu stanú prednosti. Účinky sú enormné.

Kto modernej žene platí všetky účty, skladá IKEA poličky, vytiahne ju z každej mláky, majstrovsky navarí jej obľúbené jedlá a v prípade núdze má pre ňu vždy pripravenú vreckovku? Správne: ona sama. Skutočne stále stretávame ženské univerzálne talenty, ktoré vyzerajú ako z módneho katalógu, sú úspešné v práci, perfektne vedú domácnosť, s láskou vychovávajú svoje deti, popri tom odbehnú maratón – a napriek tomu si na sklonku dlhého dňa nikdy nepotľapkajú po pleci a nepovedia: „Zvládla si to perfektne!“ Namiesto toho stoja nespokojné pred zrkadlom a ponosujú sa samy na seba, pretože majú na nose vyrážku. Alebo trochu mäsa na bokoch. Alebo zopár vrások okolo očí.

Som škaredá

Tento fenomén je medzinárodne rozšírený. Britská fitness trénerka Irene Estryová a psychologička Emma Kennyová poprosili sto britských žien rozdielnych vekových skupín, aby pri sebe týždeň nosili počítadlo. Mali ho stlačiť vždy vtedy, keď negatívne premýšľali o svojom výzore. Hrozný výsledok: účastníčky použili prístroj priemerne 36-krát denne. Nemecká profesorka psychológie Monika Sieverdingová porovnala mužov a ženy v simulovaných zoznamovacích rozhovoroch. Muži zúčastnení pokusu sa považovali za tým úspešnejších, čím lepšie skončili. U žien zúčastnených na pokuse bola táto súvislosť sotva rozpoznateľná: samy sa konzekventne podceňovali. A ani dvojité zaťaženie práca – rodina očividne nezvyšuje hrdosť na vlastné výkony. Holandskí bádatelia z univerzity Tilburg v rámci dlhodobej štúdie s 85 000 nórskymi účastníčkami zistili, že materstvo pocit sebavedomia dokonca ešte znižuje. Možný dôvod: mnohé matky chcú všetko robiť perfektne. Na jednej strane pre dobro svojich detí, na druhej strane chcú napĺňať spoločenské očakávania.

Je to tak, ženy sú sociálne bytosti. Vidíme sa nielen ako samostatné osoby, ale aj v súvislosti s inými. Berieme do úvahy názory našich blížnych. Porovnávame sa so svojím okolím. A všímame si detaily. Všetky tieto vlastnosti spôsobujú, že na sebe neustále objavujeme chyby.

Práve zameranie sa na vlastné nedostatky však stojí v ceste dôvere vo vlastnú osobu: „Keď upriamim pozornosť na svoje slabé stránky, moje sebahodnotenie klesne,“ vysvetľuje viedenská psychoterapeutka Johanna Zierlová. Niet divu: kto vynáša na svetlo stále len svoje chyby, sám na seba vrhá tieň.

Nestojím za to

No i základné názory z detstva ako „nezaslúžila som si to, nestojím za to“ sú obzvlášť silne vyvinuté u žien. K tomu sa pridali nesprávne vzory z prítomnosti: „Navôkol neustále vidíme ‚perfektné‘ ženy, napríklad na sociálnych sieťach,“ myslí si Zierlová. Poľahky pritom zabúdame, že pred oči sa nám dostane len jeden obraz či malá časť z tejto osoby a jej života – to skresľuje vnímanie a ukazuje ľudí často oveľa úspešnejších a šťastnejších, než v skutočnosti sú. Ďalší zabijak sebavedomia: „Očakávaný postoj, že ostatní ma budú považovať za skvelú. Tak sa stávame závislými od uznania ostatných.“

Tak ako pri mnohých závislostiach, i v tomto prípade môžu byť následky fatálne: „Keď sa sama nemám rada alebo sa v mnohých oblastiach mám rada príliš málo, dochádza k permanentnému podhodnocovaniu samej seba, ktoré môže viesť k depresiám, poruchám prijímania potravy, somatickým poruchám,“ myslí si odborníčka. Jediné východisko z tejto drámy: musíte sa oslobodiť od závislosti od názoru ostatných – a vybojovať si uznanie od seba samej.

Mám sa rada

 

„Niektorým znie láska k sebe samému ako egocentrický slogan narcisa. Iným znie ako samozrejmá pravda. No sebaláska nie je ani narcistická ani samozrejmá. Sebaláska je do hĺbky siahajúce poznanie, že sme vždy boli dokonalí a budeme dokonalí až do našej večnosti.

Aby sme to dokázali rozpoznať, najprv musíme zmeniť vlastný pohľad na seba. Namiesto nedostatkov by sme mali pre zmenu zamerať pozornosť na svoje prednosti. Sebaláska nie je schopnosť, s ktorou sa niekoľkí šťastlivci narodili, zatiaľ čo iným bolo toto šťastie geneticky odopreté. Podľa Johanny Zierlovej sa zakladá predovšetkým na rôznych faktoroch ako socializácia, schopnosti, vzťahy, vonkajší vzhľad či povolanie: „Popremýšľajte, v ktorej z týchto oblastí ste spokojná, zamerajte sa na ňu a pokúste sa realistickými krokmi doplniť ostatné oblasti.“

Príkladov, ktoré vám pripadajú perfektné, by ste sa mali zároveň spýtať: „Je reálne riadiť toto všetko bez toho, aby niečo zostalo zanedbané? Stojí mi to za to?“ Takisto môže pomôcť nazerať na seba ako na indivíduum.

„Každý človek je v interakcii osobnosti, schopností a skúseností jedinečný,“ myslí si Zierlová. „S týmto postojom môže byť aj oveľa jednoduchšie odpustiť si niečo nedokonalé, alebo svoje muchy, alebo sa dokonca mať rada.“

Som na seba hrdá

I komplimenty samé o sebe sú dobrým prostriedkom na odvedenie pozornosti od prípadných chýb k vlastným prednostiam. Žiaľ, ešte vždy sa hovorí: „Samochvála smrdí!“ Pritom väčšina z nás by mohla zniesť trochu uznania. Johanna Zierlová odporúča vymaniť sa z tejto šablóny: „Zamerajte sa na oblasti svojho života alebo svojho tela, s ktorými ste spokojná, a povedzte si ‚Som hrdá na…‘. Alebo si veďte istý druh denníka, do ktorého si zapíšete každý deň tri body, na ktoré ste pyšná.“

A keď vám nenapadnú ani tri body? Potom pomôže pohľad na prečítané e-maily alebo bežeckú aplikáciu. Všade pokroky, na ktoré môžete byť hrdá – a za ktoré by ste sa mali pochváliť. Ako by to bolo napríklad s vetou „Gratulujem, dobrá práca!“ alebo „Mám sa rada!“? Alebo jednoducho len: „Pekné, že som!“

O osobnosti

Johanna Zierlová je psychoterapeutka vo Viedni. Pracovne sa zameriava na poruchy prijímania potravy, depresívne ochorenia, liečbu syndrómu vyhorenia a rozvoj osobnosti. johanna-zierl.com

BUCH TIPP Tip na knihu: Ako sa mať rád

Ako sa mať rád? A aký je obraz šťastného človeka? Odpovede ponúka kniha s výstižným názvom „Ako sa mať rád“. Autor používa Sineľnikovovu metódu komunikácie s podvedomím, za ktorým nasleduje akési preprogramovanie sa. Kniha je spracovaná formou kurzu – „vedúci“ (autor) vysvetľuje nový pohľad na život, problémy a choroby, a účastníci kurzu do toho vstupujú svojimi otázkami a konkrétnymi ťažkosťami. Práve vďaka reálnym príkladom sa môže čitateľ inšpirovať k riešeniu svojich vlastných problémov.

 

 

Hore
OKViac informácií