Menu

Super štýlovo obliecť sa dá aj za pár eur

S blogerkou Rebekou Dostálkovou o móde, kozmetike, varení a živote.

Home » Inšpirácia » Super štýlovo obliecť sa dá aj za pár eur - 08.2018

Kto je Rebeka Dostálková?

Ľudia, ktorí ma poznajú z internetu, vedia, že som blogerka. Kto ma nepozná a ani nevie, čo je bloger, tak to je človek, čo píše, fotí, následne to dáva na internet, zdieľa svoj obsah s ľuďmi a komunikuje s nimi. V podstate sa ich snaží inšpirovať. Mňa zaujíma primárne móda, ale postupom rokov sa k móde pridala kozmetika, jedlo a celkovo lifestyle. Píšem teda o všetkom, čo ma baví, je to z každého rožka troška.

A Rebeka mimo práce?

Mám pocit, že byť bloger je úväzok na 24 hodín denne sedem dní v týždni. Hobby, ktoré človeka baví a je zároveň aj jeho prácou. Ideálna kombinácia. A mňa veľmi baví venovať sa móde či foteniu a študovať si veci s tým súvisiace. Vo voľnom čase sa venujem aj svojmu psíkovi, s priateľom radi cestujeme a ešte rada varím a pečiem. Čo si vyštudovala? Študovala som marketing na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Keď som sa rozhodovala, čo ďalej po strednej škole, francúzskom bilingválnom gymnáziu, šla som na to vyraďovacou metódou a postupne prišla na to, že ten kreatívny marketing by bol niečo, kde nie je veľa matematiky, kde sa skôr pracuje so slovom a vymýšľa. Je to kreatívne a robili sa tam dokonca aj talentové skúšky, čo mi bolo veľmi sympatické.

Čo si robila pred tým, ako si začala blogovať?

Keď som začala študovať, zopár rokov som robila v online marketingovej agentúre, následne v PR agentúre a potom som zistila, že nechcem pracovať v kancelárii. Tak som sa začala plnohodnotne venovať svojmu blogu. V podstate sa to začalo ako hobby jednej stredoškoláčky a postupne sa z toho vyvinulo niečo, čo sa už dá nazvať prácou. A už by som sa nechcela vrátiť k tomu, aby som musela chodiť do kancelárie. Toto je to, čo mi vyhovuje.

Čiže čo je tvoja práca dnes?

Moja práca je môj blog a ostatné projekty z neho vychádzajúce. Tvorím napríklad pre spolupracujúce značky obsah na sociálne siete, fotím pre ne, točím im videá, píšem pre ne články na ich blogy, takže všetko to spolu v podstate súvisí. A ešte máme s maminou značku náhrdelníkov Matilda makes, kde jej pomáham nielen marketingovo, ale aj ideovo.

Ako sa to s blogom celé začalo?

Začalo sa to ešte na strednej škole, keď na Slovensku o existencii blogov veľa ľudí ani nevedelo. Bolo to ešte v čase bez sociálnych sietí, keď som narazila na webstránku, na ktorú ľudia z celého sveta pridávali fotky, v čom bežne chodili oblečení. Navzájom si to tam srdiečkovali, ako keby lajkovali, ale vtedy to slovo ešte ani neexistovalo, a popri svojich profiloch tam mali fotky svojho oblečenia. Zistila som, že niektorí tam majú odkazna webovú adresu, kde je niečo ako ich vlastný denníček o tom, čo zažívajú, teda blog. Chvíľu som to sledovala a potom si povedala, že by som to mohla vyskúšať aj ja. Tak som vyskúšala a odvtedy s tým neprestala.

O čom boli tvoje prvé blogové príspevky?

Začala som tým, že som sa fotila vo svojej detskej izbe v tom, v čom som išla ráno do školy, a keď som z nej prišla, nahrala som to na svoj blog. Vtedy to boli fotky veľmi zlej kvality. Napísala som k tomu zopár slov a takto to bolo skoro denne. Išlo tam hlavne o outfit, o to, čo nosím každý deň. Dievčat ako ja tam bolo veľa. Navzájom sme si outfity komentovali, čo nás veľmi bavilo. Keď si teraz s odstupom času na to spomeniem, chytám sa za hlavu. Ale sú to moje začiatky, ku ktorým patrí samospúšť a rozmazané fotky. Mimochodom, všetky ich nájdete stále na mojom blogu. Vravím si, že na tom super vidno, ako sa môj blog a moja práca za tie roky posunuli vpred.

Ako vzniklo Fresshion?

To vzniklo ešte na strednej škole, keď som rozmýšľala, že si založím svoj blog, a musela som ho nejako nazvať. Skúšala som kombináciu niečoho v zmysle, aby tam bolo fashion, potom mi napadlo pridať fresh a vznikol názov Fresshion. A to mi zostalo dodnes.

Kedy ťa začala zaujímať móda?

Mám pocit, že som to nejako zdedila po mamine a babke. Moja babka bola majsterka na odevnej škole, čiže šila mojej mamine veci – a mamina sa od nej naučila šiť. Keď sme boli malí, mne a mojim bratom šila rôzne oblečenie. Potom nás v ňom fotila a posielala naše fotky do rôznych časopisov. Odmalička som sa rada parádila.

Navrhuješ vlastné veci či kombinuješ už existujúce?

Baví ma hrať sa s rôznymi vecami z obchodov, kombinovať ich, vymýšľať rôzne outfity. Je to v podstate taký styling seba samej. Ja totiž kombinujem veci už odmalička. S maminou sme vždy nakupovali v secondhandoch, čo ma stále veľmi baví. Mojím zámerom je ukázať aj to, že netreba mať veľa peňazí, aby sa človek dobre obliekol, že sa dá super štýlovo obliecť aj za pár eur. A navyše ten super pocit, keď objavím nejakú super vec v secondhande, o ktorej viem, že jej pôvodná cena bola možno oveľa vyššia. Nielenže som ušetrila, ale zároveň šetrím životné prostredie a nemám na sebe niečo, čo má každý druhý na ulici. Pre teba sú typické sukne, šaty, blúzky s mašľami, vyzerá to veľmi žensky.

Je to aj pohodlné?

Aj šaty dokážu byť veľmi pohodlné a dokonca niekedy podľa mňa pohodlnejšie ako nejaké rifle s tričkom. A to nielen šaty, ale aj blúzky či sukne. Mám veľmi rada vzdušné blúzky s mašľami na krku, ktoré sú veľmi elegantné. Podľa mňa si veľa ľudí myslí, že si to pýta svoju daň, ale keď to začnú nosiť, často prídu na to, že to tak vôbec nie je. U mňa osobne je pohodlnosť oblečenia jedno z dôležitých kritérií. Prezentuješ sa aj bodkami a pásikmi. Na instagrame som si vymyslela aj hashtag „#prúžkoholik“, lebo milujem pásiky. Na všetkom a so všetkým. Aj pásiky s pásikmi či pásiky s bodkami. Takže to je pre mňa charakteristické. Tri veci, ktoré chceš, aby tvoje čitateľky vedeli o móde… Po prvé – že sa netreba báť farieb. Viem, že momentálne ide čierna, a je aj veľa štýlových blogeriek, ktoré sa obliekajú monochromaticky a veľmi im to pristane, ale s farbami je život, ako aj ulica pestrejšia. Ďalej – že rifle nie sú všetko, nech sa teda čitateľky neboja nosiť šaty a sukne, lebo pre každú ženu existujú také, v ktorých bez ohľadu na postavu či výšku môže vyzerať super a žensky. Keď totiž nájde ten správny strih, jej ženskosť to priam zvýrazní. A do tretice – že netreba extrémne veľa investovať do toho, aby človek dobre vyzeral. Podľa mňa si veľa ľudí myslí, že štýlové outfity možno dostať len za veľa peňazí, čo vôbec nie je pravda. Netreba sa báť nakupovať v „sekáči“ a vo výpredajoch, kde sa dá nájsť aj za málo peňazí veľa muziky.

Začalo sa to outfitmi – a potom?

V prvom ročníku na vysokej škole sme dostali za úlohu zostaviť projekt k produktu, ktorý nie je na slovenskom trhu, a vymyslieť mu celú marketingovú stratégiu vrátane toho, ako ho odkomunikovať. Keďže sa mi v amerických filmoch a seriáloch vždy páčili cupcaky, ktoré v tom čase u nás ešte neboli populárne ani známe, vymyslela som si „Kapkejky od Rebeky“. Vďaka tejto skúsenosti som postupne prišla na to, že ma pečenie naozaj baví, a to najmä preto, lebo ľuďom moje cupcaky veľmi chutili. Dala som to aj na blog, kde to tiež malo celkom úspech, takže popri móde som začala uverejňovať už aj recepty. A postupne tam prišli aj ďalšie veci ako kozmetika, mejkap, neskôr cestovanie. Dnes už hovorím, že to nie je výlučne módny, ale skôr taký lifestylový blog, čiže životný štýl. V podstate o tom, ako žijem a čo ma baví. Také babské veci, pričom dominantná je stále móda.

Aký vzťah máš ku kozmetike?

Kozmetika ma veľmi baví. Nemyslím si, že jej rozumiem až tak ako beauty blogerky, ktoré majú s vizážou skúsenosti a vedia o tom výborné písať aj hovoriť, ja som sa ako beauty blogerka ani nikdy neprezentovala. Ale keď ma niečo osloví alebo objavím zaujímavú vec, ktorú možno profesionáli poznali už pred piatimi rokmi, ale ja som na ňu prišla teraz a myslím si, že niektorí ľudia ju stále nepoznajú, tak skúšam, a ak mi vyhovuje, odporúčam ďalej.

Ako sa začala tvoja spolupráca s dm?

Zo začiatku to bolo pár menších spoluprác a potom prišla práca na jesennej kampani s názvom Momenty, ktoré milujeme. dm si vybrala štyri blogerky, ktoré oslovila, či si nechcú vytvoriť vlastný dm box, a ja som bola jedna z nich. Veľmi ma to nadchlo a bola to jedna z mojich najlepších spoluprác. Mali sme spoločné fotenie pre potreby kampane, čo bolo tiež super.

A aký bol výsledok?

Podľa mňa to dopadlo veľmi dobre. Keď som svoj dm box doniesla mamine, bola úplne nadšená. Takéto spolupráce mám veľmi rada, spolupráce s dm a s podobnými firmami, ktoré pristupujú k práci individuálne a personalizovane. Ktoré neoslovia množstvo blogeriek a iba čakajú, ktorá zareaguje. Preferujem, ak sa osobne spoznám s ľuďmi, ktorí za značkou stoja, a zistíme, či si máme čo povedať, či tá spolupráca bude k niečomu viesť. Nemám rada spolupráce, keď by mi niekto iba poslal produkt s tým, že ho mám nafotiť, zavesiť na blog a koniec.

Na čo si najviac pyšná?

V súvislosti s blogom si určite najviac cením projekty alebo spolupráce, ktoré mi prinášajú zážitky, keď sa dostanem na miesta, kam by som sa bežne asi nedostala. Veľmi rada fotím zhora, kde skladám outfit z rôznych vecí akoby do koláže. Veľmi ma to baví a neraz som počula spätnú väzbu od ľudí, že keď vidia takúto fotografiu, hneď vedia, že som to ja. A na to som pyšná, pretože sa mi podarilo mať svoj rukopis. Primárne ide o oblečenie, kam komponujem nejakú kozmetiku či mejkap. Podľa toho si myslím, že som dosť rozpoznateľná pre tých, ktorí sledujú môj blog a sociálne siete. S tebou a tvojím blogom je známy aj tvoj krásny ružový retro bicykel. Áno, k svojmu prvému ružovému bicyklu som prišla v súvislosti s Talianskom, kam sme chodievali každý rok s rodičmi. Fascinovalo ma, že tam všetci chodia na bicykli, čo sa mi veľmi páčilo. A to bez ohľadu na vek či oblečenie. Vtedy ešte u nás ani nebola móda takých mestských bicyklov. Keď som začala chodiť na strednú školu, ktorá nebola úplne najbližšie k môjmu domu, napadlo mi, že na bicykli by som to mala za 10 minút. Takže keď sme sa vrátili z dovolenky, začal sa hon na môj prvý štýlový mestský bicykel. V tom čase, asi pred desiatimi rokmi, boli obchody plné horských a cestných bicyklov, žiadne retro s košíčkami ako dnes. Zohnať ho bol viac-menej nadľudský výkon. Nakoniec sme ho objavili v jednom obchode neďaleko od nás, vo výpredaji.

A druhý retro bicykel?

Ten som zhodou okolností videla v jednej súťaži na výstave bábik Barbie v Bratislave. A keďže sa mi veľmi páčil a som súťaživý typ, tak som sa zapojila – a potom hneď na súťaž zabudla. O pár mesiacov neskôr mi zazvonil telefón, že som vyhrala. A odvtedy mám svoj ružový bicykel aj v Bratislave. Nevyužívam ho síce denne, ale snažím sa čo najčastejšie, aj keď teraz dávam prednosť novej kolobežke.

Prečo kolobežka?

Minulý rok chcel môj priateľ na narodeniny kolobežku a ja ako dobrá žena som mu ju aj kúpila. Keď som sa na nej následne vozila, zistila som, že je to fakt zábava. Tak sme si zadovážili tento rok aj druhú kolobežku, samozrejme, s prúteným košíkom, a už sa môžeme kolobežkovať aj spolu. Je veľmi pekná, naozaj štýlová, už s ňou mám na blogu nafotený aj jeden outfit.

O čo by si v budúcnosti ešte chcela rozšíriť svoj blog?

Viac by som sa chcela venovať videu. Síce už aj teraz mám nejaké videá, ale chcela by som to robiť ešte intenzívnejšie. Stále nie som úplne rozhodnutá, či sa zameriam aj na vlogy, ale určite budem pridávať videá z cestovania a aj tie o varení. Myslím si totiž, že niektorých ľudí až tak nebaví čítať dlhé blogy a je pre nich oveľa jednoduchšie kliknúť na video a pozrieť si ho. Aj to je dôvod, prečo sa tomu chcem venovať viac.

Čo je tvoj hlavný hnací motor?

To, že ma to baví. Keby ma to nebavilo, určite by som to nerobila toľko rokov a určite by som sa nedostala tam, kde som. Baví ma ísť vpred a neustále sa zlepšovať vo všetkom, čo robím.

Hore
OKViac informácií