Impostor syndróm: keď sa cítite ako podvodníčka

Niektorí ľudia – a najmä ženy – dokážu len ťažko prijať pochvalu. „To bola len čistá náhoda!“, „Proste som mala šťastie..“ alebo „Veď to nie je nič extra!“: Takéto a tomu podobné frázy používajú rady predovšetkým ženy, ak dostanú pochvalu za nejaký výkon. Prečo je však tak ťažké prijať kompliment či pochvalu? Na túto tému sme sa opýtali psychologičky.

Čo je to impostor syndróm?

Ľudia, ktorí trpia impostor syndrómom, pochybujú o svojom vlastnom úspechu a popritom nie sú schopní veriť vo svoj vlastný dobrý výkon. Psychologička Dr. Mirjam Zanchetta k tomu dodáva: „Nakoľko výkony a úspechy nie sú pripisované stabilným schopnostiam, ľudia postihnutí týmto syndrómom sa považujú za nekompetentných a celkom neoprávnene aj za podvodníkov či podvodníčky. Zarážajúce na celej veci pritom je, že sa vždy obávajú, že by ich domnelé podvody či neschopnosť mohli vyjsť na povrch resp. mohli byť odhalené“. Ak sa im niečo podarí, radšej na to ani neupriamujú pozornosť, chcú sa totiž vyhnúť prípadnému sklamaniu.

Ako sa dá impostor syndróm rozpoznať?

Zatiaľ čo ostatní si už pochutnávajú na dezerte, ľudia postihnutí impostor syndrómom ešte stále hľadajú vlas v polievke. Takto nejak sa dá predstaviť syndróm podvodníka. Ľudia ním postihnutí sa neustále porovnávajú s ostatnými, čo však zintenzívňuje ich vlastné pochybnosti o sebe samých.

Psychologička Dr. Zanchetta o rozpoznávaní ľudí, ktorí týmto syndrómom trpia: „Na zistenie miery postihnutia je vhodné použiť dotazník. Hodnotia sa v ňom vzorové výroky typu „Môžem vzbudiť dojem, že som kompetentnejší ako v skutočnosti“ alebo „Mám strach, že ľudia, ktorí sú pre mňa dôležití si uvedomia, že nie som až taký schopný, ako sa domnievajú“. Sčítaním bodov sa získa celkové skóre. Čím je výsledné skóre vyššie, tým viac je osoba impostor syndrómom postihnutá.“

Prečo trpia týmto syndrómom často hlavne ženy?

U mužov sa diagnostikuje impostor syndróm značne zriedkavejšie ako u žien. Sú na to rôzne dôvody, ktoré sú stále hlboko zakorenené v našej spoločnosti. V minulosti bol svet otvorený len mužom. Naopak ženy boli vždy tie, ktoré sa museli najprv osvedčiť a na to, aby sa im na konci dňa dostalo uznania, čo i len menšieho, museli podať nadpriemerné výkony. Tento fenomén sa prenášal z generácie na generáciu a v povedomí mnohých žien pretrváva až dodnes.
Dôsledky sú zdrvujúce: Ženy sa potom vnútorne podceňujú a napríklad v pracovnom svete sa omnoho častejšie uchádzajú o miesta, na ktoré sú jednoducho prekvalifikované. Takáto skutočnosť však neškodí len samotným jednotlivcom, ale aj celej spoločnosti. Ich cenné poznatky a znalosti sa totiž nikdy reálne nevyužijú v praxi.

Čo robiť, ak človeka postihne impostor syndróm?

Ako to už často býva, všetko sa začína sebauvedomením: „Uvedomením si, že človek trpí impostor syndrómom je v podstate prvý krok k uzdraveniu. Ďalej sú prospešné všetky činnosti, ktoré napomáhajú k zvýšeniu sebavedomia a spomínaným úspechom. Tip: Každý deň si značte a zapisujte, čo ste vďaka svojim schopnostiam dosiahli za určité časové obdobie“. Dôležité je, aby ste pri tom boli schopné individuálne oceniť aj malé úspechy a neporovnávali sa s inými ľuďmi. Ľuďom, ktorí sú týmto syndrómom postihnutí v závažnejšej miere, odporúča Dr. Zanchetta koučing osobnostného rozvoja. Pretože všetky odborníčky a odborníci sa zhodnú v jednom: Rozprávať sa pomáha! Čítanie však tiež.

Do úvahy možno dodatočne vziať aj tieto body:

1. Podeliť sa o pochvalu

“Ľudia postihnutí impostor syndrómom ťažko prijímajú pochvalu a majú veľmi kritický pohľad na svoj výkon. Cítia sa však pod tlakom, ak sa chvália iní ľudia. Tieto dve muchy by sa dali zabiť jednou ranou: Sám niekoho pochváliť. Na jednej strane sa človek naučí oceniť úspechy ako také, pretože ak človek uzná, že sa niečo podarilo niekomu inému, viac si začne vážiť aj svoje vlastné úspechy. Na druhej strane sa človek viac zaoberá témou chvály. Pretože ak človek často chváli iných, je konfrontovaný aj s reakciami na tieto chvály. A takto sa človek stretne aj s ľuďmi, ktorí impostor syndrómom trpia, ako aj so vzormi. V každom prípade sa veľmi rýchlo ukáže, aká je táto tematika komplexná a aj to, že človek v nej v nijakom prípade nie je sám. Okrem toho, oceňovanie úspechov iných, namiesto negatívneho porovnávania sa, vyvára pozitívny postoj a robí človeka spokojnejším. Presne ako hovorí motto: „XY si počínala naozaj skvele a ja sa z toho veľmi teším. To však neznamená, že moje schopnosti sú preto menej hodnotné“.

2. Realistické požiadavky

Ak človek na seba kladie požiadavky, ktoré je možné dosiahnuť len ťažko, rýchlo sa stane frustrovaným, s pocitom, že nič do čoho sa pustí, sa mu nedarí. Popritom sa vám však podarilo kopec iných vecí, ale tie spolu s tými nereálnymi rýchlo padnú na dno. Ak si stanovíte reálne ciele, pravdepodobne ich aj dosiahnete a to vám zvýši sebavedomie.

3. Akceptovanie reality

Samozrejme, nie vždy sa všetko podarí, ale to z nás ani zďaleka ešte nerobí podvodníčky. Najkvalifikovanejší ľudia často urobia najviac chýb – to však ale neznamená, že sa na pozíciu, ktorú si vybrali, hodia menej. Rozhodujúce je, ako sa s tým dokážeme popasovať: Necháme impostor syndróm, aby nás zabrzdil alebo ho budeme brať ako správny podnet k dosahovaniu špičkových výkonov?

4. Pozitívny prístup

Ak prestaneme z podvodov podozrievať iných, bude pre nás jednoduchšie obmedziť takéto správanie aj u seba. V zásade môžeme predpokladať a nastaviť sa na to, že každý jeden z nás – vrátane nás samých – si svoje úspechy zaslúži. Prehnaný skepticizmus sa rozhodne v tejto oblasti neodporúča. Nikto nemá toľko šťastia, aby mu všetko spadlo len tak z neba, ak si to uvedomíme a aj osvojíme, budeme schopné ľahšie oceniť svoje úspechy.