Active Beauty
Rozhovor s Lýdiou Ladanovou o harmónii v živote

Work life balance

Rozhovor s Lýdiou Ladanovou o harmónii v živote

,,Nepotrebujeme sa až tak učiť nové veci, len viac objavovať to, čo už v sebe máme."

Kto je Lýdia Ladanová?

Som koučka, terapeutka a lektorka. Mojím zámerom je inšpirovať ľudí, aby narábali tvorivo so svojou životnou energiou a s poslaním. Aby bol ich život v súlade s tým, kým naozaj sú. Práve cez spoločnosť Happy Company, ktorú som založila a kde vediem programy celostného zdravia, som sa pred niekoľkými rokmi dostala aj k dlhodobej spolupráci s dm. Aktuálne pripravujem aj vydanie svojej prvej knihy – románu Nanovo, ktorý lieči už len tým, že ho niekto číta. 
 
Ako vnímate pojem work life balance?
Work life balance zahŕňa slovo život a o ňom má každý z nás trochu inú predstavu. Patrí doň zdravie, rodina, partnerský vzťah, priatelia, financie, osobný rozvoj, koníčky a, áno, aj práca. A pre harmóniu v živote človeka je veľmi dôležité, aby firma svojmu zamestnancovi pomohla čo najviac integrovať prácu do jeho konkrétnej životnej etapy. Človek totiž má v každej svojej životnej situácii iné priority a zaoberá sa inými vecami. Tým, že mu firma pomôže priniesť do práce svoje ozajstné JA a umožní mu flexibilne si ju upraviť, získava pre seba spokojnejšieho a produktívnejšieho človeka.
 
Ide teda o akúsi rovnováhu medzi súkromným a pracovným životom?
Ak sa na tému rovnováhy medzi súkromným a pracovným životom pozerám z pohľadu človeka a nie firmy, používam spojenie životná harmónia. Náš život predsa nie je a ani by nemal byť tvorený len dvomi „šichtami“ – v práci a doma. Ak chcem navyše hľadať medzi týmito dvoma oblasťami rovnováhu, je to, akoby som kráčala po lane. Stále treba našľapovať v strehu. S tým, že ma to striedavo nakláňa raz na jednu a potom na druhú stranu. A v kuse hrozí pád. Neexistuje tam možnosť zastať a vychutnať si chvíľku pokoja.
Čo je teda to, čo pod tou rovnováhou človek vlastne hľadá?
Podľa mojich skúseností ľudia celý život hľadajú šťastie a zmysel, ktoré môžu v rôznych obdobiach prichádzať v rôznej forme. Chceme, aby náš život bol v súlade s tým, kým naozaj sme. Všetci chceme pocítiť pokoj a vedomie, že to, čo žijeme, je zmysluplné.

Aké sú naše najväčšie prekážky pri hľadaní zmysluplnosti a harmónie?
Základnou prekážkou, ktorá nám bráni nájsť harmóniu v živote, je to, že naša pozornosť je stále viac a viac rozptýlená. Totiž kam ide pozornosť, tam ide energia. Ak však je roztrieštená rôznymi smermi – príliš hlučnou klimatizáciou či hudbou v open space, rozhovormi kolegov či deťmi počas home officu, správami v mobile, sme zasypaní nesmiernym množstvom informácií. V hlave si premietame včerajší nevydarený rozhovor s partnerom či poradu, na ktorej sa nám nedostalo zaslúženého ocenenia. A len zlomok z tej pozornosti, a teda energie, ktorá nám zostala, smeruje k nám samotným. Ľudia často nevnímajú, čo im hovorí telo, sú zvyknutí na preplnenosť mysle, na únavu, nedostatok spánku, na zlé vzťahy alebo na to, že im to celé prestáva dávať zmysel.
 
Ako k tej harmónii teda pristupovať?
Zabudli sme, že fungujeme – tak ako celá príroda – v rytmoch. Nemôžeme sa sústavne len nadychovať. Potrebujeme aj vydýchnuť. Kľúčom je striedať aktivity tak, aby v nich bola zastúpená fyzická, emočná, mentálna aj spirituálna zložka. Tak si dokážeme obnovovať energiu a menej sa unaviť.
 
Má na ňu vplyv aj efektívne zadelenie si pracovných povinností?
Dnešná spoločnosť je akoby posadnutá produktivitou. Na internete nájdete stovky článkov a v kníhkupectvách desiatky kníh o tom, ako byť produktívnejší, stíhať viac vecí, pracovať rýchlejšie, výkonnejšie, efektívnejšie. Preto nastúpili aj kurzy time managementu o tom, ako dokázať čo najlepšie riadiť svoj čas. Len keby sme si mohli vybrať – chceli by sme mať viac času alebo energie? Je to totiž veľká pasca, keď si myslíme, že čím viac hodín budeme tráviť za pracovným stolom, tým toho viac urobíme. Výskumy dokazujú, že keď si neobnovujeme v priebehu dňa vnútorné zdroje energie, naša pozornosť, a teda aj výkon radikálne klesá. Kľúčový problém s dlhším časom v práci je ten, že čas je obmedzený zdroj. Navyše nevidíme za roh a nevieme, koľko ho máme k dispozícii celkovo v živote, aby sme si ho rozumne rozdelili. V každom prípade: ak aj nebudeme mať počas dňa viac času, môžeme mať viac energie. Preto odporúčam venovať väčšiu pozornosť manažmentu energie.

Čo si máme pod manažmentom energie predstaviť?
Každý deň potrebujeme energiu získať, aby sme ju mohli ďalej na niečo vydať. Nestačí sa len najesť. Nielen telo, ale aj naše srdce, myseľ a duša potrebujú svoju výživu. Každá z týchto našich súčastí potrebuje svoj typ energie. Dôležité je, aby sme sa so svojou energiou naučili narábať ako s niečím veľmi cenným. Aby sme ju zbytočne nestrácali. A aby naša energia pracovala pre nás. Mať viac energie totiž znamená cítiť sa viac živý.
 
A čo zoznam úloh? Ani ten nám nedokáže byť nápomocný?
Zoznamy sú v poriadku. Vnímam ako užitočné mať napísané, čo treba urobiť a čomu chceme venovať pozornosť. Už len preto, aby sme si tým všetkým nezapĺňali hlavu. Ale žiadny zoznam úloh netreba brať ako čosi vysekané do kameňa. A zároveň by sme si možno nemuseli písať len zoznam úloh, ale napríklad aj zoznam vecí alebo aktivít, ktoré nám robia radosť. Alebo si do toho zoznamu s pracovnými záležitosťami doplniť niečo, čo dáva energiu nám. Ja sama to tak robím, aby som venovala pozornosť aj svojmu zdraviu a telu, kamarátom, rozvoju či tvoreniu. A na konci dňa je fajn napísať si ešte iný zoznam, a to aspoň pár vecí, za ktoré môžeme byť v ten deň vďační.
 
A ako je to s oddychom?
Individuálne a podľa potreby. Oddych by mal predstavovať kompenzáciu typu aktivity, ktorej sme sa doteraz venovali. Takže ak sedím celý deň za stolom a hľadím do počítača, telo je len nosičom hlavy. V tomto prípade optimálny oddych znamená, že sa zaktivizuje telo. Aspoň tak, že sa postavím od stola a ponaťahujem, pozriem von oknom a napijem sa vody. Oddych by mal predstavovať harmonické doplnenie – ak teda pracujem hlavne hlavou, potrebujem následne zaktivovať nielen telo, ale aj srdce – teda emócie. A to je pre každého iné, môže to byť rozhovor v kuchynke či telefonát niekomu blízkemu.
Zohráva v tejto harmonickej skladačke svoju úlohu aj pohyb?
Asi ste to už počuli – sedenie je nové fajčenie. Ľudia nie sú prirodzene sedavé bytosti, sú to bytosti prirodzene stojace a chodiace. Ale televízia, počítač a autá to zmenili. Sedíme viac ako deväť hodín denne, čo je viac, ako spíme, pretože mnohí nespia ani len osem hodín denne. Takže sedenie nás pomaly, ale isto zabíja, a to tak, že zvyšuje riziko vzniku obezity, atrofuje svaly, zhoršuje dýchanie či kriví chrbticu. Aj z toho dôvodu je nevyhnutné sedenie prerušovať čo najčastejšie. Prejsť sa, namiesto posielania mailov sa vybrať za kolegom osobne, telefonovať postojačky, naťahovať sa. A po práci si dopriať aktívny pohyb. Ideálne taký, ktorý nás baví. Nebudeme sa doň totiž musieť tak nútiť. Nemusí to byť klasické cvičenie, ale aj práca v záhrade, výlety do hôr, tanec hoc i v kuchyni či prechádzka v parku. V podstate každý pohyb, ktorý nás dostane do kontaktu s telom.
 
Na čo sa treba zamerať, ak chceme predchádzať napríklad syndrómu vyhorenia?
Ak chceme žiť zdravý život, a tak aj predchádzať vyhoreniu, potrebujeme sa zamerať na všetky štyri piliere svojho zdravia – na zdravie fyzické, emočné, mentálne a spirituálne. Ako  štyri nohy stoličky. Ak k niečomu inklinujem, napríklad k mentálnym aktivitám, v kuse premýšľam, hodnotím, analyzujem, tak sa k tomu preplneniu hlavy nakláňam ako na tej stoličke. Až dovtedy, kým sa neprevráti alebo kým z nej nespadnem. A syndrómu vyhorenia sa určite predchádzať dá. Ale kľúčové je konať už teraz, keď ešte naše telo, rodina či zdravie nehlási alarm. Niekto povedal, že ešte nepršalo, keď Noe začal stavať archu.

Je v tomto procese dôležitý aj osobný rozvoj?
Osobný rozvoj je pre harmóniu v živote veľmi dôležitý. Ale nemyslím si, že sa treba nejako špeciálne školiť. Kľúčom k tomu, aby sa nám dobre žilo, je poznať seba samého. Kto sme, na čom nám záleží, v čom sme dobrí a čo prenecháme niekomu inému. Je dôležité pozorovať, čo energiu dáva a čo ju berie, nielen to, či je človek unavený. Je možné byť napríklad unavený z práce, ale na konci dňa mať skvelý pocit a kopec vnútornej energie. Alebo, naopak, niečo sa úspešne podarí, ale radosť nie je žiadna, dokonca telo hlási energetický pokles. Preto je veľmi dôležité pozorovať svoje telo a pocity, ktoré nám veľa napovedia. Myseľ treba používať, ale netreba ju nechať, aby hovorila do všetkého.  
 
Kedy naša energia pracuje pre nás?
V zásade až tak nepotrebujeme učiť sa nové veci, potrebujeme skôr viac objavovať to, čo už v sebe máme a ako prirodzene fungujeme. Potom naša energia pracuje pre nás. Je super každý deň si dopriať aspoň jednu nerušenú chvíľku, stačí 15 minút. „Nacítiť“ sa na telo a venovať sa tomu, čo si pýta – či už je to relax, ticho, prechádzka, jedlo, pohyb, alebo chuť ísť von na čerstvý vzduch a zhlboka sa nadýchnuť.
 
Jeden z projektov work life balance v dm je práve Univerzita osobného rozvoja. Ako tento projekt vznikol?
Dostala som príležitosť a voľný priestor navrhnúť stratégiu zdravia a zdravia v práci. Univerzita osobného rozvoja bola jedným z projektov tejto stratégie. Veľmi si cením dôveru, ktorá mi bola od začiatku daná,  vďaka čomu som tento projekt mohla vytvoriť úplne slobodne. A tak vznikol komplexný a zároveň unikátny rozvojový program, ktorý pristupuje k človeku celostne.
 
Ako vyzeral váš tvorivý proces v ňom?
Premýšľala som nad ním, kreslila si myšlienkové mapy a zároveň som si nechávala otvorenú myseľ. Raz skoro ráno som sa zobudila a videla som obraz špirály DNA. Základným informačným kódom každého živého organizmu je práve DNA. Je akýmsi „programom života“. Keď sa na ňu pozriete zvrchu, je to kruh. Zobrala som zo špirály túto kruhovú symboliku. V kruhu bývajú v rovnováhe napríklad štyri ročné obdobia, štyri živly alebo aspekty človeka – telo, emócie, myseľ a duša. Tak sme vytvorili rozvojový program, kde boli zahrnuté všetky aspekty človeka a jeho zdravia. Univerzita prinášala aj postupný rast ako po špirále, ktorá symbolizuje zmenu, progres a vývoj.
 
A aká bola vaša úloha?
Moja kľúčová úloha bola osobne viesť ľudí na ceste k ich celostnému zdraviu – či už ako lektorka, koučka, terapeutka, alebo zároveň ich fanúšik. V celom procese však boli veľmi dôležití práve jej účastníci, teda spolupracovníci dm. A konkrétne ich rozhodnutie, čo všetko sú ochotní urobiť pre seba, svoje zdravie a svoj život. Ja som mala tú úlohu a zároveň potešenie ich na tejto ceste sprevádzať.
 
Čo bolo zámerom projektu?
Naozaj spoznať samého seba. Od detstva sa stále čosi učíme. Často niečo, čo nás buď nebaví, nejde nám to alebo je to v živote nepoužiteľné. Univerzita osobného rozvoja je založená nielen na zmysluplnom vzdelávaní, ale aj na sebapoznaní. A je nesmierny rozdiel medzi vzdelávaním a sebapoznaním. Vzdelávanie znamená, že idete do školy a učíte sa napríklad psychológiu. Sebapoznanie je to, že skutočne porozumiete tomu, na čom sú založené vaše vzťahy. A zároveň znamená to, že sa stanete majstrom v schopnosti vytvárať si zdravé spojenia s ľuďmi okolo seba. Na Univerzite osobného rozvoja je totiž hlavným predmetom človek sám.
 
Vyjadrili ste sa, že tento projekt je vaša srdcová záležitosť. V čom?
Hodnoty, ktoré mám hlboko v srdci, sú tvorivosť, láskavosť a odvaha. Prináša mi nesmiernu radosť pristupovať k sebe, svojej práci i k životu tvorivo, hravo a zvedavo. Zároveň je pre mňa veľmi dôležité byť láskavá – k sebe samej i k tým ostatným. Prijímať sa a chápať sa navzájom. Každý z nás má niečo, čo si nesie. Odvaha pre mňa znamená žiť tak, ako cítim, že je to v súlade so mnou a so svetom. Odvaha uvidieť pravdu a povedať nie niečomu, aby sme mohli povedať áno sebe. A presne tieto tri hodnoty tvorili základy spoločenstva univerzity. Obsahovo i ľudsky.
 
Čo v projekte bolo vašou najväčšou výzvou?
Počas programu pracujeme nielen s intelektom, ale aj s intuíciou, pocitmi a rečou tela. Skúšame veci, s ktorými sa mnohí ľudia ešte nestretli. Takže asi najväčšiou výzvou pre mňa bolo uvoľnenie prílišnej kotroly mysle jednotlivých účastníkov univerzity. Myseľ totiž bránila, aby sa mnohí ľudia do procesu zapojili. Aby sa uvoľnili, napríklad len zavreli oči a nechali sa viesť telom alebo pocitmi. Len tak. Ak je totiž naša myseľ presvedčená, že niečo nepôjde, tak to veľmi pravdepodobne nepôjde. Práca s blokujúcimi presvedčeniami bola výzva, zároveň však prinášala nesmierny posun.
 
Na čo ste najviac hrdá?
S nesmiernou vďačnosťou som vnímala každé naše univerzitné stretnutie. Bolo úžasné sledovať, ako sa energia, ktorá z ľudí vyžarovala, citeľne menila. Ako z nich vyžarovala spokojnosť, súdržnosť a radosť. Keďže univerzita trvala dva a pol roka, počas tohto obdobia sa v živote každého z nás veľa udialo. A ľudia sa delili o mnohé veci zo svojho života. Niekedy o veľmi ťažké. Životné skúšky veľakrát nevieme ovplyvniť. Vieme však ovplyvniť to, ako sa k nim postavíme. A tu bolo vidieť ten rozdiel. Cítila som veľkú hrdosť, keď som počúvala, ako sa k týmto výzvam účastníci postavili, ako používali to, čo sa naučili. Akí schopní vlastne sú cez seba meniť svoj postoj a realitu. Ak by som to mala zhrnúť do jednej vety, bolo pre mňa veľmi cenné byť súčasťou toho, že sa každý z nich stáva tým človekom, akým by sa potenciálne mohol stať.  
 
Ktorá časť projektu vás bavila najviac?
Veľmi ma bavilo vytvárať obsah, aby boli stretnutia nielen obsahovo hodnotné, ale aj hravé, zábavné a trošku za hranicou komfortu. Najviac ma však bavili osobné stretnutia s ľuďmi a to, čo v tom priestore a čase spoločne vznikalo. Tá blízkosť, ľudskosť a transformácia.
 
Aký je váš odkaz pre ľudí?
Venujte si pozornosť. Sledujte svoju energiu. Rozvíjajte to, čo vám ju dáva. A eliminujte to, čo vám ju berie. Nech ste v živote v pluse.