Pestovanie na okennom parapete: Päť tipov, ako vypestovať vlastnú zeleninu

Pestovanie: Ako si tento rok dopestovať vlastnú zeleninu

1. Tieto druhy sú vhodné aj pre začiatočníkov

Ktoré druhy zeleniny nám prepáčia jednu či viac pestovateľských chybičiek? Takmer všetky šaláty, tiež mangold a niektoré druhy paradajok – zasadiť a starať sa o nich pokojne zvládnu aj začínajúci záhradníci. Čo sa týka paradajok, ide hlavne o odrody ako Black Plum, tyčkové paradajky Resibella, Tigerella či odroda De Berao, všetko robustné odrody. Mimochodom, zelenina, ktorá sa zberá pre koreň, sa nepredpestováva. Mrkva, paštrnák, reďkovka a červená repa sa vysieva priamo do záhonu.

Odkiaľ je najlepšie zaobstarať si semená na pestovanie? Či už v supermarkete, na trhu alebo v záhradkárstve – záhradníci jednoducho pri kúpe dbajú na udržateľnosť a biokvalitu. Výsadba takmer vyhynutých odrôd významne prispieva k zachovaniu biodiverzity. Tradičné odrody majú okrem toho omnoho intenzívnejšiu chuť a často sa vyznačujú aj neobyčajným a zábavným vzhľadom – z toho možno ťažiť najmä vtedy, ak chcete ku konzumácii zeleniny motivovať svoje deti.

Je dobré vedieť: Ak sa chystáte na pestovanie cukety, určite sa uistite, že zakúpené semená sú z dôveryhodného zdroja. Svojpomocne získané semená totiž môžu obsahovať smrtiaci toxín cucurbitacin. NIKDY tiež nepestuje okrasné tekvice (s vysokým obsahom cucurbitacinu) vedľa cukiny, rastliny by sa nechcene krížili. Cukiny neznášajú teplo (teplo tu vedie k tvorbe toxínov) a je nutné ich zbierať už mladé.

2. Pestovať doma sa oplatí

Sadeničky si vyžadujú špeciálnu zeminu, ktorá v ideálnom prípade neobsahuje veľa živín. Znie to ako paradox, však? Má to však svoje dôvody: Ak je v zemine okolo koreňov príliš veľa živín, rastlina bude vyháňať viac koreňov. Pri kúpe sa však majte na pozore: Substrát na pestovanie často pozostáva z rašeliny! Rašelina je však mimoriadne škodlivá pre životné prostredie, pretože kvôli jej ťažbe sa poškodzujú resp. ničia rašeliniská, a tým aj biotopy mnohých druhov živočíchov a rastlín. A ako si namiešať tú správnu zeminu na pestovanie v domácich podmienkach? Jedna tretina zrelého kompostu, jedna tretina piesku a jedna tretina voľnej pôdy zo záhrady.

Čoraz populárnejší sa stáva aj kokosový substrát. Je veľmi úrodný a kokosové pestovateľské tablety či lisované brikety stačí len zaliať teplou vodou. Pestovateľské tablety sú mimoriadne praktické pri výsadbe tých druhov zeleniny, ktoré majú malé semienka a relatívne krátku dobu rastu. Napríklad rôzne druhy šalátov, kapusta a mangold je možné pestovať na pestovateľských tabletách v podnosoch. Tieto sú však už menej vhodné na pestovanie tekvice, cukety, fazule či kapucínky.

3. Jednoduchá recyklácia zásobníkov na výsev semien

Na pestovanie zeleniny na okennom parapete extra vybavenie nepotrebujete: Zo starých kartónov od vajec, plastových obalov, roliek z toaletného papiera a novín sa dajú veľmi rýchlo vyrobiť črepníky na sadeničky. Takže takýto zero waste kvetináč šetrí nielen peňaženky, ale aj životné prostredie. Tu nájdete návod, ako si jeden zmajstrovať.

Mimochodom: Niektorým druhom zeleniny sa najlepšie darí v spoločnosti iných rastlín, iné sadenice naopak potrebujú na rast svoj vlastný kvetináč. Kapusta, paprika, paradajky a šalát sa zas majú presádzať do samostatných nádob („nariedko“). Rastlinám z čeľade tekvicovité, ako sú napríklad uhorky, melóny, cukina či tekvica, sa lepšie darí, ak sa pestujú v kvetináči spoločne, vyrastú z nich tak silné mladé rastlinky.

Vedieť, ako na to: Takto sa rastlinky cítia ako doma

4. Svetlo a vlhko: Ideálne podmienky na pestovanie

Okná orientované na juh poskytujú ideálne podmienky na pestovanie domácich rastlín. Pozor však: jasno neznamená hneď aj teplo! Vykúrené miestnosti bytu sú pre mladé rastlinky zväčša príliš teplé. Predsieň so svojimi teplotami vo výške 16-17°C je na pestovanie často oveľa vhodnejšia. Po zasadení by ste mali dbať aj na to, či ten ktorý druh zeleniny patrí k svetlomilným rastlinám – tieto totiž nemajú radi, keď sa po zasadení semená úplne zasypú zeminou. Mali by sa len jemne posypať substrátom. Na strane druhej, tieňomilné semená je nutné prekryť pôdou úplne, inak sa im nebude dariť.

Mladú zeleninu je dôležité dostatočne zavlažovať. Jednoducho ju pravidelne zavlažujte pomocou rozprašovača. Zábudliví začínajúci záhradkári môžu zainvestovať aj do špeciálnych zásobníkov na výsev semien, pretože ich veká zabraňujú odparovaniu vlhkosti. Pomocou priehľadnej potravinovej fólie a špajdlí si však môžete rýchlo zmajstrovať aj vlastný mini-skleník.

5. Kedy je ten správny čas na sadenie

Kedy sadiť zeleninu v domácich podmienkach? Zatiaľ čo začať výsadbu vo februári je zvyčajne príliš skoro, marec je pre mnohé druhy zeleniny tým správnym časom. Na vrecúškach s osivom sú zväčša uvedené aj príslušné odporúčania, kedy sadiť. No aj keď sa na zasadenie tešíte, oplatí sa vám obrniť trpezlivosťou. Ak totiž začnete príliš skoro, rastliny budú musieť rásť v kvetináčoch príliš dlhú dobu.

A kedy je teda správny čas na presádzanie do záhonov v exteriéri? Všetku zeleninu, ktorá si vyžaduje na svoj rast teplo, by ste mali presadiť až vtedy, keď sa už neočakáva príchod mrazov. Ak si chcete byť naozaj istí, vyčkajte s výsadbou týždeň po troch zmrznutých alebo sa poraďte so skúsenými záhradkármi vo vašom okolí. Čo je ale dôležité: Citlivé rastlinky si na vonkajšie podmienky zvykajú pomerne dlho. Počas teplých dní môžu prvé slniečko a vietor nasávať aj na balkóne, prudké slnko im však určite neprospieva. Zeleninové sadenice dobre prežijú prvé noci bez mrazu prekryté ochrannou nádobou z termoizolačného materiálu.