Koľko spánku potrebuje dieťa? Všetko o detskom spánku

Koľko spánku potrebuje dieťa? – odpovedáme na najčastejšie otázky

Nenechajte sa odradiť týmito polovičatými pravdami a tiež sa nedajte zatiahnuť do porovnávania s inými rodinami. Ukážeme vám, že to, koľko spánku dieťa potrebuje, je veľmi individuálne a odpovieme vám na najčastejšie otázky týkajúce sa spánku bábätiek a detí.

1. Koľko spánku potrebujú deti podľa veku?

V prvom rade je potrebné poznamenať, že každé dieťa ma inú spánkovú potrebu. Ak vás však aj napriek tomu zaujíma, koľko hodín spánku denne je vhodné na ten ktorý vek, tu je niekoľko orientačných hodnôt:

• do 1 mesiaca: 18 hodín
• 2-3 mesiace: 16 hodín
• 4-11 mesiacov: 14-15 hodín
• 2-3 roky: 12-13 hodín
• od 4 rokov: 11-12 hodín

2. Moje dieťa spí menej ako sa odporúča – kedy si už treba začať robiť starosti?

Na túto otázku nám odpovedala pôrodná asistentka: „Ak sú deti v princípe správne vyvinuté, niet sa prečo znepokojovať. Ak však máte pochybnosti, určite to prediskutujte so svojou pediatričkou či pediatrom.“ Aj detský lekár považuje odporúčaný čas spánku za usmernenie, ktoré sa však môže podhodnocovať. Deti predsa nie sú tí, ktorí čítajú odporúčania, vyvíjajú sa individuálne.

3. Čo uľahčuje uložiť dieťa cez deň?

Aj keď deti nie sú strojčeky, ktoré by ste mohli vypnúť otočením páky, sú veci, ktoré môžete vyskúšať, ak máte naozaj pocit, že vaša ratolesť si jednoducho potrebuje pospať:

• Rutiny: Ak má vaše dieťa bábätko alebo dieťa problém so zaspávaním, môžete sa pokúsiť zaviesť mu pravidelný denný režim. V najlepšom prípade to môže viesť k pravidelnému spánkového rytmu. Skúste spomaliť svoj bežný deň a ukladajte svoje dieťatko spať vždy v rovnakom čase. Rozviniete tak u neho akési pomyselné vnútorné hodinky a pomôžete mu tak lepšie odhadnúť, čo sa kedy bude v rámci dňa diať.
• Čas pred uložením do postele patrí len a len vám a vášmu dieťatku: Upokojujúco by mohli pôsobiť spoločné aktivity typu kúpanie, krémovanie, masírovanie, maznanie sa, čítanie alebo rozprávanie rozprávky či spievanie alebo iné akustické aktivity, napríklad môžete pustiť dieťatku hraciu skrinku alebo biely šum. Vyskúšajte rôzne možnosti a pozorujte, čo na vaše dieťa účinkuje najlepšie. Dôležité však je, aby ste opatrenia testovali niekoľko dní, pretože deti vždy potrebujú nejaký čas na to, aby si navykli na novú rutinu.
• Tma a ticho: Uistite sa, že v izbe, kde dieťa spí, je ticho a tma. Keď sa dieťa zobudí, uchráňte ho od jasného svetla a hovorte s ním čo najtichšie. Na dojčenie v noci sú vhodné malé nočné lampičky.
• Posilnite dôveru: Bábätko nenechávajte za žiadnych okolností plakať. V noci sa totiž nikdy nebudí bezdôvodne. A je úplne jedno, či je hladné, či ho bolí bruško alebo ho zobudil zlý sen, jednoducho teraz potrebuje rodičov. Tým, že mu venujete pozornosť, ktorú potrebuje, si so svojím pokladíkom posilňujete puto a budujete si dôveru. A v noci sa vďaka tomu lepšie vyspí.
• Nechajte ho zaspávať v postieľke: Uložte dieťa do postieľky, keď je ešte bdelé a nie veľmi unavené. Bábätká tak získajú istotu, že sa prebudia na tom istom mieste, na ktorom zaspali.
• Venujte pozornosť signálom únavy: Každé dieťa dáva svoju únavu najavo iným spôsobom. Buď zíva, trie si očká alebo sa chytá za uši. Svoje dieťatko preto teda pozorne sledujte a snažte sa odpozorovať opakujúce sa vzory. Ak na prvé príznaky únavy zareagujete okamžite a dieťatko uložíte do postele, vyhnete sa tomu, že začne uvoľňovať stresové hormóny, ktoré mu následne bránia zaspať.
• Optimálna teplota na spanie: Dopriali ste svojmu bábätku vrstvu naviac alebo ste dokonca pridali na kúrení, aby váš pokladík v noci nezmrzol? Nuž, to nie je najlepší nápad. Optimálna teplota v miestnosti, kde dieťa spí, je 16 až 18 stupňov. Taktiež sa riaďte pravidlom, že bábätko by na sebe malo mať vždy o jednu vrstvu viac ako my dospelí. To by malo za normálnych okolností stačiť na to, aby vaše dieťatko nezmrzlo.

4. Ktorá poloha na spanie je priaznivá pre bábätká?

Ak dieťa potrebuje viac spánku, ako sa mu reálne aj dostane, môže to byť tým, že má pri spánku nesprávnu polohu. Pôrodná asistentka má jedno veľmi jasné odporúčanie: „V prvom roku života dieťaťa sa jednoznačne odporúča poloha na chrbte – najmä s ohľadom na prevenciu syndrómu náhleho úmrtia dojčiat. Je to totiž najlepšia poloha na spanie, čo sa dýchania týka.“ Dobré je, že bábätká nemôžu samé prvých šesť mesiacov meniť polohu. Preto ich stále pri zaspávaní ukladajte do polohy ležmo na chrbte. Okrem toho, že táto poloha je bezpečná, môže zlepšiť aj kvalitu spánku.

5. Ako najlepšie uložiť dieťa, ak už zaspalo?

Ako to už nastane a dieťa zaspí počas nosenia alebo dojčenia, otázka, ako ho uložiť do postieľky tak, aby sa neprebralo, nie je taká jednoduchá. Súvisí to s ich prvotným inštinktom, ktorý pretrváva ešte z čias, keď boli bábätká a v prípade oddelenia od rodičov okamžite pociťovali nebezpečenstvo. Aj keď to už dnes, samozrejme, neplatí, bábätká to stále majú tak, že ak sa ich rodičia vzdialia, začnú hneď biť na poplach. Tento inštinkt sa nedá odučiť, avšak existujú spôsoby, ako si uľahčiť život:

• Rodinná posteľ: Ak spozorujete, že vaše dieťa potrebuje počas spánku fyzickú blízkosť a pre vás ako pre rodinu je to niečo, čo sa dá realizovať, nechajte ho jednoducho spať s vami v posteli. Vôbec sa nemusíte cítiť previnilo alebo sa báť, že vaše dieťa príliš rozmaznávate. Spánkové potreby dieťaťa sa menia každých pár mesiacov. Je teda kľudne možné, že čoskoro bude pre zmenu pripravené spať vo vlastnej posteli. A ak aj nie – nevadí, aj to je úplne v poriadku.

• Postieľka so sťahovacím bokom: V prípade, že máte menšiu posteľ alebo sa bojíte, že dieťa v spánku pridusíte alebo mu napríklad prikryjete hlavu prikrývkou, jednoducho si kúpte postieľku so sťahovacím bokom. Majú výhodu, že dieťatko môžete pri zaspávaní chytiť za ruku a mať s ním aj počas spánku fyzický kontakt.

6. Kedy by sa malo bábo dojčiť/nakŕmiť naposledy pred spaním?

Aby dieťa pred spaním nebolo hladné, mali by ste ho nadojčiť alebo mu dať fľašku s mliekom čo najneskôr pred uložením do postieľky. Ak chcete dieťatko pomaly odúčať od zaspávania dojčením, uistite sa, že počas tohto posledného kŕmenia úplne neodletí do ríše snov.

7. Čo okrem materského mlieka je vhodné ako posledné jedlo pred spánkom?

Ak má vaše dieťa už šesť až osem mesiacov a nie je už plne dojčené, je vhodný čas začať s večernou kašou. Ak je dieťa stále dojčené, mliečnu kašu možno jednoducho zamiešať s odsatým materským mliekom, prípadne môžete podať pokračujúce mlieko. Nakoľko deti nemajú v prvom roku konzumovať príliš veľa kravského mlieka, pre vysoký obsah bielkovín je výborné ako večerné jedlo – samozrejme s mierou. Príprava: zmiešajte približne 200 g prevareného pasterizovaného mlieka (3,5 % tuku) s 20 g obilnín (napríklad s krupicou či ovsenými alebo pšenovými vločkami) a trochou ovocia na pare, následne zmixovaného. Ak večer máte naponáhlo a nemáte veľa času na prípravu jedla, na stránke mojadm.sk nájdete aj široký výber mliečnych kaší na dobrú nôcku.

8. Ako možno podporiť spánok, ak dieťa potrebuje viac spánku?

V prvých troch mesiacoch deti ešte nepoznajú rytmus dňa a noci, preto sú rovnako ako cez deň, hladné aj v noci. Pre rodičov je to síce vyčerpávajúce, avšak dôvod na obavy to rozhodne nie je. Približne od štvrtého mesiaca je už väčšina detí zvyknutá na to, že už nie sú zásobované neustále tak, ako tomu bolo pri ich pobyte v maternici. To má za následok dlhšie fázy nočného spánku. Niekedy však môže trvať až dva roky, kým deti prespia celú noc a zaobídu sa bez mlieka. Ak (už) matka v tomto období nedojčí, môže sa opäť vrátiť k umelému mlieku.

Fakt, či dieťa prespí celú noc alebo nie, je úzko spojený s jeho vývojom: Pokiaľ ho v noci prepadne hlad, celú noc určite neprespí. Opäť ale žiadne strachy, je to celkom normálne. Tipy z bodu tri pomôžu nielen pri zaspávaní, ale aj pri prespatí celej noci. Vyskúšajte, či môžete ešte nejakým spôsobom optimalizovať kvalitu spánku svojho dieťaťa. A hlavne: nenechajte sa nikým a ničím vystresovať!

9. Ako primäť dieťa zvyknúť si na vlastnú postieľku?

V prvom rade tu treba zdôrazniť, že deti v prvých rokoch života nemusia v žiadnom prípade spať vo vlastnej posteli alebo dokonca izbe. V tomto prípade dajte určite na svoj vnútorný pocit a situáciu ohľadom spania prediskutujte so svojím partnerom alebo partnerkou, dohodnite sa, čo je pre vás všetkých najlepšie. Ak sa rozhodnete, že je čas, aby sa váš miláčik presťahoval do svojej vlastnej postieľky, ponúkame vám zopár bodov, ako mu alebo jej ten prechod uľahčiť:

• Komunikácia: Ak je vaše dieťa už dostatočne staré na to, aby pochopilo situáciu, nebojte sa mu otvorene oznámiť, čo naň chystáte. Fakt, že bude vedieť, čo ho čaká, mu pomôže lepšie prijať novú situáciu.
• Pozitívne posilnenie: Skúste dieťaťu novú spánkovú situáciu spríjemniť. Niekedy pomôže, ak dieťatku dáte do postieľky nového plyšáka, ktoré ho v noci ochráni a ktoré sa s ním bude maznať, alebo novú prikrývku.
• Alternatívy na maznanie: Akonáhle vaše dieťa spí vo vlastnej postieľke, automaticky sa vzdáva času maznania sa s rodičmi, s ktorými predtým trávilo v podstate celú noc. Pre malé deti to môže byť spočiatku naozaj ťažké. Dbajte preto na to, aby ste do večernej rutiny pred uložením sa na spánok zakomponovali toľko fyzickej blízkosti, koľko sa len dá a vedome si na maznanie vyhradili čas. Deti milujú aj ranné maznošenie v rodičovskej posteli.
• Trpezlivosť: Pre niektoré deti je presun do vlastnej postele ľahší, pre iné zasa ťažší. Pamätajte na to, že pravidlá, ako rýchlo má byť tento proces ukončený, neexistujú. Ukážte svojej ratolesti nekonečnú trpezlivosť a rýchlosť presunu prispôsobte plne svojmu dieťatku: Čo tak si dať napríklad cieľ, aby vaše dieťa spalo dve noci v týždni vo vlastnej posteli a zvyšok týždňa s vami v posteli, ako zvyčajne. Intervaly potom môžete podľa potreby individuálne predlžovať. Dôležité je aj to, aby ste dieťaťu dávali vždy pocítiť, že je v rodičovskej posteli stále vítané, napríklad aj vtedy, ak má zlé sny alebo sa jednoducho bojí spať samo.

Aj keď je téma „Koľko spánku dieťa potrebuje?“ a všetko, čo súvisí so zaspávaním, spánkom v noci, spánkom osamote, veľmi individuálne, ako rodič môžete dospieť do bodu, keď toho bude na vás už príliš. Ak máte pocit, že sami už ďalej neviete, ako na to, skúste vyhľadať odbornú pomoc u pôrodnej asistentky alebo u pediatričky či pediatra.