Ešte pred nedávnom sedela na pohovke hrajúca sa žiačka základnej školy alebo slušne vychovaný jedenásťročný chlapec – a zrazu sa na nej vyvaľuje drzý tínedžer. Počas puberty mnohí rodičia svoje dieťa nespoznávajú a zaujíma ich, či bola ich doterajšia snaha, ktorú vynaložili na výchovu, úplne márna.

Nie, hovorí Jessica Hess, psychologička, koučka pre mládež a rodinná poradkyňa pre rodičov, podľa školy Jespera Juula: výkyvy nálad sú u mládeže úplne normálne. Pretože vaša dcéra alebo syn sa teraz musia vyrovnať so závažnými zmenami. Nielen ich telo, ale aj mozog prechádza mnohými zmenami: vznikajú v ňom nové impulzy, nervové bunky tvoria nové prepojenia a mozog sa zároveň sústredí aj na posilnenie často používaných prepojení.

Puberta: Aké zmeny nás čakajú?

„Pozor stavenisko“, bude naším mottom na pár rokov. Pripravme sa, že bude treba nejaký čas na to, aby sa vyvinulo nezávislé myslenie, empatia a rozhodovanie, obvykle sprevádzané impulzívnym, na prvý pohľad neprimeraným správaním. Dôvodom je: čelový lalok – zodpovedný za racionálne myslenie a rozvážne plánovanie – sa obnovuje ako úplne posledný, často až v skorej dospelosti.

Holandská kognitívna vývinová psychologička Eveline Crone dospela výskumom k záveru, že dospievajúci dokáže len ťažko hodnotiť emócie, keďže v mozgu dochádza k rozsiahlej prestavbe. Vo svojej knihe „Pubertálny mozog: Ako deti dospievajú“ píše: „Je to, akoby mal tínedžer okuliare s nesprávnymi dioptriami, ktoré všetko skresľujú.“ Niet divu, ak deti ledva vnímajú urazený výraz človeka, s ktorým sa práve rozprávajú.

6 tipov pre rodičov, aby zvládli pubertu svojich detí

Tip 1: Skúste to s humorom

Prinášame dobrú správu hneď na úvod: Ak budú mama a otec brať búrlivé roky svojich detí s čo najväčším nadhľadom, zostane stabilný aj vzťah rodiča s dieťaťom. Majte na pamäti: Váš tínedžer sa teraz snaží zvládnuť náročnú úlohu vo svojom vývine. Preto chce, ba priam musí vyvolávať trenice vo vzťahu s rodičmi.

Tip: Prekvapivá, vtipná odpoveď zoberie nejednému dospievajúcemu provokatérovi vietor z plachiet. Príklad: „Hej, to bol perfektný tón hlasu! Znel si skoro ako Tom Hanks. Prosím, povedz to ešte raz rovnako.“

Zostať uvoľnený neznamená ale: hodiť všetky pravidlá za hlavu hneď na začiatku. Ak sa 13-ročný tínedžer sťažuje, pretože dostal zákaz hrať počítačovú hru plnú zabíjania, pokojne odpovedajte: „Tak potom som teda hlúpy, no a?“

Tip 2: Diskutovať len o dôležitých veciach

Puberta je čisto nervová záležitosť: Vzniká každých pár minút nové bojové pole? Ak nechcú rodičia doma sústavné hádky, zredukujú kontroverzné diskusie na skutočne dôležité témy. Možno vieme akceptovať aj niektoré veci, ktoré sú v puberte úplne normálne, a to zatváranie sa v izbe, oblečenie v štýle oversize alebo extravagantné účesy.

Mimochodom: Mladistvému prináša čudácky styling inštinktívne niečo prínosné. O fakte, že neustále nosí stiahnutú kapucňu, či mikinu s kapucňou, alebo o jeho snahe mať vo svojej izbe šero, hovorí Jessica Hess nasledovné: „Toto všetko ich trochu chráni pred okolitým svetom. Dáva to zmysel, pretože hlava potrebuje na intenzívne neurálne procesy remodelovania veľa pokoja.“

Tip 3: Skúsme brať dospievajúcich vážne

Rodičia vedú svoje deti k dospelosti. Rodinný terapeut Jesper Juul to kedysi sformuloval nasledovne - rodičia spĺňajú funkciu ako maják navigujúci loď plávajúcu na mori. Bez ohľadu na to, či je dieťa malé alebo v puberte: Základom vzťahu je rovnocenný prístup rodičov.

„Mladí ľudia chcú byť podporovaní, ale zároveň ich treba brať vážne a chovať sa k nim ako k seberovným“, hovorí Jessica Hess. To znamená napríklad postupné uvoľňovanie pravidiel spoločne s vašou dcérou alebo synom. Táto skúška dôvery je pre rodičov ľahšia, ak rodičia považujú nové skúsenosti svojich detí za dôležité kroky v ich vývoji.

Napriek tomu môžu existovať jasné pravidlá – napríklad, aby rodičia vedeli, kde a s kým sa ich deti stretávajú. Zato môžu pubertiaci kedykoľvek mame alebo ocovi zavolať a požiadať o pomoc, ak sa nejaký večer vyvinie problematicky.

Iste, mladí ľudia nekonajú vždy rozumne. Ak rodičia napríklad zistia, že ich 14-ročná dcéra fajčí, je najlepšie zhlboka sa nadýchnuť a reagovať tak, že jej najprv porozprávate o svojich hriechoch z mladosti. A až potom bez výčitiek poviete tínedžerovi o svojich obavách. „To vytvára lepší základ pre diskusiu ako samé výčitky od rodičov“, hovorí psychologička.