Menu

Byť sebavedomejší sa dá naučiť

Ako si dokážeme rozvinúť viac sebavedomia?

Home » Život » Byť sebavedomejší sa dá naučiť - 03.2020

Ženy inklinujú k neustálemu vzájomnému porovnávaniu. Sebavedomiu to nijako neprospieva. Ak však zvládnete zamerať pohľad na vlastné úspechy, načerpáte aj viac sebavedomia – a s udržateľným pôsobením na život.

„Dnes mi niečo leží na duši,“ priznala viedenská poradkyňa v oblasti výživy podľa tradičnej čínskej medicíny (TČM), Katharina Ziegelbauerová, pred nejakým časom na Facebooku. „A síce zvyk porovnávať sa s ostatnými.“ Vraj má kolegyne, ktoré majú krajšie webové stránky ako ona, vedia viac o TČM, lepšie varia, zdravšie sa stravujú. „A, samozrejme, mám priateľky a susedky, ktoré majú viac trpezlivosti s deťmi, ktoré majú vždy čerstvo umyté vlasy a ktoré sa vo svojom voľnom čase starajú o deti utečencov,“ písala ďalej. „A niekedy sa pri tom všetkom cítim zle a myslím si, hej, mohla by som dokázať viac, ostatní si vedia život zariadiť lepšie.“

Za túto úprimnú výpoveď získala 380 lajkov a srdiečok, väčšinu od ženských sledovateliek. Niet divu, napokon, Ziegelbauerová pomenovala slovami to, čo straší v hlavách mnohých žien: neustála starosť, aby boli o krok pred svojimi spoločníčkami.

Porovnávanie sa s ostatnými oslabuje sebavedomie

Presne o krok, treba zdôrazniť. Lebo zatiaľ čo v prípade hollywoodskych hviezd či influenceriek s miliónmi fanúšikov možno ešte relatívne ľahko akceptovať, že sú lepšie, talentovanejšie, krajšie či bohatšie ako vy sama. Naopak študijné úspechy spolubývajúcej, perfektné prsia najlepšej priateľky či muž snov, ktorého si ulovila suseda, dokážu celkom pekne vyviesť z rovnováhy vlastné ego. Sotva nejaká žena nemôže v noci spávať kvôli tomu, že Kim Kardashian si môže dovoliť luxusnú dovolenku na Bahamách. Ale keď praktikantka pošle cez WhatsApp pozdrav z trojtýždňovej stanovačky v Grécku, niekedy sa vynoria zvláštne otázky o zmysle a vlastnej hodnote – za ktoré sa človek následne v podstate hanbí.

Nie menej paradoxne vyzerá porovnávanie s mužmi: totiž, často vôbec nie je. Aj keď zväčša zarábajú viac než ženy, rozdiely v zárobku často nechávajú ženské členky tímu prekvapujúco chladnými. Ale beda, keď spolubývajúca, s ktorou ste boli roky jedno srdce a duša, odrazu dostane o 200 eur viac ako doteraz. Sú muži Kardashianky nášho všedného života? Nezápasíme s nimi preto, že hrajú inú ligu? Zdá sa nám menej riskantné hľadať si rivalky vo vlastných radoch?

Ženy, spojte sa!

Psychologička Sandra Konradová vysvetľuje vo svojej knihe Ovládané pohlavie – Prečo ona chce, čo on chce, prečo sa ženy s mužmi radšej spolčujú než porovnávajú. „Pravdepodobne preto, že byť ženou tak dlho nemalo žiadnu hodnotu. Pretože dcéry sa od svojich matiek učili, čo to znamená byť neslobodná,“ píše. A ďalej: „Pretože každá odlišnosť od zaužívaného ženského obrazu u mužov vyvolala agresie a represie, ktoré ženy zastrašili.“ Ale aj preto, že „ženy síce vytvárajú privátne spojenia, ale až v nedávnej dobe sa naučili zakladať pracovné siete.“ Množstvo dôvodov sa podľa Konradovej kopí okolo jedného hlavného argumentu: pretože dlhodobo ženám prinášalo viac spájanie sa s mužmi než so ženami.

Psychologička tu vetrí nebezpečnú pascu pre ženský pocit vlastnej hodnoty: žena vraj samu seba pozoruje z mužskej perspektívy, ktorá vždy predpokladá jej podriadenosť – a zabezpečuje, aby sa mužské podceňovanie stalo časťou ženského ega.

Chronická neistota, ktorá z toho vzniká, predurčuje žiarlivosť, ktorá nepovzbudzuje, ale pôsobí brzdiaco. Podľa izraelskej štúdie majú ľudia, ktorí sa cítia závislí, sklony k tomu, že sa s inými porovnávajú spôsobom, kvôli ktorému sa majú ešte horšie: namiesto aby mysleli „wow, tiež by som to chcel vedieť“, hovoria „som zlý, nikdy to nezvládnem“. Vyhýbajú sa tak konkurenčnému boju a uchovávajú domnelý mier, ktorý má jednu veľkú nevýhodu: ide na účet vlastného sebavedomia.

Mnohé ženy sú majsterky tejto vyhýbacej techniky. Niet divu: narozdiel od chlapcov, u ktorých sa odmalička pestuje súťaživé myslenie, sa dievčatá naučia neskoro alebo vôbec vyrovnať sa s otvorenou rivalitou. Dodnes majú rodičia sklony potláčať agresivitu svojich dcér. Dievčatá sa tak učia zamerať svoj hnev na seba. V „lepšom“ prípade nájdu pre svoje pocity subtílne ventily. Hľadajú u ostatných slabé miesta, na ktoré sa potom zamerajú. Často pritom dochádza k hlbším zraneniam než pri boxerskom zápase v ringu – pretože nejestvujú žiadne pravidlá ani hranice. Podľa nemeckej odborníčky na kariéru Svenje Hoferovej sa pre mužov v konkurenčných situáciách všetko točí okolo „tej veci“ – napríklad projektu alebo podpory. Ženy, naopak, vnímajú súťaž ako napadnutie svojej osoby.

Ale ako sa dá utiecť z tohto ženského súboja? A ako sa odnaučiť od tohto škodlivého porovnávacieho zmýšľania, ktoré vedie len k nezmyselnej rivalite? Holandský výskumník žiarlivosti Niels van de Ven radí menej sa pozerať na to, čo majú ostatní, a zamerať sa na to, čo mám ja sám. Podľa jeho pozorovaní muži poškuľujú po vlastníctve a úspechu svojich konkurentov, zatiaľ čo ženy žiarlia na atraktívnosť svojich rivaliek.

Sebavedomie sa posilní, ak sa naučíte mať rada svoje telo

Najjednoduchšia cesta z tejto výchovou získanej pasce porovnávania sa spočíva na prvý pohľad v spriatelení sa so svojím vlastným telom. Ibaže: to po prvé nie je vždy jednoduché a po druhé to vôbec nie je najdôležitejšie. Lebo pravá krása vychádza znútra. Otázky, ktoré by si mal človek klásť, teda neznejú: čo sa mi páči na mojej postave? Alebo na mojej tvári? Ale: čo mám rada na svojom charaktere? Ľudia, ktorí si cenia svoje vnútro, automaticky stoja za svojím zovňajškom – a nemajú tak vôbec potrebu pretekať sa s inými, kto má najužšie boky, najštíhlejšie nohy či najmenej vrások.

Vo všeobecnosti jestvuje len jeden človek, s ktorým by sme sa mali porovnávať. K tomuto záveru prišla aj Katharina Ziegelbauerová vo svojom statuse na Facebooku. „Robí ma toto porovnávanie šťastnejším a lepším človekom?“ kladie si otázku v nadväznosti na jej malé priznanie. Odpoveď znie: „Nie! Vedie to k tomu, že sa obzerám doprava i doľava, a tým strácam svoj stred.“

Následne sa delí o svoj veľmi osobný poznatok, ako možno pohľad zamerať na podstatné veci: „Áno, porovnávaj sa, ale len sama so sebou! A síce s takou, aká si bola kedysi.“ Ona sama, ako píše, je nekonečne hrdá na to, že prekonala svoju slabosť pre čokoládu. „A že si každý deň niečo navarím, aj keď som kedysi jedávala hlavne mrazené potraviny. A čo sa týka detí – wow, dnes mám s nimi trpezlivosť v porovnaní s časom spred štyroch rokov! A k mojim kolegyniam: je predsa výborné, že sme všetky rozdielne a zameriavame sa na rôzne ťažiská!“ Aj jej webová stránka opeknela. Posting na nej, mimochodom, spracovala v blogovom príspevku. Aby to nezaniklo v nekonečnom prúde Facebooku, ale aby to aj naďalej slúžilo ako pripomienka mnohým ženám, že jediný človek, s ktorým by sa mali porovnávať – sú ony samé.

 

Zamerané na mňa!

Tri veci, ktoré z každého človeka robia individualitu – a ako môžu pomôcť nájsť si vlastný štýl.

 

Tvár

Zo štúdie kalifornskej univerzity vieme, že črty tváre sa odlišujú výraznejšie než všetky ostatné telesné znaky. Záver vedcov: zdá sa to byť evolučnou výhodou, keď je každý človek ľahko rozpoznateľný ako samostatná osobnosť. Čo je teda odvážnejšie ako zvýrazniť rozdiely od ostatných práve v mejkape – namiesto ich zakrývania ako domnelých chýb?

 

Gestá

„Urobte typický pohyb rukou“ hovorilo sa v starej šou, v ktorej sa hádali povolania, zo sedemdesiatych rokov. Ale samotní ľudia, ktorí vykonávajú rovnakú prácu, nemajú rovnakú gestikuláciu. Zobrať svoje vlastné pohyby pod drobnohľad sa oplatí. Sú výrazom individuálnej osobnosti a mali by ste ich zohľadniť aj pri výbere oblečenia, doplnkov a šperkov.

 

Pamäť

Každý je súčtom svojich skúseností. Dokonca aj vtedy, keď sa delíte s inými o dôležité chvíle: nikto nezažije presne to isté. Vidno to už na tom, aké odlišné sú často príbehy, ktoré rozprávajú dvojice o ich prvom stretnutí. Mimochodom: kto pri výbere nového looku myslí na pekné okamihy, určite sa nepomýli.

 

Hore
OKViac informácií