Active Beauty
Cestovanie s deťmi: Kto tu komu ukazuje svet?
Text: Axel N. Halbhuber

Detskí cestovatelia

Cestovanie s deťmi: Kto tu komu ukazuje svet?

Na cestách by sme sa mali správať ako deti: nakuknúť za každý roh a zvedavo skúmať všetko neznáme. Ak ste na cestách so svojimi deťmi, postačí, ak budete po nich len opakovať.

Chcel som všetkým ukázať, že cestovať sa dá i s malým dieťaťom

Pred 100 rokmi anglický mysliteľ Gilbert Keith Chesterton napísal: „Cestovateľ vidí, čo vidí. Turista vidí iba to, na čo sa prišiel pozrieť.“ Môj syn Valentin má teraz šesť rokov a možno ho označiť za veľmi skúseného cestovateľa. Všetko sa to začalo počas mojej materskej dovolenky od jeho jedenásteho mesiaca a sériou „Valentin na cestách“ v jednom rakúskom denníku. Každý mesiac jeden výlet – od Dánska po Jordánsko, od karavanu po cyklistickú túru, od okružnej cesty po kúpele pre deti. Chcel som všetkým tým, ktorí odložia batožinu, keď sa stanú rodičmi, ukázať, že cestovať sa dá i s malým dieťaťom.

Samozrejme, chcel som Valentinovi aj ukázať svet. V konečnom dôsledku ho on ukázal mne. Lebo deti sú lepší cestovatelia. A tým sme znova pri Chestertonovi: Deti vidia, čo je pred nimi, pretože nemajú žiadne očakávania. Sú zvedavé a úprimne neovplyvnené. Skrátka sa venujú okamihu: vdychujú exotické vône alebo načúvajú cudzím jazykom. A tak otvárajú dvere, ktoré by dospelý nikdy ani neobjavil.

Pozvanie od beduína v jordánskej púšti patrilo vlastne môjmu synovi. Keď sme potom s tým mužom a s jeho synmi jedli jahňacie droby, len Valentin, ktorý mal vtedy 19 mesiacov, si vložil každý kúsok mäsa do úst bez obáv. Beduín sa naňho usmial a povedal niečo po arabsky. Valentinova odpoveď bola rovnako nezrozumiteľná a tak vznikol rozhovor, ku ktorému sa nikto iný nevedel pridať.

Čas brať, čas dávať

Odkedy turistický priemysel objavil rodiny, šije im služby na mieru: detské kluby, detské bufety, animačné programy, opatrovanie detí. Zväčša len kopírujú to, čo rodičia a deti beztak majú doma. Obavy niektorých rodičov, že to bude v neznámom prostredí namáhavé, sú neopodstatnené – ak si doprajete čas. Deti pri hre spracúvajú to, čo zažili. Preto potrebujú prestávky nevyplnené žiadnym programom. Keď otec a mama stresujú, lebo ešte sa toho dá veľa vidieť, končí to namrzenosťou.

Tento čas navyše potrebujú cestujúci rodičia aj na praktické veci. Ubytovanie v hoteli trvá s dieťaťom dlhšie, takisto ako orientácia v areáli klubu a hľadanie najbližšieho prebaľovacieho pultu, mikrovlnnej rúry či rýchlovarnej kanvice. Cestovanie bude jednoduchšie, keď si priznáte, že s dieťaťom naľavo a s kufrom napravo vám občas chýba tretia ruka.

Cestovanie pôsobí ešte aj doma

Základnými kameňmi šťastného rodinného výletu sú predovšetkým druh prepravy a cieľ. Chcete byť radšej stále v pohodlnom ubytovaní alebo uprednostňujete okružnú cestu so striedajúcimi sa miestami na prenocovanie? Čím cestujete? Mimochodom, karavan môže byť dôležitejší ako samotná destinácia.

Najdôležitejšia otázka však je: Čo dáva cestovanie malému dieťaťu? Protiotázka: Kvôli čomu cestujete? Kvôli fotografiám a pohľadniciam, na ktoré napíšete, akí sú tam ľudia, jedlo a počasie? Deti toto nepotrebujú. Spoliehajú sa na cit. Na cestách zistíte, aké nezmyselné sú niektoré každodenné pravidlá, ako ľahko idú niektoré veci, keď odpadne kŕčovitá výchova, a ako smiešne niekedy vyzerá naháňanie sa za každodennými pracovnými povinnosťami, pretože život je o niečom inom. My cestovatelia to poznáme, z pura vida v Costa Rice a talianskeho dolce vita. A ak by sme na to mali zabudnúť: Deti vedľa zbaleného cestovného kufra nám to zasa pripomenú.

Pár vecí, ktoré majte na pamäti pri cestovaní s dieťaťom

Cestovné ciele možno vyberať spolu s deťmi asi od troch rokov tak, že si pozriete na internete, na čo máte najväčšiu chuť. Predovšetkým, čo sa týka cestovnej horúčky, každá rodina má iný prah bolesti.

Čas je kľúčom k vydarenej ceste s deťmi. Naplánujte cestu ako pre seba a potom uberte polovicu programu (alebo zdvojnásobte čas, ak je to možné).

Cestovanie je pre deti časť celku. Preto sú štyri hodiny hrania vo vlaku zábavnejšie ako tri hodiny cesty autom. Premyslite si program (knižky, hry), najmä do lietadla! Tip: cesta karavanom.

Bez stresu: Na cestách sa mení každodenný rytmus, najmä čas spánku. Rodičia by mali zostať flexibilní, aj na ceste a aj počas programu. Tlak ruinuje každú cestu.

Spolucestujúci: Je príjemnejšie cestovať s deťmi, ak máte ešte jedného dospelého navyše. Cestujte preto podľa možností s priateľmi alebo starými rodičmi.