Menu

Cestovateľský tip: Island

Na cestách po čarovnom ostrove.

Home » Inšpirácia » Cestovateľský tip: Island - 12.2019

Island je známy svojou rozprávkovou krajinou a ozaj čudáckymi obyvateľmi. No nielen to: krajina je plná tajomstiev a záhad, ktoré nemožno nájsť nikde inde na svete a v ktorých tkvie väčšia časť jeho príťažlivosti. Niektoré z nich vám odhalíme.

V hollywoodskej satire Roberta Altmana The Player rozpráva tajomne erotická Islanďanka June Gudmundsdottir o svojej vlasti. Na oklamanie potenciálnych dobyvateľov vyberali Junini predkovia mätúce názvy a pre svoj malý zelený ostrov pribrali do jazyka názov „Ľadová krajina“, zatiaľ čo veľký ľadovo studený susedný ostrov nazvali „Zelená krajina“. V skutočnosti je to presne naopak. Väčšia časť Grónska je nehostinná a pokrytá ľadom, zatiaľ čo Island je zelený a má toľko zázrakov prírody, ako sotva nejaké iné miesto na svete: aktívne sopky, oslňujúce ľadovce, bujné vodopády, chrliace gejzíry, lávové krajiny a dokonca osamelé púšte.

Island je plný tajomstiev a záhad, ktoré nemožno nájsť nikde inde na svete a v ktorých tkvie väčšia časť jeho príťažlivosti. Alebo poznáte krajinu, v ktorej majú oficiálnu 13-člennú komisiu pre zisťovanie pravdy, ktorá sa zaoberá výlučne vílami, elfmi, trolmi, škriatkami a obludami? Táto komisia napríklad po dvanásťročnom rešeršovaní v roku 2014 potvrdila, že v jazere Lagarfljót skutočne žije netvor „lagarfljótsormurinn“, ktorý je údajne 90 metrov dlhý a má plno hrbov a hrčí. Predtým vysielala islandská televízia video farmára Hjörtura Kjerúlfa, ktorý býva v blízkosti jazera, na ktorom vidno čosi, čo sa pohybuje ako had. A podľa „Iceland Review“ sa stále znova hlásia ľudia, ktorí tvrdia, že obludu videli buď plávať v jazere Lagarfljót alebo aj liezť po zemi.

Existencia čarovných bytostí na ostrove nie je otázkou viery, ale je takmer už zákonom prírody. Štúdia Univerzity Island v Reykjavíku dokumentuje, že skoro dve tretiny obyvateľov sú presvedčené, že takéto záhadné formy života na Islande skutočne existujú. Mnohí domáci by odprisahali, že ich už aspoň raz zachránila nejaká bájna bytosť.

Preto nikoho neprekvapí, že Island má dokonca vlastnú splnomocnenkyňu elfov: Erla Stefansdottir dosiahla kompletné know-how týkajúce sa tejto témy. Statná dôchodkyňa vypátrala nespočetne veľa miest, kde sú elfovia a škriatkovia doma, a zakreslila detailné elfské mapy pre zväz turizmu. Z času na čas ju dokonca zamestná stavebný úrad v Reykjavíku, aby sa už pred spustením nového stavebného projektu ubezpečil, že plány nerušia životný priestor elfov a iných bytostí.

Triezvi kritici v tom vidia len klam. Je však skutočnosť, že Islanďania sa neváhajú ani hodiť pred buldozér, len aby ochránili elfov. Stalo sa tak pri stavebných prácach na diaľnici medzi polostrovom Alftanes a predmestím Reykjavíku Gardabaer. Cesta mala ohrozovať domovinu záhadného tvorstva ako aj elfský kostol, kvôli čomu aktivisti vynútili zastavenie stavby, aby sa elfovia mohli najprv pokojne presťahovať ďalej. Nezriedka sa dokonca upravujú plány výstavby ciest, aby elfovia neboli rušení.

V elfskej škole

Duchovia prírody Islandu žijú so svojimi tajnými národmi, takzvanými „huldufólk“, v starých kamenných útvaroch. Magnús Skarphédinsson má o tom celkom presné informácie. Odborník na elfov celé desaťročia pátral po vílach, elfoch, troloch a škriatkoch a zozbieral 12 000 svedectiev z celého sveta.

Od roku 1995 organizuje pre skupiny napínavé výlety na ukryté miesta, kde majú bájne tvory žiť v kameňoch, skalách alebo aj v kopcoch. Skarphédinsson verí, že izolovaná geografická poloha Islandu je zodpovedná za to, že tento mýtus ostal tak dlho živý. V elfskej škole „álfaskólin“ v Reykjavíku, ktorú založil, sa dá veľa naučiť o týchto záhadných neviditeľných tvoroch. V rozvrhu hodín je 13 rôznych druhov elfov, tri druhy víl či dokonca rozdiely medzi škriatkom a trolom. Kto si to riadne osvojí, dostane po ukončení školy aj diplom. „Álfaskólin“ obľubujú najmä dovolenkári, ktorí prišli na Island pre svoju túžbu dostať sa do kontaktu s ezoterickými bytosťami.

Niektorí prichádzajú aj kvôli niečomu celkom inému. V mnohých ázijských krajinách totiž ľudia veria, že deti počaté za polárnej žiary sú deťmi šťasteny. Celkovo navštívia ostrov s 330 000 obyvateľmi takmer dva milióny turistov ročne. Skoro polovica Islanďanov si však myslí, že ich vlasť neznesie ešte viac turistov. Čo na to vravia elfovia, žiaľ, nie je známe.

 

Island v skratke

Najdôležitejšie informácie pre návštevníkov

Ubytovanie

Nielen v samotnom hlavnom meste Reykjavík, ale aj v hoteloch pozdĺž okružnej cesty dlhej 1 300 km, ktorá vedie okolo ostrova, musíte hľadať ubytovanie bezpodmienečne už pred cestou. Prekvapivo veľká je ponuka na Airbnb. Aj kvôli nedostatku izieb sa stále viac dovolenkárov rozhoduje preskúmať ostrov na vlastnú päsť v karavane.

Najobľúbenejšia cestovateľská trasa

Najlepší čas na okružnú cestu je v júni alebo v júli. Najväčšiu šancu uvidieť polárnu žiaru máte medzi septembrom a marcom. Najobľúbenejšia okružná cesta je takzvaná „Golden circle“. Na tejto trase možno v priebehu pár dní navštíviť najznámejšie pozoruhodnosti – napríklad Národný park Þingvellir, ktorý sa nachádza presne na hranici medzi severoamerickou a euroázijskou zemskou platňou, alebo vodopád Gullfoss, kostol Skálholt a sopečný kráter Kerið.

 

 

Jedlo a pitie na ostrove

Ak cestujete na Island, potrebujete peniaze. Vulkanický ostrov nie je veľmi úrodný, mnohé potraviny sa musia dovážať. Alkohol je drahý a ponúkajú ho výlučne len špeciálne štátne obchody a licencované reštaurácie. Tradičná islandská kuchyňa je jednoduchá a sedliacka. Zvláštnou špecialitou je „hreindýr“ (sob).

 

Modrá lagúna

Najlepší čas na návštevu je neskoro večer, aby ste si mohli v lete vychutnať polnočné slnko a v zime polárnu žiaru.

Hore
OKViac informácií