Menu

Čo sa môžu dospelí naučiť od detí

Bežne učia dospelí deti ako funguje svet.

Home » Život » Poradca » Čo sa môžu dospelí naučiť od detí - 05.2019

Vlastne to bolo pevne dohodnuté: V sobotu malo byť celý deň na programe len hranie. Deti sa už na to tešili celý týždeň, výnimočne si poukladali lego, pekne poobliekali bábiky a vymysleli si celkom nový variant hry Uno. „Je to tak, mama, dnes sa s nami budeš hrať celý deň!“ kričali už pri vstávaní, a dokonca dobrovoľne utekali do kúpeľne umyť si zuby. Ale ešte predtým ako boli dojedené chlebíky s nutelou a jahodové kukuričné lupienky a dopité kakao, zazvonil mamin mobil. Keď skončila rozhovor, zvraštila čelo a povedala: „Musím len rýchlo napísať jeden dôležitý email a potom začneme!“

Z jedného emailu boli tri, a zatiaľ čo čakala na odpoveď a potom aj na druhú, napadlo jej, že podlaha nie je dostatočne čistá. Keď bola konečne umytá podlaha v celom byte, rovno ešte umyla aj okná.

Keď konečne všetci spoločne vybalili hračky, už sa stmievalo. A potom opäť zazvonil telefón. „Mama, nedvíhaj!“ volali deti. Vzdychla si. „Ale musím sa predsa pozrieť, kto volá,“ zamrmlala a hlas jej preskočil od zlého svedomia. „Prečo?“ pýtali sa deti. „Prečo sa už jednoducho nehráme?“

Odpoveď znie: Pretože dospelí až príliš zriedkavo používajú slovo „prečo“. Namiesto toho, aby sa pýtali, či počas pohodového dňa s rodinou musí mobil skutočne zostať zapnutý, berú to ako danosť, že majú byť neustále zastihnuteľní. Namiesto aby premýšľali, či sa nenájde iné riešenie problému v domácnosti, odvíjajú zvyčajný program upratovania.

Pre toho, kto sa pýta, je život plný prekvapení. Práve prekvapeniam sa ale človek s pribúdajúcim vekom stále viac vyhýba. Škoda, lebo práve ony robia všedné dni menej sivými. Mladší ľudia sa tešia z nového, predtým nevídaného, a chcú vedieť všetko veľmi presne. Dospelí, ktorí ich – aspoň z času na čas – napodobňujú, často ohromení zisťujú, aké jednoduché sú niektoré veci, keď vybočia z naučených koľají so svojimi večne rovnakými prekážkami, aby jednoducho nastúpili na novú cestu. A aj inak sa dá od detí niečo (opäť) naučiť.

Počúvať deti sa vypláca

Zatiaľ čo dospelí často nevidia les kvôli samým stromom, deti objavujú pri každej prechádzke skutočný zázračný svet: nádherného motýľa na kvietku v tvare hviezdy vedľa nezvyčajne vytvarovaného kmeňa ohromne vysokého smreka, zriedkavý vzor na jeho kôre, krásny spev vtáka s farebným perím, ktorý sedí na konári, čo vyzerá ako had. Krpcom neunikne nijaký detail, a ak nejaký niekedy chýba, ich fantázia ho jednoducho doplní.

Keď deti opisujú čo vidia, nemali by sme to odbaviť ako „fantazírovanie“, ale radšej pozorne počúvať. Často nájdeme v rozprávaní detí práve tú inšpiráciu, ktorá nám chýba. Okrem toho nás učia aj v ten najsivší všedný deň znova vidieť to farebné a výnimočné, čo človeka konečne opäť privedie do úžasu.

Predsudky hoďte za hlavu

 

Oblečenie. Výslovnosť. Auto. Typ mobilu. Obrúčka. Zamestnanie. Spoloční známi. Je tak veľa vecí, ktoré dospelým bránia, aby k ľuďom pristupovali nezaujato. Pre deti je to všetko vedľajšie. Nepozerajú sa na to, čo niekto vlastní a čo dosiahol, ale na to, čo práve robí. A nerozlišujú podľa jeho prízvuku, odkiaľ pochádza, ale jednoducho počúvajú len to, čo hovorí. Z toho by sa veľkí mohli často poučiť.

Je prítomnosť tá zvláštna fáza, v ktorej sa nachádza budúcnosť predtým než sa stane minulosťou? Mnohí dospelí, zdá sa, presne takto vnímajú život. Neustále sú zamestnaní buď plánmi alebo premýšľajú o niečom, čo sa už stalo (a často sa to už beztak nedá zmeniť). Deti, naopak, síce tiež niekedy blúznia o veľkých udalostiach, ale nemyslia neustále na zajtrajšok. Veci, ktoré sa stratia, krátko a nespútane oplačú – aby sa zasa venovali niečomu novému. Divoké hádky so súrodencami či kamarátmi sú väčšinou zabudnuté rovnako rýchlo ako začali. Strkajú sa, bijú, revú – a vzápätí sa spolu hrajú ďalej.

Predovšetkým vo vzťahoch možno od detí veľa odpozorovať. Napríklad, že sa často aj tá najzúrivejšia výmena názorov dá zarážajúco ľahko ukončiť slovami „Znova dobre? Mám ťa rád!“.

Nedávajte si servítku pred ústa

 

Ako sa to zvykne hovoriť? „Deti hovoria pravdu.“ Samozrejme, že to nemá znamenať, že všetci dospelí neustále klamú. Ale samotnú otvorenosť päťročného dieťaťa, ktoré v plnej reštaurácii povie čašníkovi: „Nie sme takí bohatí, aby sme si mohli dovoliť dezert,“ si sotva niekto starší ako deväť rokov dovolí napodobniť. Pritom trošku viac odvahy niekedy nemusí byť na škodu. Najmä nešetrná úprimnosť môže byť aj veľmi šarmantná – síce vtedy, keď ide o komplimenty.

Pripustite kreativitu

 

„Už ako malý som vedel kresliť ako Raffael, ale potreboval som celý život na to, aby som sa znovu naučil kresliť ako dieťa,“ povedal raz Pablo Picasso. Tento svetoznámy maliar pracoval celé desaťročia na tom, aby sa vymanil z korzetu svojho zavčasu vydretého talentu. Preto sa vždy pristavil pri deťoch, keď maľovali kriedou na chodník, a pozoroval ako niekedy stvárňujú tvár súčasne z pohľadu zboku i spredu.

No nielen umelci sa môžu od detí učiť ako slobodnejšie zaobchádzať s vlastným kreatívnym potenciálom. Aj rodičia, ktorí so svojimi potomkami kreslia, skladajú, hádajú pantomímu či hrajú veselú hru na rôzne úlohy, precvičujú si svoj spontánny výraz a trénujú fantáziu. A tí, čo nemajú vlastné deti? Tí jednoducho pozvú priateľov na herný večer podľa detského vzoru: Zábava sa berie vážnejšie než pravidlá!

Vypustiť hnev

 

Prirodzene, tridsaťroční sa nemôžu s divokým revom hodiť v sobotu popoludní o zem v supermarkete, lebo by si radi dali – napriek diéte – čokoládu. Ale na prechádzke vo voľnej prírode, ďaleko od iných ľudí alebo sami doma medzi štyrmi stenami vám niekedy poriadne prospeje vykričať sa. Zaboxovať päsťami proti neveľmi tvrdému predmetu spôsobí pri frustrácii a hneve ozajstný zázrak. Ideálne je, samozrejme, boxovacie vrece. No v núdzi poslúži aj vankúš.

Smejte sa z celého srdca

 

Dospelý sa údajne zasmeje v priemere 15 až 20-krát denne – oproti tomu dieťa 400-krát. Je to tým, že by sa dospelí jednoducho nemali na čom zasmiať? To vôbec nie je pravda. Veď svet je plný vtipov, veselých grimás, dobrých komédií a reálnych ľudí, s ktorými si možno užiť veľa zábavy za predpokladu, že sa s nimi nestretávate len preto, aby ste spolu hovorili o pracovných krízach, politike a bežných problémoch.

Kto vedome robí veci, ktoré majú jednoducho len spôsobovať radosť, a dovolí si pritom trošku neviazanosti, nedostane do formy len svoju bránicu, ale urobí dobre celému telu. Smiech je skutočne zdravý. Tip: Podnikajte toho veľa s deťmi – ich smiech je prudko nákazlivý.

Poproste o pomoc

„Mama!“, „Ocko!“, „Pani učiteľka!“ – deti rýchlo volajú príbuzných alebo iné osoby, ktoré im majú pomôcť, keď sa niečo nedarí. Čím je človek starší, tým vyšší je nárok na vlastnú autonómiu. A o to ťažšie nám padne priznať, že niečo nezvládneme sami.

Od detí sa dá naučiť priznať svoje slabé stránky. Často pochybujeme o nejakej činnosti, aj keď je v blízkosti niekto, kto by nám celkom ľahko mohol podať pomocnú ruku. Človek síce už nemôže bežať za rodičmi, ale partner, priatelia a kolegovia dokážu podporiť rovnako ochotne. Dokonca aj vlastné deti sú veľmi rady užitočné, keď im to dovolíme a nevezmeme im okamžite všetko z rúk. A ony sa pri tom niečo dôležité naučia: Že dospelí niekedy potrebujú pomoc. S troškou šťastia si na to spomenú aj vtedy, keď raz budú dospelé.

»Potreboval som celý život na to, aby som sa znova naučil kresliť ako dieťa.«
Pablo Picasso

Nájdi dieťa vo svojom vnútri

  • Veci, ktoré by sme ako dospelí mali opäť robiť:
  • Hrať sa. Či frisbee, bedminton alebo na naháňačku – vonku sa núka dostatok možností. A popritom sa ešte aj udržíte vo forme!
  • Spustite sa na kĺzačke. Na detskom ihrisku to ako dospelý väčšinou nesmiete – ale v aquaparku áno!
  • Postavte si bunker. Prečo si raz neurobiť doma vo dvojici také hniezdočko – teraz, keď to už konečne dokážete bez pomoci rodičov.
  • Maľujte. Omaľovánky pre dospelých sú už niekoľko rokov v trende a optimálne pomáhajú uvoľniť sa.
  • Skáčte na trampolíne. Výborný tréning celého tela, ktorý baví nielen deti.
  • Hojdajte sa. Potrebné zariadenie sa dá namontovať aj vo vlastnom byte – napríklad na zárubňu dverí.
  • Pozrite si animovaný film. Už dlho ste nevideli Bambiho, Arielu či Príbeh hračiek? Potom je najvyšší čas!
  • Vykúpte sa v loptičkách. Tip na najbližší mestský výlet: Londýnsky bar „Ballie Ballerson“ ponúka jedlo, pitie a loptičkový kúpeľ.
  • Jednoducho buďte ako deti: Skáčte na jednej nohe, urobte vankúšovú vojnu, fúkajte bublinky slamkou do limonády – mnoho vecí, ktoré robia deti, podporuje odbúravanie stresu. Napodobňovanie sa oplatí.
Hore
OKViac informácií