Menu

Správne užívanie výživových doplnkov

Tablety, prášok, prípravky.

Home » Pôžitok » Šport a fitness » Správne užívanie výživových doplnkov - 06.2018

Kto sa dobre stravuje, je rovnako dobre zásobený vitamínmi a vitálnymi látkami. Niektoré udalosti však môžu vyvolať nedostatok týchto látok, vtedy môžu pomôcť výživové doplnky. Nutričná špecialistka Dr. Ivana Molnár a tímový lekár rakúskeho lyžiarskeho zväzu Dr. Peter Baumgartl napriek tomu pripomínajú, že ich treba užívať rozvážne.

Železo v kapsuliach, magnézium v rozpustných tabletách, vitamínové tablety, enzýmy pre lepšie trávenie a potom ešte zázračné prostriedky pre bohaté vlasy, väčšie svaly alebo zdravú prostatu: výživové doplnky sa objavujú ako zázračný vynález – a dostupné sú bez receptu. „Pri tomto rozmanitom výbere je samozrejme obrovským pokušením veriť, že stačí prehltnúť pár tabliet a človek bude zdravý a bude sa cítiť dobre“, vysvetľuje nutričná špecialistka Dr. Ivana Molnár. Samozrejme aj varuje pred užívaním výživových doplnkov. „Väčšina voľnopredajných produktov je samozrejme neškodná a dobre stráviteľná – najmä ak sa užívajú ako kúra. Kto si chce dať ale vyšetriť chýbajúce živiny a nechať si poradiť, mal by hľadať pomoc u lekára.“

Možné medzery v zásobovaní

Aj keď sa v tomto ohľade názory rôznia, špecialistka vychádza z toho, „že aj sčasti vyvážená strava dokáže telo dostatočne zásobiť živinami, ktoré potrebuje pre svoje bezproblémové fungovanie. Okrem toho dnes už vieme, že chemicky vytvorené živiny nedokáže telo využiť tak, ako prirodzené zdroje.“

Napriek tomu nie je namieste považovať výživové doplnky za obchodnú mašinériu. „Malí pomocníci“ z fľaštičky majú svoj význam, hovorí Molnár. „Existujú okolnosti, ktoré sú príčinou stavu nedostatku, a ten sa nedá napraviť rýchlo prirodzenou cestou.“ Mnohí ľudia majú jednostrannú stravu, málo času na to, aby varili z čerstvých surovín, a preto uprednostňujú prevažne hotové jedlá: „Počas priemyselného spracovania potravín sa ale často stráca veľký podiel vitamínov a živín.“

Podobne to vyzerá vo vegánskom stravovaní: „Môže síce priniesť zdravotné výhody“, hovorí Molnár, „ale aj tu treba starostlivo dbať na to, aby v dlhodobom horizonte nedošlo k nedostatku živín, špeciálne k nedostatku vitamínu B12.“ Rakúska správa o výžive dokumentuje u viac ako pätiny obyvateľstva kritické zásobovanie dôležitými živinami. U mužov sa to týka predovšetkým tuhých fajčiarov, športovcov, osôb s intoleranciami, vegetariánov, vegánov a taktiež seniorov.

Stres ako zlodej živín

Aj určité životné okolnosti môžu vyvolať nedostatok živín. Stres, preťaženie, hnev, zármutok alebo nešťastná láska či dlhodobé fyzické zaťaženie môžu oberať organizmus o základné živiny. „Dlhodobá psychická záťaž vedie k tomu, že systém spotrebuje výrazne viac magnézia“, vysvetľuje lekárka. „Stres zasa okráda organizmus o rezervy vitamínu B6.“

Spotreba živín sa zvyšuje pri chorobách, infekciách, ktoré sprevádza horúčka, pri tráviacich poruchách, taktiež po úrazoch a operáciách. V žiadnom prípade by si človek nemal určiť liečbu len podľa pocitu. „Niektoré substancie ako vitamín E alebo selén môžu byť pri predávkovaní toxické“, varuje Ivana Molnár. „Najlepšie je, keď si človek nechá poradiť od špecializovaného lekára. Presné údaje o možných deficitoch môže poskytnúť analýza krvi.“

Menej podozrivé sú napríklad dlhoročne testované preparáty, ktoré obsahujú biotín, prírodné zlúčeniny kremíka alebo omega-3-mastné kyseliny. „V týchto prípadoch je ohrozenie života relatívne nepravdepodobné. V zásade je ale aj tak namieste riadiť sa odporúčaným dávkovaním na obale“, radí Molnár. Aj špeciálne vyškolené predavačky v dm drogériách radi pomôžu.

Dopĺňanie namiesto nahrádzania

Veľa stresu v bežnom živote a výčitky svedomia kvôli jednostrannej strave – to sú hlavné dôvody, prečo asi tretina Rakúšanov užíva výživové doplnky. Ako už samotný názov napovedá, výživové doplnky sú v prvom rade preparáty, ktoré majú dopĺňať a nie nahrádzať normálnu výživu. Nie sú to ani lieky, ktoré zamedzujú, zmierňujú alebo liečia choroby.

Podľa zákona sa výživové doplnky radia k potravinám. Podliehajú „Nariadeniu o označovaní potravín“ a ich zloženie nesmie prekročiť odporúčanú dennú dávku. V Rakúsku ich posudzuje agentúra pre zdravie a bezpečnosť výživy AGES.

Rozhovor: „Predávkovanie môže byť nebezpečné.“

Prof. Peter Baumgartl, tímový lekár rakúskeho zväzu lyžovania a severskej kombinácie hovorí o cielenom užívaní výživových doplnkov.

Pre ktorých ľudí má zmysel užívanie výživových doplnkov?
Baumgartl: V prvom rade pre športovcov, pretože zvýšené telesné zaťaženie počas tréningov a súťaží vyžaduje zvýšenú spotrebu energie. Vzniknuté deficity môžu vyrovnať výživové doplnky. Niektoré druhy športu, v ktorých hrá úlohu nižšia telesná hmotnosť, napríklad tanec, športová gymnastika, skoky na lyžiach a taktiež druhy bojových športov v hmotnostných kategóriách, sú typické nedostatkom živín. Počas tréningových pobytov a súťaží v zahraničí môže v dôsledku zmeny stravy rovnako dôjsť k deficitu. Ale taktiež u starých ľudí, v prípade chronických chorôb, jednostranného, nedostatočného stravovania alebo u vegánov je zmysluplné vyrovnávať deficity pomocou výživových doplnkov.

Nedostatok ktorých živín sa vyskytuje najviac?
V dôsledku narastajúcich telesných nárokov na výkon u športovcov dochádza najčastejšie k vyčerpaniu zásob uhľohydrátov v pečeni a svalstve (nedostatok glykogénu), ktoré sa dajú doplniť cieleným prísunom sacharidov. Ak je u športovca diagnostikovaná anémia, teda chudokrvnosť z nedostatku železa, môže sa upraviť pomocou cielených dávok železa. Tento druh anémie sa často vyskytuje u žien a je spôsobený pravidelným silným krvácaním. Mikronutrienty vylučované potom sa taktiež môžu dopĺňať pomocou dávok výživových doplnkov.

Čo si treba všímať pri výbere produktov?
Výživové doplnky by mali obsahovať viac zložiek, pretože stav nedostatku je podmienený väčšinou rôznymi substanciami. Výroba by mala prebiehať v certifikovanej prevádzke, pretože v prípade sporného pôvodu sa okrem substancií môžu v produkte nachádzať nečistoty uvedené na dopingovom zozname. Exotické produkty vyrobené v pochybných výrobných prevádzkach preto netreba kupovať. Na obale musia byť uvedené všetky zložky a ich množstvo, rovnako musí byť vytlačený dátum spotreby.

Kedy môžu byť výživové doplnky nezdravé, prípadne zdraviu škodlivé?
Výživové doplnky by sa mali užívať v uvedených najvyšších denných dávkach, pretože predávkovanie môže byť nebezpečné. Predovšetkým u vitamínov A, D, E a K rozpustných v tukoch môže dôjsť k hypervitaminóze. Ale aj minerálne látky a stopové prvky, ako železo alebo selén, majú potenciál byť jedovaté vo vyšších dávkach. Antioxidanty, teda zachytávače voľných radikálov, ktoré pôsobia protizápalovo, ako vitamín E alebo betakarotén, pôsobia vo vyšších koncentráciách presne opačne, a teda podporujú bunkový stres a vznik chorôb. Prípadnú neznášanlivosť jednotlivých zložiek treba otestovať.

Čo môžu a čo by nemali obsahovať výživové doplnky?
Výživové doplnky majú skrátka dopĺňať deficity živín, ku ktorým dochádza u športovcov, ale aj u bežných ľudí z rôznych dôvodov. Substancie, ktoré samotné alebo od určitého množstva účinkujú toxicky, prípadne látky uvedené na dopingovom zozname, by samozrejme nemali byť vo výživových doplnkoch.

Ako najlepšie zistím, či potrebujem doplnky?
Vrcholoví športovci alebo dobre trénovaní voľnočasoví športovci môžu profitovať z pravidelného prísunu výživových doplnkov. U chronicky chorých, starších ľudí, v prípade jednostrannej stravy, zvýšenej spotreby alebo pri podozrení na nedostatok, by mal vhodnosť výživových doplnkov posúdiť lekár. Pri nedostatku slnečného žiarenia v zime, pri používaní vysokého ochranného faktora, prípadne ak je preukázaný nedostatok, má zmysel dopĺňať napríklad vitamín D. Vegáni by mali myslieť na dodatočný prísun vitamínu B12.

Hore
OKViac informácií