Menu

Krásna na základe skúseností

To, čo považujeme za pekné, závisí od toho, čo sme prežili.

Home » Život » Krásnana základe skúseností - 04.2016

Dlhý čas sa krása hodnotila podľa symetrie a priemeru. No akosi sa zabudlo na naše úplne osobné skúsenosti.

Krása znamená byť obletovaná. Krásne je to, čo sa nám páči, keď sa na to pozeráme, myslel si Tomáš Akvinský. Krása je uhol pohľadu, vravia ostatní. Ale teraz vieme, že krása je uhol skúsenosti. Nie sú to len gény, symetria alebo priemer, ktoré rozhodujú o tom, čo je pekné a čo nie. Majú svoju váhu, avšak už sa skúmali stokrát. Napokon o tom, kto sa nám páči, rozhoduje čistá skúsenosť.

PEKNÁ VĎAKA SKÚSENOSTI

Žena s kvetinovým vencom na hlave

Vnútorne. O tom, čo sa nám páči, nerozhodujú gény, ale naše skúsenosti.

Laura Germine, vedecká pracovníčka nemocnice v Bostone, skúmala spolu so svojím tímom dvojčatá. V tomto výskume bolo dopytovaných viac ako 760 jedno- a dvojvaječných dvojičiek. Dvojice boli rovnakého pohlavia, zúčastnili sa aj ženy, aj muži. Otázka bola jednoduchá:

Akú rolu v skutočnosti zohrávajú gény v hodnotení krásy?

Všetci zúčastnení hodnotili atraktivitu 200 tvárí v škále od jeden do sedem. Hodnotenie jednovaječných dvojičiek bolo prekvapivé, zhodovalo sa s výsledkami dvojvaječných dvojičiek. Stupeň zhody nebol o nič vyšší napriek identickým génom. Z toho vyplýva, že je to inak, ako sa doteraz verilo. Gény sa pletú do najstaršej hry ľudstva len málo. Tie najosobnejšie skúsenosti diktujú, čo sa nám páči. A okolie, ktoré nás ovplyvňuje. Ľudia, s ktorými sa stretávame. Filmové predstavy, ktoré nám ostávajú v spomienkach. Učiteľ zo školských čias, ktorého sme mali radi. Obrázky z časopisov. Cukrár, ktorý predáva tie skvelé croissanty. Milá obsluha v kaviarni. Prvá veľká láska.

Eugène Ionesco, spisovateľ

„Veríme, že my tvoríme skúsenosti, ale skúsenosti vytvárajú nás.“

Krása teda neleží v oku pozorovateľa, ale v jeho poklade skúseností. Vedci vychádzajú z toho, že naše hodnotenie atraktivity je spolovice rovnaké ako hodnotenie ostatných. A spolovice sa aj líši. Často teda považujeme za pekné to, čo aj ostatní. Ale rovnako často sa rozcitlivieme pre ľudí, pri ktorých sú ostatní chladní. Tých prvých 50 % pomáha medzinárodne úspešným modelkám. Tie druhé percentá môžu za nekonečné diskusie o tom, či je niekto pekný alebo nie.

Nos alebo oči neurčujú krásu. Stretnutia a situácie, ktoré sme si uložili v mozgu, rozhodujú o tom, či niekoho považujeme za pekného alebo nie.

PEKNÝ PRIEMER

Niečo v skúsenostiach musí byť u všetkých rovnaké, pretože existujú optické vlastnosti, ktoré vnímame všetci ako pekné. Bez ohľadu na pôvod a vek. Napríklad symetria. Alebo priemer. Byť priemerným spravidla neznamená nič príliš pozitívne. V hodnotení tvárí už áno. Ak nahráte do počítača veľa tvárí, tie škaredšie, nehodiace sa, vyselektujete. Zostane vám to, čo je objektívne pekné. Rovnomerné. Bez zvláštnych čŕt, ktoré sa líšia od davu. Lebo práve to vnímame, ako hovorí veda, ako estetické. Ako rovnaké polovičky tvárí. Stopercentná zhoda je považovaná za mimoriadne atraktívnu. Zvyšok je asi 95 %, čiže ide o 5 % jemných čŕt, ktoré rozhodujú. To, že obľubujeme symetriu, zapríčiňuje asociácia s dobrými génmi. Od nich si pri hľadaní partnerov sľubujeme zdravý imunitný systém, a to úplne nezávisle od toho, či chceme mať deti alebo nie.

Krása - ryšavá žena s pehami

Zovňajšok. Veda považuje za pekné plné pery a veľké oči.

Ďalšie teórie o kráseČítať ďalej

KRÁSNA EVOLÚCIA

Hmotnosť veľmi nezaváži. Kilá vo veciach krásy nemajú váhu. Smerodajné sú proporcie. Medzi driekom a bokmi musí byť rovnováha, to pôsobí veľmi plodne. Obvod pásu vydelíme obvodom bokov. Čím viac sa výsledok blíži k číslu 0,7, tým obdivuhodnejšia je postava. Obľuba týchto proporcií sa presadzovala po stáročia. Už v 17. storočí maľoval Rubens ženy podľa tohto vzťahu.

Nádej na plodnosť je obvykle podstatná.

Často rozhoduje o tom, či sa nám niečo páči alebo nie. Je aj dôvodom, prečo sa muži obzerajú radšej za mladšími ženami. Jedni vedome, iní nevedome. Mladosť znamená dlhú plodnosť a šancu na potomkov. Je jedno, či nejakých chceme alebo nie. Evolúcia nám to vložila do vienka.

KRÁSA V TEÓRII

Veda má o krásnej tvári jasnú predstavu: má byť symetrická. Pokožka má byť zľahka opálená. Nie príliš bledá, ale čistá a hladká. Vrásky pripomínajú pominuteľnosť, hladká pleť symbolizuje mladosť. Pery plné a pestované. Obočie úzke a tmavé. Mihalnice dlhé a tmavé. Tmavé, aby sme videli oboje. Oči veľké a široko od seba. Lícne kosti vysoko. Brada malá. Nos úzky. Vlasy dlhé a zdravé. Bez nápadných odchýlok. Tiež priemerne pekná. Podobná, a predsa iná. Platí to medzinárodne.

Zena s kvetinovym vencom tancuje

Medziľudský. Úsmev spája a každému pristane.

Kultúry sa rozlišujú v maličkostiach. Pre ženy z juhovýchodného Mjanmarska sú dlhé vlasy najkrajšie. No okolo krku si dávajú ťažké kovové kruhy, preto ich volajú žirafie ženy. Na Blízkom východe alebo v Egypte je ideálom oblé telo. V Afrike platí: čím väčší zadok, tým lepšie. V Indii, Japonsku alebo na Filipínach je pekné, ak je žena bledá. Preto si na ruky naťahujú jemné bledé silonky. Niektoré si bielia pokožku. V Ázii je za výnimočný považovaný očný oblúk. Typické mandľové oči, ktoré sa nám tak páčia, si vážia málokedy. Človek je komplikovaný: na jednej strane obdivujeme tváre, ktoré žiaria vďaka priemernosti. Na druhej strane vyhľadávame niečo výnimočné, originálne. Niečo, čo nemá každý. Niečo neporovnateľné.

KRÁSA JE INDIVIDUÁLNA

To, čo nás robí krásnymi, je sumár našich najosobnejších skúseností. Skladajú sa zo všetkých tých maličkostí a situácií počas života. Skúsenosti si ukladáme do malej zásuvky našej pamäti. Zatiaľ. Lebo v rozhodujúcom okamihu sú práve tieto malé zážitky a situácie dôležité.

Kurt Tucholsky, spisovateľ

„Skúsenosti nededíme, každý si ich musí spraviť sám.«

Naša skúsenosť nás učí pozerať sa precíznejšie. Až za fasádu. Dbať o vyžarovanie. Uznávať dobromyseľnosť a srdečnosť. Vážiť si inteligenciu a zvedavosť. Obdivovať humor a radosť zo života. Ideály krásy, ktoré sa zakladajú na skúsenostiach, sú veľmi intímne. Sú individuálne. A úprimné. Dennodenne sme konfrontovaní so všeobecne uznávanými znakmi krásy.

Avšak krásu, ktorú vidíme v ľuďoch, si nenahovárame. Aj keď nezodpovedá kolektívnemu ideálu krásy.

Takýto človek odzrkadľuje všetky nenahraditeľné momenty nášho života. Pohľad na neho nám pripomína to dobré, to krásne. Takáto krása je rovnako ozajstná ako krása, ktorú vidia rodičia vo svojich deťoch, a má rovnakú platnosť. Sú to skúsenosti ostatných, ktoré nás robia peknými. Vďaka nim žiarime. Vďaka nim máme črty, ktoré nás odlišujú od ostatných, črty krásy. Od priemerných k nadpriemerným. „Pekné je to, čo sa páči bez záujmu,“ myslel si Immanuel Kant. Krása je uhol pohľadu, vraví sa. Napokon, názory máme v konečnom dôsledku tiež na základe skúsenosti.

KNIŽNÉ ODPORUČENIE

BUCH TIPP Schönheit (Krása) od Ullrich Renz

Nemecký bádateľ atraktivity Ullrich Renz prináša poriadok do vedeckej džungle o kráse. V tejto knihe sú opísané ideály krásy od antiky až po 21. storočie a výsledky rôznych štúdií. Kniha je písaná zaujímavou formou, preto nemáte pocit, že vás niekto poúča.

Andrea Fehringer & Thomas Köpf

ANDREA FEHRINGER & THOMAS KÖPF sú novinári a spisovatelia prednášajúci na Viedenskej univerzite. Napísali spolu 36 kníh, aj ako anonymní pisatelia. Usporadúvajú kurzy písania, a tak sprevádzajú iných na ich ceste k vlastnej knihe.

Hore
OKViac informácií