Menu

Ako objavíte pravý obraz o sebe samom

Som dobrá, ale ...

Home » Život » Ako objavíte pravý obraz o sebe samom - 11.2017

Krajšia, štíhlejšia, sympatickejšia. Dnes ide často o to byť lepší ako ostatní. Doba nás ženie k tomu, aby sme sa vnímali skresleno a aby sme preceňovali svoje schopnosti. Obhajoba svojej pravej podoby, to upokojí a dostane do rovnováhy.

Choďte napred, doženiem Vás na bicykli!“ kričí Emma do obývačky, kde už na gauči nepokojne čakajú kamarátky, lebo idú spolu do divadla. „Emma, je to päť kilometrov, to nikdy nedáš načas,“ vraví jej kamarátka Doris. „A určite budeš aj celá upotená!“ vysvetľuje Luisa, ktorá si práve dáva na ucho striebornú kreolu. Emma mávne rukou. „Ach, cez mesto chodievam predsa vždy na bicykli. Je to v pohode!“

 

Ostatné sa zachichocú a prevrátia očami. „Čo je?“ pýta sa Emma. „Celkom som sa dostala do formy!“ Kamarátky krútia hlavou a idú napred. Pred divadlom čakajú s pohárom sektu na Emu, ktorá, ako predpovedali, dorazila len tak tak na čas, úplne prepotená a zadychčaná.

Lepšia ako priemer

Emma nie je jediná, kto vníma seba samú prehnane. V sociálnej psychológii je to známe ako Over-Confidence alebo Above-Average-efekt: tendencia zaradiť sa lepšie ako je priemer. Jeden prieskum v Londýne prednedávnom zistil, že 98 percent zúčastnených sa vnímalo milšie ako ostatných. Niektorí z nás sa hodnotia ako Emma ako nadpriemerne športovo zdatní, iní ako slušnejší, premýšľavejší, krajší alebo múdrejší. Všetko toto nemusí byť hneď odsúdeniahodné, pretože to motivuje a prináša rešpekt, čo môže opäť viesť k úspechu. Avšak čo ak sa preceňuje všeobecný lekár a lieči niekoho namiesto toho, aby ho poslal k odborníkovi? Ak nejaký vodič skreslene vníma svoje vodičské schopnosti a spôsobí nehodu? Alebo ak sa niekto nesprávne rozhodne a dlhé roky sa trápi na nesprávnej škole?

Nenamýšľajme si. Dôvod, prečo sa často hodnotíme lepšie, ako sme, vidí viedenská psychologička a pedagogička M. Doskoc v tom, že „sa dnes od nás očakáva, že budeme všetko vedieť. V pracovnom živote sa uchytí len ten, kto je lepší ako ostatní.“ Nahovárame sebe a ľuďom okolo nás, že sme perfektní. To často vedie k tomu, že vyhlasujeme, že ovládame niečo, o čom vlastne nemáme ani tušenia.

Niektorí potom sedia dlho do noci za počítačom a učia sa určitým schopnostiam, len aby na druhý deň zažiarili a nemuseli pripustiť, že niečo nevedia a že nie sú perfektní. „To stresuje, vytvára tlak, môže viesť k nespavosti, nepokoju a strachu,“ varuje Doskoc. „Dokonca to môže škodiť našim medziľudským vzťahom, pretože sa následkom toho stávame neúctivými, podráždenými alebo nepriateľskými. Ak by sme nabrali odvahu a pripustili si naše slabé stránky a ukázali ich aj ostatným, mohli by sme si pri svojich úlohách nechať poradiť a utiecť pred stresom­, pod ktorý sme sa sami dostali.“ Psychologička si je samozrejme vedomá toho, že je to obrovský krok, ktorý vyžaduje veľa odvahy. No zároveň nás privádza bližšie k vnútornej rovnováhe.

Prvá pomoc vo vnímaní svojej osoby

Aby sme zaostrili zrak na vnímanie svojej pravej osoby, mali by sme začať so spytovaním vlastných schopností: „Naozaj to dokážem?“ Musíme sa naučiť úprimne odpovedať na túto otázku a reflektovať, kde sú naše silné a slabé stránky. Len tak môžeme obraz o sebe samom priblížiť skutočnosti. Veľmi nápomocná je pritom spätná väzba zvonku, najlepšie od priateľov, rodiny, kolegov alebo aj mentorov, psychológov, ktorí nás vnímajú z inej perspektívy. V tejto neustálej reflexii, samotnej alebo s inými, zozbierame významné informácie o nás a našich schopnostiach.

To je veľmi dôležité, pretože často zabúdame na jedno: Naša podoba vzniká z každodenných skúseností. Avšak nie všetko v živote vnímame vedome, preto sa do tejto podoby nedostane každý zorný uhol. David Dunning z Cornellskej univerzity, objaviteľ Dunning-Krugerového efektu, rozpoznal tieto „slepé fľaky“ nášho vnímania. Kvôli tomuto efektu nemáme jednoducho všetky informácie, ktoré potrebujeme k tomu, aby sme sa správne zhodnotili. O to dôležitejšie je prijímať iné názory, rozširovať svoje poznanie a minimalizovať tak tieto slepé fľaky.

Po analýze vlastného vnímania nasleduje tvrdší krok: pripustiť si objavené slabé stránky. „K tomu si musíme vopred ujasniť, že je v poriadku, ak nevieme alebo nedokážeme všetko,“ vraví Doskoc. „Predovšetkým priznať si svoje slabé stránky pred druhými ľuďmi je dôležitou časťou nášho charakteru a významné pre realistický obraz o sebe samom.“ Ak si to zoberiete k srdcu, omnoho skôr naberiete odvahu vnímať sa tak, akým ste a nebudete sa musieť pretvarovať alebo si niečo nahovárať. Zrieknuť sa sebaklamu a byť k sebe úprimný spraví dobre a odľahčí váš pracovný, ako aj súkromný život.

Hodnotenie blízkych

V bežnom živote funguje okrem toho aj vzájomný rešpekt: častejšie chválime na našich blízkych to pozitívne a rozpoznávame ich schopnosti, ako by sme frfľali nad ich slabosťami. „To je už pri deťoch veľmi dôležité“, zdôrazňuje M. Doskoc, ktorá je aj detskou pedagogičkou. „V škole sa vyžaduje dostávať dobré známky aj v tých predmetoch, ktoré nám nesedia. Ak niekto niečo nevie, tvári sa, že to vie.“ V každom prípade ak od mala vyzdvihujeme to dobré a sprostredkúvame, že sme hodnotní so všetkými našimi chybami, budujeme stabilnú sebaúctu a dokážeme tak lepšie zaobchádzať s našimi slabými stránkami. Učíme sa ich ukazovať a pred nikým sa na nič nehráme. To uľahčí realistický obraz o sebe samom a zbaví tlaku. Pretože jedno je isté: Nikto nie je dokonalý, a to máme všetci spoločné.

3 kroky k správnemu vnímaniu seba samého

  1. Reflexia: Naozaj to dokážem? Vždy a znova reflektujte úprimným spôsobom vaše schopnosti a rozpoznávajte, kde naozaj máte svoje silné a slabé stránky.
  2. Spätná väzba: Čo si myslia ostatní? Pustite sa do rozhovorov s priateľkami, rodinou alebo kolegami z práce a spoznajte, ako vás vnímajú zvonka.
  3. Priznanie: Priznať si vlastné chyby nesmierne pomôže pozdvihnúť vnímanie seba samého na úroveň bližšiu k realite.

Skupinová hra: Ako ma vnímate?

K tomuto cvičeniu potrebujete skupinu ľudí, papier a perá. Najskôr napíše každý svoje meno a pár svojich vlastností pod seba na ľavú stranu lístku, čiže napríklad priateľský, empatický, kritický, neforemný, hanblivý, kreatívny, agresívny, láskavý. Tento stĺpec zalomte dozadu a lístok podajte druhej osobe, ktorá naň napíše, ako vás vníma ona. Potom znova zloží dozadu a takto prejde každý lístok dokola. Na záver drží každý svoj vlastný lístok a smie ho otvoriť. Výsledky sa porovnajú a v prípade záujmu rozdiskutujú v pléne.

Zhrnutie: Príčiny a riešenia pre nesprávne vnímanie seba samého

  • Mnohí ľudia sa vnímajú lepšie ako priemer.
  • Toto preceňovanie vzniká aj preto, lebo práve v pracovnom svete sa od nás žiada, aby sme boli lepší ako ostatní.
  • Sebapreceňovanie môže viesť k tlaku, stresu a strachu. Ak si pripustíme svoje slabé stránky, môže to viesť k vnútornej rovnováhe.
  • Aby sme našli ten správny obraz o sebe samom, pomôžu tri kroky: Spytujte vlastné schopnosti, požiadajte o spätnú väzbu a tieto výsledky si pripusťte.
  • Vzájomná sebaúctapozitívna chvála pomôžu, aby sme sa cítili dobre a vnímali sa napriek našim slabým stránkam ako hodnotní.
Dunning-Krugerov efekt

 

Koncom 90-tých rokov zistili títo dvaja americkí psychológovia David Dunning a Justin Kruger na Cornellskej univerzite, že najmä nekompetentní ľudia majú sklon k preceňovaniu sa, no sú príliš nekompetentní, aby to rozpoznali. Dunning: „Schopnosti, ktoré potrebujeme, aby sme našli správne riešenie, sú práve tie schopnosti, ktoré potrebujeme, aby sme rozpoznali, že toto riešenie je správne.“ Čím horšie sú naše schopnosti v určitej oblasti, tým horšia je aj schopnosť hodnotiť výkony v tejto oblasti.

Hore
OKViac informácií