Menu

Pozitívne myslenie je nákazlivé

Konajte dobro

Home » Život » Duševné zdravie » Pozitívne myslenie je nákazlivé - 01.2019

Kto myslí pozitívne a šíri dobrú náladu, dokáže ju spustiť aj v ďalších ľuďoch. To vedie k lepšiemu spolunažívaniu.

Úzka ulička v meste. Zrazu počuť jasný, klopkajúci zvuk, ktorý sa zozadu približuje. Keď sa podráždene obzriem, stojí za mnou cudzinec s priateľskou tvárou. Má teplé oči a usmiate ústa. „Prepáčte, nechcel som Vás vyľakať,“ vraví. „Klopkal som ceruzkou o múr jednu pieseň. To robievam často, keď tadiaľto prechádzam. Milujem ten zvuk.“ Jeho dobrá nálada je nákazlivá a vedie ku krátkemu small talku s náhodným okoloidúcim.

Pozitívne myslenie je nákazlivéNič viac nepotrebujete k tomu, aby ste cítili, že tu je niekto, kto pozitívne myslí a životom kráča optimisticky. Niekto, kto má v srdci slnko a svieti pre druhých. Túto pozitívnu emóciu si so sebou nesiete ďalej k inému stretnutiu, celkom automaticky. Je to ako reťazová reakcia.

Takéto malé zážitky vám dokážu vyčarovať úsmev na tvári po celý deň. Avšak omnoho častejšie zažívame pravý opak. Väčšina ľudí prechádza životom sústredení na seba. Nepozrú sa ani doľava ani doprava, nevenujú pohľad druhým, vyzerajú ako zamĺknutí.

Dnes ide omnoho viac o optimalizáciu vlastného „Ja“, píše Alexander Schönburg vo svojej knihe „Die Kunst des lässigen Anstands“ („Umenie nenútenej slušnosti“ – vydavateľstvo Piper). Ale proti tejto zameranosti na svoje „Ja“ a ľahostajnosti by sme mohli namietať. „Aký svet je, určujeme svojím vlastným správaním. To, že všetci okolo nás kultúrne upadajú a rútia sa po ulici len s mobilom pred očami a buď s bežeckými nohavicami alebo s kufrom na kolieskach, to nie je dôvod na to, aby sme upadali spolu s nimi.“

Odkazuje na ruského nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Alexandra Solženicyna. Jeho veľkým poznaním bolo, že človek má vraj bezprostredný účinok na usporiadanie sveta. „Deň je plný malých hrdinských činov alebo úplných zameškaní,“ píše Schönburg. „Všetkým, čo robíme, vrháme svetlo alebo tieň.“

Myslite pozitívne – nadväzujte kontakty

Teda ide o spôsob, akým človek žije. O to, pre aký životný štýl sa rozhodnete. Často pritom myslíme na pôvabné dizajnové kabelky, vegánsku fingerfood a štýlové butikové hotely. Človek si vytvára identitu tým, že nakupuje, konzumuje, vlastní, zažíva. No nebolo by omnoho ušľachtilejšie, ak by sme k novému životnému štýlu povzniesli niečo jednoduché, za to omnoho menej zaťažujúce? Niečo, čo pochádza zvnútra. A niečo, čo ľudí opäť k sebe zblíži.

Takýto životný štýl sa nedá kúpiť. Nosí sa v srdci. Vtedy už nejde viac o optimalizovanie vlastného „Ja“. „Namiesto túžby meniť svet ďalej podľa našich predstáv nám neostáva nič iné ako sami meniť naše doterajšie predstavy,“ píše neurobiológ Gerald Hüther“ vo svojej knihe „Würde. Was uns stark macht – als Einzelne und als Gesellschaft.“ („Dôstojnosť. Čo nás posilňuje – ako jednotlivcov a ako spoločnosť.“)

Pozitívne skúsenosti

Povedané inak: nemusíme meniť veci okolo seba, ale znovu nasmerovať náš vnútorný kompas a získať opäť predstavu toho, čo z nás robí človeka. To však nie je jednoduché. Predsa len sú to často negatívne zážitky, ktoré tvoria nás a náš svet. Ale dá sa to. Pretože mozog je elastický. Čím viac pozitívnych skúseností budeme mať a sami budeme aktívnejší, tým skôr sa zakotvia a stabilizujú s tým spojené neurónové vzory.

„Nikto nevie zmeniť svoj život, ale každý človek sa dokáže v určitý čas svojho života rozhodnúť, že odteraz bude žiť inak ako doposiaľ,“ píše Hüther. Alexander von Schönburg odporúča dostať sa z vlastnej zóny komfortu a zobrať si príklad z iných, početných ľudí. Postupne sa stane z dobrého správania návyk, voľne cituje Aristotela. Bude súčasťou vašej vlastnej nátury a už si kvôli tomu nebudete musieť viac robiť námahu.

Neste v sebe dôstojnosť

Pozitívne myslenie je nákazlivéAby ste s ostatnými zaobchádzali ohľaduplne, potrebujete predovšetkým dôstojnosť a úctu k sebe samému. Vtedy sa vlastné myslenie a konanie riadi vnútorným kompasom. Človek sa nedá viac zvábiť konzumom alebo reklamnými posolstvami. Už viac nevezme do úvahy to, čo zraňuje dôstojnosť iných ľudí. „Dôstojní ľudia si sami seba vážia a považujú sa za významných,“ je presvedčený Gerald Hüther. „Tí nepotrebujú iných, ktorí by obdivovali ich majetky, nepotrebujú moc, vplyv, bohatstvo alebo akékoľvek symboly statusu, postavenia či pozície, aby si sami seba vážili a považovali sa za významných.“

Ak si je niekto vedomý svojej dôstojnosti, nespráva sa k ostatným nedôstojne, nerobí z nich objekt vlastných úmyslov či hodnotení. „Pokiaľ sa nám ako rodine, susedom, členom nejakého tímu podarí vnímať sa navzájom ako jeden subjekt,“ píše Hüther, „tak určite nastane rozvoj potenciálov ukrytých v každom jedincovi ako aj v príslušnej skupine.“

V novom roku konajte dobro pre seba a pre druhých

Alexander von Schönburg pochádza zo šľachtickej rodiny. Vo svojej knihe „Die Kunst des lässigen Anstands“ („Umenie nenútenej slušnosti“ – vydavateľstvo Piper) skúma otázku, ako žiť v dnešnej dobe šľachetne. Ako sa dá úspešne začleniť nobilita a dôstojnosť do moderného života? Jeho odpoveď: Ľudia by sa mali okrem iného cvičiť v týchto veciach:

Priateľskosť.

Vnímať ostatných a nadväzovať s nimi kontakt.

Slušnosť.

Cielene brať do úvahy malé nepríjemnosti, aby sa ostatní nemuseli namáhať.

Súcit.

Mať na zreteli šťastie ostatných, spraviť pre nich niečo dobré.

Pozitívne myslenie je nákazlivéSpravodlivosť.

Malými, osobnými činmi veľkorysosti zakaždým trochu zmierňovať krivdy života.

Múdrosť.

Znamená byť pripravený priučiť sa.

Humor.

Jeho najdôležitejšou funkciou je vytvoriť dôveru.

Otvorenosť svetu.

To znamená umožniť ostatným, aby boli odlišní.

Skromnosť.

Oslobodenie sa od nenásytnosti a sebeckosti znamená vnútornú moc.

»Dôležité je uvedomiť si, ako veľmi naše vlastné šťastie súvisí so šťastím ostatných. Individuálne šťastie, ktoré by bolo od ostatných úplne nezávislé, neexistuje.« Dalai Lama

 

Hore
OKViac informácií