Menu

Rozhovor s Luciou a Robom

O ich ručne robenej prírodnej kozmetike Dulcia Natural

Home » Inšpirácia » Rozhovor s Luciou a Robom - 02.2019

„Život, láska a viera v silu prírody je to najcennejšie, čo v našej kozmetike nájdete.“

Kedy sa zrodila Dulcia a jej Lucia?

L: Začalo sa to kedysi dávno a viedla nás k tomu rodinná tradícia zo strany mojej mamy. Tam boli bylinkári a mastičkári. U nás bolo úplne bežné, že sa doma tieto veci robili zo surovín, ktoré boli pre nás prirodzene dostupné. Čiže naše bylinky, naše mastičky, naše oleje – všetko domáce receptúry, ktoré sa dali vyrobiť z našich surovín. Tam som dostala hlboký základ, a preto mi je to veľmi prirodzené. A keďže ma to vždy aj veľmi bavilo, tak som postupne začala vyrábať rôzne mastičky aj sama.

Bola to rodinná práca či záľuba?

L: Moji rodičia sa tým nikdy neživili, bola to naozaj iba taká vášeň a zároveň úplne bežná súčasť nášho života. Nijako extra sa o tom ani nikdy nerozprávalo, proste vždy sa chodilo na bylinky a tie sme následne spracovali do rôznych sirupov či mastí.

Rozvíjali ste už vtedy aj vlastné receptúry?

L: Áno. Dokonca ešte stále mám pratetu, ktorá si všetko vyrábala sama a pomáhala ľuďom široko-ďaleko. Keď ktokoľvek z rodiny či jeho blízky bol chorý, šlo sa práve k nej. Viedla si evidenciu, komu kedy čo „naordinovala“, komu čo pomohlo či nepomohlo. Chodievali sme s ňou každú jar k trom studničkám, čo bola vlastne taká rodinná tradícia, kde sa každý z nás vyumýval v každej zo studničiek. A každá z nich nám mala priniesť niečo iné – jedna zdravie, druhá spokojnosť a tretia splnenie tajného sna. Týmto aktom sa vlastne aj otvárala bylinkárska sezóna. Potom sme už chodili zbierať bylinky s ňou a aj s mojou starkou. Vedeli sme, kedy ktorú bylinku zbierať, čo sa zbiera na jar, čo v lete, čo na jeseň, čo ráno alebo večer, či má byť puk otvorený, alebo nie. U nás sa kozmetika nikdy nekupovala, vždy sme si všetko vyrobili sami. Moja mamina sa s pratetou o bylinkách a ich účinkoch veľa rozprávala a ja som ich ako dieťa počúvala.

Žili ste bylinkami aj doma?

L: U nás doma to bolo iné. Hoci u nás doma to bolo vždy a všade – všade niečo viselo, sušilo sa, zbieralo –, nijako extrémne sa o tom nerozprávalo. Ale keď mal niekto nejaký problém, tak prišiel, mama vytiahla mastičku zo skrine, namastila a povedala, čo s tým. A aj keď som už bola v Bratislave na vysokej škole a niečo ma bolelo, tak som vedela, že zavolám mame a ona mi povie, čo si mám dať. Alebo mi následne, keď som prišla na víkend domov, nabalila tégliky a vysvetlila, čo si kde, kedy, aký sirup mám kvapnúť. Či ja, môj manžel alebo naše deti. Ak majú deti nejaký kožný problém, tak to riešim ja, ak nejaký iný zdravotný, ako napríklad sopeľ či kašeľ, tak mi radí mamina.

Spomínate si na svoje prvé vyrobené mastičky v detstve?

L: Asi nechtíková a ľaliová masť. Lebo nechtík a ľalie sme si sami sadili, pestovali a starali sa o ne. A potom sme ich zbierali, sušili, macerovali. Boli výborné na množstvo kožných, povrchových problémov, ale napríklad aj na zimu. Ja som z Horehronia, tam dokáže byť veľká zima a naša mamina nás natierala nechtíkovou masťou, aby nás chránila od zimy. Lebo my sme boli celé detstvo veľmi veľa vonku.Vyrábaním mastičiek ste sa však neživili hneď.

L: Vyrábanie mastičiek bolo mojou súčasťou stále, ale nikdy mi nenapadlo, že sa tomu budem venovať aj ináč ako len pre záľubu. Proste to bola súčasť môjho života, s maminou sme chodievali na bylinky spolu a mňa to vždy veľmi priťahovalo a bavilo. Hlavne na tie miesta okolo Osrblia, tam sú nádherné, nedotknuté, vysoko položené lúky. Moja mamina presne vedela, kde a kedy sa má zbierať ľubovník či materina dúška. Keď som zostala tehotná a začali sa moje problémy s pokožkou a aj trávením, začala som uvažovať, že všetko, čo som v lekárni alebo kdekoľvek videla, som nebola ochotná dať si na pleť. Doma sme nikdy chémiu nepoužívali a ani nikdy nemali, tak som sa s tým nijako nevedela stotožniť. Žili sme na lazoch, za Breznom, uprostred čistej prírody, kde sme existovali viac-menej z vlastných zdrojov.

Nikdy ste nič „chemické“ nevyskúšali?

L: Raz som si kúpila jeden celý kozmetický rad v lekárni, ešte ako študentka. Že to teda musím dať do poriadku. Investovala som do toho celkom veľa zo zarobených peňazí. A myslím, že som to ani nepoužila celé, lebo mi to proste nesedelo. Vtedy som sa ešte viac začala zaujímať o zloženie kozmetiky. No a keď potom prišli deti, tak som už bola absolútne striktná.

„Každý jeden náš výrobok je komplexný a výnimočný v tom, na čo je určený.“

V čom?

L: V tom, čo na ne alebo do nich dám či nedám. Ja a môj muž sme chémiu absolútne odmietli. Aj on je a vždy bol veľmi „protichemicky“ zameraný a nikdy nepoužíval žiadne konvenčné prípravky. On ich odmietal úplne. Tak nám z toho vyplynulo, že si všetko musíme vyrobiť sami.

Zinková mastička bola vaša prvá „profi“?

L: Áno, ako prvú som vyrobila zinkovú mastičku, ktorá poslúžila deťom na plienkovú oblasť, čo nám veľmi pomohlo. Prvá mastička, ktorá nás hojila aj liečila. Sú v nej použité liečivé olejčeky a vitamíny, vďaka ktorým krásne a okamžite vidieť účinky, takmer až zázračne. A hneď potom vznikol dezodorant. Môj muž totiž klasický dezodorant absolútne odmietal. Tak som si povedala, že mu musím nejaký vyrobiť. Keďže obe tieto veci boli okamžite funkčné, povedali sme si, že asi by sme si to nemali nechať len pre seba. Tak sme ich potom začali vyrábať aj pre svojich kamarátov, len tak, ako darček pre radosť. A potom vymýšľať ďalšie a ďalšie produkty.

Robo, takže vy ste vstúpili do procesu až s prvou mastičkou?

R: Nie, ja som do toho nijakým spôsobom nevstupoval, ja som bol len jeden z prvých klientov. Lucka chcela, aby som používal nejaký antiperspirant, a ja som povedal, že v žiadnom prípade žiaden používať nebudem. Ja som už veľmi dávno, v deväťdesiatych rokoch,  povedal, že toto proste nie. Všetci si ťukali na čelo, že čo si, že to by nevyrábali, keby to bolo škodlivé. Ale ja som povedal, že ja si to proste na seba nedám. A tak to bolo roky rokúce. Potom sme sa zoznámili s Luckou a ona na mňa tlačila. Pritom ja som sa nikdy nenatrel žiadnym krémom a to v podstate pretrváva doteraz.

L: (smiech) On je aktívny športovec.

R: Hovorím, že dobre, tak ja sa budem radšej dvakrát denne sprchovať, ale nebudem si na telo dávať žiadne antiperspiranty, čo zabraňujú poteniu, z ktorých väčšina obsahuje hliníkové soli. Ja som presvedčený o ich škodlivosti a nepresvedčila ma ani Lucka. Až kým mi nevyrobila dezodorant, ktorý nebráni poteniu, ona sama. A to zafungovalo a funguje dodnes.

Vnímam to ako veľmi netypický prístup od muža, že sa zaoberá zložením toho, čo si dáva na telo.

R: My sme to mali taktiež v rodine. Moja stará mama bola veľmi známa bylinkárka. Kedysi pracovala v Cvernovke a veľmi ťažko tam ochorela, čiže išla veľmi skoro do dôchodku, okolo štyridsiatky. Celý ten čas, čo bola na skorom dôchodku, sa venovala hríbom a bylinkám. Takže neustále bola v lesoch, zbierala bylinky, sušila a predávala ich ľuďom. Mala obrovské množstvo svojich zákazníkov, ktorí k nej chodili čaje a bylinky kupovať. Základ mám teda určite od nej.

Teda aj vy ste vyrastali medzi bylinkami?

R: Nie, málokedy som s ňou chodil, lebo ona žila tu v Bratislave. Na Miletičovej ulici mala byt, po celom byte mala povešané sieťky, tam sa všade sušili bylinky. Ona bola zo Záhoria a skoro každý deň sadla na vlak o piatej ráno, išla do lesov na Záhorí a zbierala huby a bylinky. Ja som sa však do toho nikdy nezapojil. Ale tiež som to bral ako takú bežnú vec a takisto, keď nám niečo zdravotne bolo, šli sme za ňou. Môj postoj je však veľmi ovplyvnený aj tým, že potrebujem vedieť a nie je mi jedno, čo si na seba alebo do seba dávam.

 Obaja teda máte v rodine bylinkársky základ.

R: Máme, a veľmi silný.

L: No a potom sa to spustilo – dali sme to bratovi, kamarátom, kamarátky svojim manželom. Potom zas niekto došiel s nejakým problémom a ja som celé noci rozmýšľala a hľadala na internete, že ako niečo, čo sa bežne vyrába takým a takým spôsobom, vyrobiť naozaj čisto. Aby som spravila nejakú mastičku pre daného človeka na konkrétny problém.

Čiže sa z vás stala prateta?             

L: Áno. (smiech)

R: Áno, a stále chodilo viacej a viac a viac ľudí. To trvalo približne dva roky, ale začalo to byť neúnosné. Došli sme do momentu, keď som tretinu mzdy dával na nákup surovín, pričom sme všetky výrobky len rozdávali.

L:  Ja som mala totiž veľký problém si za to vypýtať peniaze. Ja som im proste chcela pomôcť, a keď sa tak stalo, bola som nadšená. Milovala som ich spätné reakcie. To bola pre mňa odmena.

Kedy ste sa rozhodli posunúť to na inú úroveň?

L: Doma to už bolo naozaj na hrane. Všade neporiadok, deti sa nemali kde hrať, všade miliarda vecí, nechytaj, nechoď, nerob to, pozor,… Po nociach som sedela, čítala, varila, skúšala, vylievala, keď sa nepodarilo. Ja som to tak už proste tiež nechcela. Tak to bolo buď – alebo. Buď oficiálna značka, alebo koniec. Rozhodli sme sa pre to prvé. Robo mi povedal, aby som si vybrala tri produkty, ktorými začneme. To však bolo pre mňa nepredstaviteľné. V tejto fáze sme už mali vymyslených a vyskúšaných okolo 60 rôznych produktov. Tak sme sa nakoniec dohodli na štartovacích dvadsiatich. Tie sme si hneď na začiatku dali registrovať a pred Vianocami v roku 2014 sme spustili prvý predaj.

Čo to znamená oficiálny certifikovaný výrobok?

R: Certifikovaný v zmysle, že je bezpečný pre zdravie a tak výrobok, ako aj všetky použité suroviny spĺňajú legislatívne požiadavky na to, aby mohol byť produkt v predaji.

L: Bezpečný pre zdravie, to je jedna vec, a druhá vec je, že vy na výrobku musíte mať deklarovanú aj účinnosť, t. j. pravdivosť tvrdení. Ak ide napríklad o hydratačné sérum, tak tam musia byť zložky, ktoré naozaj hydratujú pokožku. Certifikovaný výrobok musí mať všetko schválené a urobené ešte pred tým, než ho uvediete na trh.

Svoje výrobky označujete za prírodnú kozmetiku. A čo bio certifikácia?

L: No, chceli by sme ju, ale v podstate máme dve možnosti. Na Slovensku takýto certifikát neexistuje. Najbližšia certifikačná autorita je v Česku, čo pre nás principiálne nedáva žiaden zmysel, lebo zatiaľ ani českí, ani slovenskí zákazníci nie sú veľmi orientovaní na bio pečiatku. Skôr sú orientovaní na to, ako firmu vnímajú, ako vystupuje, aké má zásady a či si získa ich dôveru. Principiálne veria tomu, že čo na výrobkoch deklarujeme, najmä čo sa týka zloženia surovín a ich účinnosti, tak že to tak naozaj je. Druhou možnosťou sú certifikáty, ktoré združujú tých najväčších, ako BDIH, Ecocert či COSMOS. Tu narážame na problém, že tieto certifikáty sú extrémne drahé. Čiže  tu ani nejde o to, či splníme alebo nesplníme ich požiadavky, lebo tie sú z nášho pohľadu napísane veľmi vágne a je veľmi ľahké ich splniť. My ich napríklad spĺňame a dokonca vo väčšine prípadov mnohonásobne prekračujeme. Skôr tu ide o to, že firmy, ktoré certifikáty vlastnia, si pýtajú obrovské peniaze jednak za celý proces, ale aj ďalšie nezmyselné položky, ako napríklad percentá z obratu. Ale najmä to pre nás aktuálne nemá tú pridanú hodnotu.
Ako myslíte vágne?

R: Tak, že napríklad na to, aby ste získali COSMOS certifikát, musíte mať v tej najvyššej organic kvalite minimálne dvadsať percent z toho, čo je vo vnútri. Takže naozaj nevidíme tú pridanú hodnotu. Certifikát stále nie je ten faktor, ktorý rozhoduje o kúpe či nekúpe výrobku. Pre nás by to znamenalo výraznú zmenu, a to navýšenie cien. To znamená, že keby sme za ten certifikát zaplatili napríklad 60-tisíc eur ročne, tak to, bohužiaľ, musíme pretaviť do cien. A my ceny držíme na extrémne nízkej úrovni vzhľadom na náklady na suroviny a výrobu. To, čo dávame do svojich výrobkov, je násobne drahšie ako to, čo tam dávajú bežné, mnohokrát aj prírodné značky.

„Do svojich výrobkov dávame dobrú energiu, vlastné oduševnenie. Tešíme sa každej spätnej väzbe od zákazníkov, ktorí sú spokojní a šťastní, to dáva našej práci rozmer.“

Len dvadsať percent stačí na bio kvalitu?

R: Len dvadsať. Ale je tam ešte ďalší uľahčujúci háčik, aby to vedeli robiť aj veľké spoločnosti. Do tých percent sa totiž neráta voda. Čiže keď si otočíte akýkoľvek krém, skoro každý, okrem pár výnimiek, má hneď na prvom mieste v zložení napísané voda( aqua). To znamená, že bežne sa v komerčnej kozmetike používa deväťdesiat a viac percent vody a zvyšok sú tie látky, ktoré vám spravia krém. A potom sa cenovo dostávame rádovo na centy, čo je veľmi dobrá výrobná cena. Čiže ak v týchto krémoch škrtnete vodu, ktorá tvorí najväčšiu časť, tak stačí, ak je prírodných látok v BIO kvalite 20 percent z tohto zostatku, a už tie krémy môžu mať bio certifikát.

L: Na rozdiel od nich my žiadnu vodu nemáme. Celých 100 percent, ktoré do výrobkov dávame, sú prírodné látky.  Pri svojich krémoch na krabičkách uvádzame percentuálny podiel zložiek v BIO kvalite z celkového obsahu, čo je u nás od sedemdesiat až do deväťdesiat percent bio zložiek. A to, čo nie je bio, nie je preto, lebo to nedáva žiaden zmysel alebo nemôže byť bio. Ak napríklad robíte zinkovú mastičku, musíte tam nasypať zinok vo veľkej miere, ale zinok nemôže byť bio. My to proste robíme tak, že vyberáme tých najlepších dodávateľov z najlepších, či sú zo Slovenska, alebo až z Čile, odkiaľ odoberáme napríklad šípkový olej.

Podľa čoho bežný spotrebiteľ vie, že si kupuje kvalitný výrobok?

R: Podľa zloženia. V prvom rade sa môže orientovať podľa toho, že sa pozrie, či tam nie sú nejaké vyslovene škodlivé chemikálie alebo hormonálne zložky, aj keď to môže byť pre bežného spotrebiteľa veľmi ťažké. Voda (aqua) na prvom mieste môže byť preňho orientáciou na to, ako je krém z hľadiska účinných látok (ne)koncentrovaný.

L: Ide tam aj o to, čo od toho krému očakávate, respektíve koľko doň chcete investovať. Ak si chcete kúpiť krém za sedem eur, tak to je jasné, že na prvom mieste je a aj bude voda. V princípe to môže byť v poriadku, len nebude vysoko koncentrovaný, čo sa týka účinných látok. Čo môže bežný spotrebiteľ urobiť, je to, že si prečíta, či výrobok obsahuje aspoň nejaký olej alebo maslo. Keď v zložení vidím veľa čísel, tak už by som produkt radšej nekupovala. A čomu sa treba vyhnúť úplne, je PEG, silikóny a výrobky obsahujúce parabén. V podstate je nevyhnutné krém si otočiť a snažiť sa pohľadať čo najviac známych vecí. Keď ste sa rozhodli, že si chcete kúpiť kvalitný drahší krém, tak v takom výrobku by voda už na prvom mieste nemala byť. Už by tam malo byť napísané aloe vera alebo ružová či levanduľová voda, alebo nejaký hydrolát. Lebo krémy, pokiaľ to nie sú masti, naozaj obsahujú veľmi veľa vody, pretože je to kozmetika na pleť a pleť je zložená z vody a tukov.

R: Ale treba si povedať, že je to pre bežného spotrebiteľa extrémne náročné. Lebo vlastne práve na toto slúžia tie spomínané certifikáty. Certifikačná spoločnosť preverí všetky postupy, dodávateľov a vydá certifikát, ktorý potvrdzuje zloženie produktu bez chemikálií. Certifikáty sú fajn v tom, že dokážu garantovať čistotu zloženia.

Čiže čistota a účinnosť sú dve rôzne veci.

L: Áno. Čím menej vody a, naopak, čím viac výživných vecí, či už sú to oleje, alebo aj aktívne látky, tým vyššia účinnosť. Ale toto dostatočne rozoznať je pre bežného spotrebiteľa bez špecifického vzdelania náročné na orientáciu. Podľa mňa základom je, aby si človek povedal, koľko chce do týchto výrobkov investovať, a od toho sa odrazil, ktorým smerom pôjde. Úplne najlepšie je kupovať si výrobky od lokálnych výrobcov, od čím menších firiem. Lebo tu je to jasné, že sa vyrába v malom. Teda nie je potrebné silno konzervovať a látky vo výrobkoch tak zostávajú živé. My to totiž nemusíme zabiť nejakou silnou chémiou, pretože neočakávame, že krém sa nepokazí najbližších pätnásť rokov.

R: My proste urobíme toľko, koľko sa predá. Máme ročnú záručnú lehotu odo dňa výroby krému. A to je ďalšia vec, ktorá stojí za povšimnutie a môže slúžiť na orientáciu pre zákazníka. Väčšina firiem uvádza lehotu, do ktorej musí byť krém spotrebovaný, 12 alebo 24 mesiacov od otvorenia. To znamená, že ten krém pokojne mohol byť vyrobený pred šiestimi, siedmimi či desiatimi rokmi, k čomu sa nemožno dopátrať. My máme dátum spotreby stanovený na 12 mesiacov od vyrobenia produktu.

L: Keď sa zaujímam o to, aké výrobky používam, môže byť osožné si sadnúť, načítať si veci o výrobcovi a skúsiť si k nemu vytvoriť nejaký vzťah. Ja viem, že to je môj pohľad, ja sa takto pozerám totiž aj na potraviny, na oblečenie, na čokoľvek, čo používam. Čiže možno je cesta nenakupovať veľa a štýlom dnešného konzumného sveta, ale skôr menej a kvalitných vecí. U nás je absolútna istota, že dokiaľ budem dýchať, tak do našich výrobkov sa nikdy nedostane nič druhotriedne. Proste nedovolím ani len olej nižšej kvality, lebo to by nedávalo našej práci význam. Ekonomický asi áno, ale to nie je náš zámer. Pre nás sú ľudia priorita. Veľmi radi sa so svojimi zákazníkmi stretávame a ja sa veľmi rada pozriem každému z nich do očí. Netvrdím však, že robíme najlepšie veci na svete, všetko sa dá vždy robiť určite aj lepšie.

Ale robíte ich najlepšie, ako viete. 

L: To určite áno, robíme ich najlepšie, ako vieme, s najčistejším svedomím a naozaj so srdcom. A to nehovorím len za nás dvoch, ale aj za všetkých nás, čo sme tu. Máme úplne úžasný kolektív, naše dievčatá to robia s láskou a naozaj rady. Ony sa do roboty tešia, hoci je to fyzická a náročná práca. Vyrobiť krém totiž neznamená, že všetko nalejeme do stroja a zapneme gombíček. Do svojich výrobkov dávame dobrú energiu, vlastné oduševnenie. Tešíme sa každej spätnej väzbe od zákazníkov, ktorí sú spokojní a šťastní, to dáva našej práci rozmer. A aj preto by sme nikdy nevybrali nejakú strednú alebo nižšiu cestu, ktorá by vlastne nejakým spôsobom ten náš výrobok pokazila alebo znížila jeho kvalitu. Pretože napríklad akýkoľvek šípkový olej sa dá kúpiť za dvadsať eur/liter, ale dá sa kúpiť aj za stoosemdesiat eur/liter. A my proste vždy kúpime olej najvyššej kvality bez ohľadu na jeho cenu. Pokiaľ, samozrejme, k nemu máme všetky podklady, certifikáty, máme ho vyskúšaný a vidíme, čo obsahuje.

V čom sú výnimočné vaše výrobky?

L: Každý jeden náš výrobok je komplexný a výnimočný v tom, na čo je určený. Nejde tu len o to, že tento a tamten olej by mohli ísť dokopy, ale my počítame zložky presne. Aby mal napríklad krém proti vráskam dostatok vitamínu C, dostatok antioxidantov, ktoré zabraňujú voľným radikálom, aby poškodzovali našu pokožku, aby tam bola látka, ktorá ochráni pleť na povrchu, aby tam bola látka, ktorá ju vyživí zvnútra. Vývoj produktu je veľmi komplexný proces.

R: Potom sa to presunie dozadu do laboratória a do výroby, kde sa to pokúšame spojiť, aby bol krém pekný, aby sa dobre vstrebal, aby sa aktívne zložky dostali do pokožky. Čiže ono to je rozfázované a tým, že každého, čo je tu, tá práca naozaj baví, tak do toho dáva svoje srdce, tú svoju myšlienku, energiu, ako to spraviť.

Koľko vás je?

R: Sedem, vrátane nás dvoch. Plus máme vlastné externé spolupráce na vysokoodbornej úrovni, ako napríklad laboratóriá. Sme malinká firma, robíme toľko, koľko sa predá.

Ako si vyberáte suroviny a ako kontrolujete ich poväčšine bio kvalitu?

L: Certifikáty vstupných surovín vám dávajú akýsi odrazový mostík. Ten certifikát výrobca nedostane naozaj len tak, ale musí spĺňať veľmi prísne kritériá, aby ho mohol získať. My už máme overených výrobcov a dodávateľov, ktorí majú pod patronátom svojich výrobcov. Tento rok by sme sa chceli zamerať dokonca ešte viac aj na fair trade. Starostlivo si zisťujeme informácie o výrobcoch a dodávateľoch, stretávame sa s nimi na rôznych odborných seminároch, kde s nimi osobne komunikujeme. Ale už len z tých papierov o zložkách sa dá vyčítať veľmi veľa.

Čo to znamená veľa?

L: Každá zložka, takisto ako náš hotový krém, musí mať svoj chemický analytický certifikát, v ktorom je úplne konkrétne rozpísaný obsah všetkého, čo zložka obsahuje. A zároveň veľmi záleží na tom, ako bola získaná, ako bola pestovaná a ako bola spracovaná. My vyberáme také zložky, pri ktorých bolo spracovanie čo najšetrnejšie. Teraz dokonca veľa z nami používaných aktívnych látok je už spracovaných nanotechnológiou alebo biotechnológiou, ktorá zachováva absolútne takmer stopercentný účinok tej látky, ktorá je v prírode. Veľa z nich je teda aj laboratórne kultivovaná, aby sme neničili prírodu alebo aby sme nadmerne neodoberali napríklad morské riasy. Prírodu nie je dobré devastovať – ani kvôli kozmetike, ani kvôli ničomu.

R: V súčasnosti je úplne super, že sa tieto látky dajú kultivovať a dokážu mať stopercentnú účinnosť ako tie látky v prírode. To je úplne úžasné. My sme sa dali na také spolupráce, od ktorých máme garantovanú takúto čistotu a vieme si to porovnať a prečítať.

Ako ste zistili, že viete vymyslieť ten správny „vzorec“ na nejaký krém?

L: No, zo začiatku to bol pokus – omyl a veľmi veľa zničených vecí. Účinok tam bol totiž vždy, ale keď krém nevyzerá pekne alebo sa po nejakom čase rozdelí, tak to nie je ono. Po tých rokoch sa nám už veci takto viac-menej nedejú, aj keď môže sa stať, že sa nám niekedy formulácia rozíde. Je to aj tým, že používame veľkú väčšinu organických surovín, ktoré nemajú vždy rovnaký obsah.

R: Tie rafinované a synteticky upravované suroviny sú totiž identické, lebo je aj ich zámerom, aby boli vždy navlas rovnaké. Pri organických surovinách je to živé. Jeden rok je viacej slnka, druhý rok je viacej dažďa, surovina je iná, má nejaké zmeny v tom svojom obsahu. A tak sa môže pokojne stať, že nám naša receptúra, ktorá je presná na gramy, nemusí napríklad z roka na rok alebo zo šarže na šaržu úplne presne sedieť.

„Ľudia sa však k nám vracajú a ja si myslím, že je to preto, lebo to cítia. Našu lásku, s ktorou pre nich svoje výrobky robíme. Našu energiu, oduševnenie nás všetkých a náš úprimný záujem, aby im to zafungovalo tak, ako potrebujú.“

Aké zručnosti na to človek potrebuje?

L: Kuchynské cukrárske zručnosti a cit, teda keď tú hmotu vidí, tak ju aj cíti.

R:  V princípe je to totiž recept. Je to, ako keď sa robí nejaká omáčka – aj ten krém sa varí. A dobrý kuchár alebo cukrár vie zareagovať, aj keď hmota začne z nejakého neznámeho dôvodu napríklad hrčkavieť. Vie, čo tam pridať, aby sa hmota dorovnala.

L: Proste cit. Cit pre to, čo odo mňa ten výrobok chce. Či chce dva stupne pridať alebo chce kvapku oleja, alebo chce kvapku vody, prípadne niečoho iného. Tá zručnosť je získaná tým, že my sme varili naozaj od narodenia, či to boli krémy do koláčov, alebo mastičky na kožu, alebo sirupy na kašeľ. Vždy sa to robilo a ja som sa stále motala okolo svojej mamy, videla som, ako to robí, a vedela som to nejako vycítiť.

Máte pocit, že to s vami komunikuje?

L: Áno, že to so mnou komunikuje, aj receptúry, aj zložky. Možno je to nejaký dar, možno niečo zdedené po generáciách. Viem si proste vybrať, čo tam chcem dať. Môže mi sem prísť núkať hoci desať obchodníkov, ja proste viem, čo chcem, aj keď ešte dopredu neviem, čo to má byť. Ale dokážem pocítiť, čo presne si mám vybrať.

Prejde vašimi rukami každá jedna fľaštička?

L: Energeticky určite áno. Každý jeden krém aj každý jeden balíček, ktorý odtiaľto odchádza. Myslím si, že to cítia aj naši zákazníci a že je to jeden z hlavných dôvodov, prečo sa k našej kozmetike vracajú. Lebo nie sme jediní na svete, ktorí robia dobrú kozmetiku, ani jediní na Slovensku. Hoci sme boli prví a stáva sa, že nás už začínajú aj kopírovať. Ale zase – to je asi úplne bežné. Ľudia sa však k nám vracajú a ja si myslím, že je to preto, lebo to cítia. Našu lásku, s ktorou pre nich svoje výrobky robíme. Našu energiu, oduševnenie nás všetkých a náš úprimný záujem, aby im to zafungovalo tak, ako potrebujú. U nás sa to nekončí napríklad tým, že nám prídu peniaze na účet, a u mňa už vôbec nie. U nás je dôležité, že naša práca má význam. To je to, čo nás posúva vpred.

A kedy u vás prišla tá najväčšia iskra pre túto prácu?

R: Ja sa rád nadchýnam novými vecami, vždy mám nejaké. Mám veľa míľnikov v živote a toto bola pre mňa obrovská výzva, lebo sme začali budovať vlastnú firmu. Ja som sa do toho v podstate nijakým spôsobom nezapájal, až do toho rozhodnutia, že to ideme celé zoficiálniť. Že ideme vytvoriť priestor, firmu, spravíme si e-shop a budeme robiť najlepšie, ako vieme. A to bolo to, čo ma tak nadchlo. Začal som robiť e-shop, začal som sa zaoberať všetkým, čo s chodom firmy súvisí. Bolo potrebné vymyslieť všetko tak, aby to fungovalo a aby sme neboli otrokmi nejakej administratívy. A toto celé nejakým spôsobom rozvíjam stále.

L: Ten rozum a ekonomickú časť drží Robo, lebo ja by som toto nedokázala. Čiže to je také dobré spojenie – ja do toho dávam celé svoje srdce aj dušu a držím kvalitu tak, že neexistuje poľaviť, a Robo to zase drží po tej stránke, aby sme tu mohli vôbec fungovať.

R: Určili sme si nejaké pravidlá, určili sme si, čím chceme byť, čo chceme robiť, rozdelili sme si úlohy a postavili to na tom, že to bude to najlepšie, čo môže byť.

 Identifikovalo sa vám s tým ľahko?

R: Áno, identifikovalo sa mi s tým veľmi ľahko, lebo vždy som rád robil veci, ktoré sú poctivé a za ktoré sa môže človek postaviť. Môžem hrdo povedať, že toto je moja práca, a zároveň si nemyslím, že je hanba vypýtať si za to peniaze, keď to, čo človek ponúka, má tú hodnotu. A s tým sme nemali nikdy nejaký problém, že by to bol medzi nami nejaký boj. Ak aj nastanú medzi nami nejaké konflikty, tak ide skôr o detaily. My sme napríklad schopní riešiť dizajn krabičky šesť mesiacov a 18-krát sa na tú tému dohádať. Na veciach, ako napríklad, či tam bude vyrazené srdiečko alebo tam bude lakované srdiečko. Nikdy však nie na hodnotách, na tejto úrovni sme ani nikdy žiaden rozpor nemali.

L: Dôverujeme si. Robo dôveruje mne, a keď ja poviem, že toto musí výrobok obsahovať, hoci látka doň stojí dvaapol tisíca eur za pol kila, tak mi proste dôveruje. Ja zase dôverujem jemu, keď mi povie, že ten krém musí stáť toľko a toľko, aby sme to tu utiahli. Čiže dôverujeme si každý v tom, čo robíme, a nejako si do tohto nezasahujeme. Skôr sú to potom presne takéto maličkosti.

R: Na principiálnych veciach sme nikdy nemali žiaden konflikt, ani si nepamätám, že by sme niečo riešili v zmysle, čo by firma mala alebo nemala. Skôr to máme tak, že vždy, keď dôjde nejaká nová vec alebo nás niekto osloví na spoluprácu, veľmi dlho trvá, kým si to vzájomne odsúhlasíme.

A čo vás presvedčilo o tom, že vstúpite na pulty dm?

R: Hlavne nás presvedčilo to, že dostaneme šancu dostať sa medzi nových ľudí a aj do vzdialenejších regiónov. Lebo veľa ľudí si stále kozmetiku cez e-shop nekúpi. Je to síce na úkor straty nášho osobného kontaktu so zákazníkmi, lebo je jasné, že je to sprievodný jav toho, že ľudia, ktorí boli naučení si kozmetiku kupovať u nás a majú možnosť kúpiť si produkty v dm, do ktorej takmer každý na Slovensku chodí, to často využijú.

Okrem dm máte e-shop. Kde ešte predávate?

R: Primárne cez svoj e-shop a teraz aj cez dm ako prvý väčší a významnejší kanál. Lebo sme si povedali, že ak vôbec do väčšieho kanála, tak potom práve do dm. A potom ešte v niekoľkých malinkých obchodíkoch, kde sú ľudia zaškolení, chodíme za nimi pravidelne, osobne nás poznajú.

L: Dostávame napríklad veľa ponúk predávať svoje produkty aj cez lekárne, ale pre nás je principiálna vec nebyť na jednom mieste s liekmi. Do lekárne si ideme kúpiť jedine homeopatiká, alebo ak nám niektorá bylinka chýba, tak si ju dokúpime v nejakej lepšej lekárni, kde majú prírodné veci. My lieky vôbec nejeme. Nie je to naša cesta.

Ako vnímate aktuálny eko/bio trend? Kam to podľa vás smeruje?

R: To asi závisí od toho, ako sa bude vyvíjať náš blahobyt. Ak sa to bude vyvíjať tak dobre, ako sa to vyvíja teraz, tak, samozrejme, čím viac peňazí a času ľudia majú, tým viac sa môžu zaoberať takýmito vecami. Ale keď sa niekto ledva uživí, tak to riešiť vo väčšine prípadov, pochopiteľne, nebude. Ak spoločnosť bohatne a má viac času a viac informácií, môže sa pozitívny vývoj udržať. Ľudia majú tendenciu inklinovať k prírodným veciam, a tak vzniká predpoklad, že menšie a kvalitnejšie veci budú rásť na úkor velikánskych gigantov.

L: Kozmetika sa do takejto fázy, v akej je aktuálne, dostala od zhruba 50. rokov minulého storočia, predtým bola len prírodná kozmetika. Potom sa vynašiel spôsob, ako ju robiť lacnejšie. Posledných niekoľko rokov šlo o rozmach lacnej chemickej kozmetiky. Ale každá syntetická zložka je inšpirovaná tým, čo je v prírode, iba sa to robí lacnejšie a chemicky. Prírodná kozmetika zostane večná. Či sa bude kupovať stále viac a viac, alebo príde nejaké náročnejšie hospodárske obdobie a ľudia si nebudú môcť kvalitnú kozmetiku dopriať, je ťažké odhadnúť. Ale tá pravá kozmetika je a aj zostane len tá prírodná. Chemické látky na koži sú totiž z dlhodobého hľadiska nebezpečné. Cez pokožku sa vstrebáva absolútne všetko, dokonca viac ako cez trávenie. Mladí ľudia sa dnes vzdelávajú a vedia si takmer všetko vyhľadať na internete. Chcem veriť, že nastupujúce generácie sa nad vecami budú čím ďalej tým viac zamýšľať optikou dôležitosti toho, čo zjedia a čo si nanesú na pokožku. Že si budú kupovať menej vecí, ale tie, ktoré si kúpia, budú kvalitné a ideálne lokálne. Aj preto si myslím, že prírodná kozmetika vždy bude a že zostane večná.

Podľa čoho rozširujete sortiment?

R: Na základe dopytu. Ľudia si pýtajú, čo potrebujú, ale napríklad teraz na jeseň sme vyšli s jedným veľmi zaujímavým produktom. Lucka našla vynikajúcu zložku, o ktorej povedala, že ju musíme mať, aj keď je z nej úplne netypický produkt.

Ktorý?

L: Ide o denné sérum – energizujúce. Je to extrakt, ktorý obsahuje až stonásobne viac taurínu ako syntetický taurín a má doslovne okamžitý povzbudzujúci efekt na pokožku. Krásne ju vypne, dodá jej viditeľnú energiu a to som proste medzi našimi produktmi musela mať. To je jeden z mála produktov, ktorý nevznikol na základe nejakého dopytu alebo požiadavky zákazníkov. Skôr išlo o to, že keď som videla, ako táto účinná látka funguje, tak som z nej vymyslela sérum. Je to celkom netradičný produkt, je to taká čerešnička na torte. Sami sme boli zvedaví, ako sa uchytí v predaji, lebo sme predsa len konzervatívnejší národ, aj čo sa kozmetiky týka. Ale na naše prekvapenie sa sérum ujalo veľmi rýchlo a dobre. Dokonca sme zaznamenali aj výborné spätné väzby.

R: Takže to bol taký odvážny projekt. Lebo sme netušili, či sa to vôbec bude predávať. Je to v podstate produkt navyše, ktorý oželiete. Preto nad ním stál veľký otáznik. Ale keď sme sérum v lete uviedli na trh, tak sa to super rozbehlo. Aj tým, že obsahuje mätovú vodu a tá má mierne chladivý efekt.

Na webe uvádzate, že Dulcia je profesionálna kozmetika. Čo to znamená?

L: Že nejde len o „krémik“. Profesionálna znamená, že je podložená laboratórnymi testami účinnosti. A že používame tie aktívne látky, ktoré sú overené a ktoré majú overenú účinnosť.

R: To sa týka všetkých produktov. My sme sa viac zamerali práve na pleťovú kozmetiku a tá je vysoko profesionálna. Máme naozaj efektívne účinky s podloženými a s viditeľnými výsledkami. Potom je to zopár produktov, ako napríklad balzam na pery alebo dezodorant, pri ktorých nemáme urobené testy účinnosti, pretože tieto výrobky si otestuje každý sám štýlom funguje – nefunguje. V týchto prípadoch je to úplne evidentné, čo pri krémoch nie je. Pri nich sa zákazník musí spoľahnúť na to, čo výrobca deklaruje. A my chceme hovoriť pravdu, a preto si výrobky nechávame otestovať a konzultujeme to s odborníkmi, ktorí to vedia deklarovať a podložiť na vedeckej úrovni. Veda je proste exaktná.

Aký zmysel pre vás či zákazníkov testy účinnosti majú?

L: Testy účinnosti nám dávajú garanciu. Je to niečo, čo nám dáva pomyselný odrazový mostík, čo funguje, ako a pri akej koncentrácii. A my sa vlastne na základe toho rozhodujeme.

R: Tí, s ktorými spolupracujeme, sú väčšinou menšie firmy zamerané na špičkový výskum, popri ktorom vyrábajú rôzne účinne látky. S týmito laboratóriami máme dobré pracovne vzťahy a ony nám z času na čas povedia o nových látkach a ich výsledkoch testov účinnosti. My ich potom, ak sa nám pozdávajú, použijeme vo svojich výrobkoch.

L: V laboratóriách sa vyjadrujú k našej receptúre. Povedia nám, čo a kedy bude mať dané účinky, respektíve naopak – čo požadovaný účinok mať nebude. Alebo s čím ďalším to skombinovať tak, aby sa požadovaný výsledok dostavil.

R: Ono je to vlastne tak, že celá hlava všetkého je Lucka, ona presne vie, čo chce. Povie si, že ide robiť krémy pre ženy nad štyridsať rokov, chce, aby to malo aj ochranu pred modrým svetlom a ďalšie vlastnosti, a na základe toho vyskladá recept. Skladá si aktívne látky od tých jednotlivých dodávateľov, konzultuje s nimi a potom to vyskladá do jedného celku.

To znamená, že keby ste to laboratórium nemali, tak niektoré veci nemôžete robiť?

L: Môžeme ich robiť, ale nemali by sme istotu. Toto je pre nás príznačné – keby som si nebola istá, tak to proste neviem a nikdy nebudem komunikovať ďalej. Pre mňa je veľmi dôležité mať veci vedecky podložené od špičkových odborníkov, ktorí do toho vidia úplne na vedeckej úrovni, do ktorej my nevidíme.

Čiže zjednodušene povedané, oni vám vlastne garantujú to, čo komunikujete.

L: Áno. Oni nám to zagarantujú prostredníctvom výsledkov testov účinnosti. My vieme, že je za tým množstvo námahy, a nemuseli by sme to robiť, ale to by sme už neboli my. Chceme si dať na obal len to, o čom sme presvedčení a na čo máme dôkaz, že naozaj funguje. Že krém proti vráskam naozaj vrásky vyhladzuje. To je zase naše osobné presvedčenie a zároveň vieme, že informácie o svojich výrobkoch komunikujeme naozaj s čistým svedomím.

R: Tá spolupráca s laboratóriami, ktoré pracujú prírodnou cestou a tieto špičkové aktívne látky aj vyrábajú, je najmä o kvalitatívnej úrovni. My sa totiž k niektorým aktívnym látkam dostávame práve vďaka tejto spolupráci. Väčšina z týchto látok je vyvinutá na medicínske účely, teda také, ktoré hľadajú účinné látky v prírode.

Odkedy spolupracujete s laboratóriami?

L: S laboratóriami spolupracujeme takmer tri roky.

R: Prišlo to postupne. Najprv sme sa vyvíjali my  vo svojich krémoch. Začínali sme  s tým, že sme cez nejakú distribučnú firmu zohnali účinnú látku. Ale postupne sme začali viac študovať, zisťovať, akí sú výrobcovia, kto je najlepší vo výrobe, a postupne sme kontaktovali tých najlepších z najlepších. Lebo nie je látka ako látka. Napríklad je obrovský rozdiel v kvalite kyseliny hyalurónovej.

Ale zákazník sa nemá k tejto informácii ako dostať…

L: Nemá, práve preto je veľmi dôležité vybudovať si vzťah a dôveru. A na tom si zakladáme už od začiatku. V budúcnosti sa tomu chceme venovať ešte viac. Chceme ľuďom vysvetľovať tieto rozdiely.

A aká je vaša obalová filozofia?

L: Je to jedna z vecí, ktorá nás tak ťaží a zamýšľame sa nad ňou často. Z hľadiska ochrany svojich výrobkov, ich bezpečnosti, mikrobiálnej čistoty a preto, aby sme ich nemuseli konzervovať nejakou chémiou, sme prešli na airlessový systém obalu. Týmto spôsobom výrobok neprichádza do kontaktu so vzduchom až do momentu, kým si ho začnete nanášať na pleť. Nie je teda náchylný na pokazenie zvonka. Čiže na zachovanie účinnosti a čistoty výrobkov máme plastový airless obal.

R: Tento plast je recyklovateľný, je to žiadaný plast. Firma, s ktorou spolupracujeme, má ekologický rozmer, vyrába bezodpadovo, teda aj odpad, ktorý vznikne pri výrobe, znova pomelie a spracováva. Do našich výrobkov z plastu nič neprestupuje, aj keby sme tam dávali horúce zmesi. My však dávame aj tak až vychladené krémy. Je to absolútne bezpečný plast pre výrobok.

A čo čapovaná kozmetika?

L: Máme týmto spôsobom rozbehnuté nejaké spolupráce s dezodorantmi. Ale pri výrobkoch ako krémy, ktoré sú vo všeobecnosti veľmi ľahko mikrobiologicky napadnuteľné, si to nemôžeme dovoliť. Vo svojich krémoch nemáme parabény ani žiadne silné konzervačné látky, ktoré zabijú všetko, čo v kréme je. A tak to pre nás nie je cesta.

Chodíte ešte stále na bylinky?

L: Vo výrobe nemôžeme, ale súkromne, samozrejme, chodíme.

Vaše deti si už vymysleli aj vlastný krémik?

L: Ale áno, ony si vyrábajú. Samy si vedia vypýtať, keď ich niečo bolí.  Mladšia dcéra máva na začiatku zimy dosť často ekzémy. Vtedy si vypýta konkrétnu mastičku, pýta sa ma, čo je v nej, a potom o tom v škole rozpráva. Po návrate zo školy mi oznámi objednávku na štyridsať všelijakých vodičiek a krémikov pre spolužiakov na kadečo. Ona by najradšej chodila po škole s taškami a rozdávala. Čiže naše deti sa orientujú, vedia si aj vybrať samy. Ale my spolu aj pečieme, sadíme mrkvu, varíme, takže veľa takýchto vecí robíme spoločne. Veľmi by som chcela, aby videli to všetko za každým výrobkom či surovinou. Aby videli, že mrkva nerastie v potravinách alebo že za každým krémom je nejaké úsilie. Čo by som im chcela odovzdať, je, že práve úsilie je to dobré. Vedieť dať a vedieť pracovať, urobiť aj fyzickú prácu. Že tá takisto dokáže človeka plnohodnotne naplniť.

Stále máte svoju kaviarničku?

L: Áno, v Brezne, tam pracuje aj mamina. Robí tam fantastickú kávičku, fantastické zdravé koláče, má tam mini biopotraviny a predáva aj našu kozmetiku.

Čo znamená Lucka pre Dulciu?

R: Lucka je Dulcia, ona je tvár tej značky, ona ju zrodila, ona ju prezentuje, ona za tým stojí, to je proste jej. Ona je Dulcia v prvom rade a my všetci ostatní jej pomáhame v tom, aby to mohla robiť. Je oduševnená, úprimná a úplne zamilovaná aj do Dulcie.

Čo znamená Robo pre Dulciu?

L: Absolútnu oporu a dôveru, ale to nielen v práci, ale aj v celom mojom živote. Dulcia je naše dieťa, je to naša rodina. Je pre mňa absolútny pilier a bezpečný prístav, aj čo sa Dulcie týka. Ak by sa čokoľvek dialo, tak on je ten, ktorý to vyrieši. On dokáže vstrebať všelijaké vlny a búrky, on je ten tlmič, čo to vie utlmiť a následne spracovať a vyriešiť. Čiže absolútny pilier celého systému. Keď sa čokoľvek deje, všetci idú za ním. Vedia, že on je ten, ktorý rozhoduje, ktorý to drží v rukách. Ja sa zas môžem koncentrovať na iné veci. A to je úplne úžasný pocit.

Čo by ste chceli, aby ľudia o Dulcii vedeli?

L: Že sme úprimní, že naša kozmetika je úprimná a môžu jej veriť. Že sme vďační – prírode, Bohu, našim zákazníkom za to, že sme tu a môžeme pre nich tvoriť. A sľub, že to robíme pre nich. Že sa cítime ako nejaký sprostredkovateľ medzi nebom a zemou, aby dostali ľudia aj v dnešnom svete od cudzích ľudí kus lásky a kus túžby odovzdať im niečo naozaj dobré, čisté a úprimné. Že v každej krabičke od nás dostanú naše myšlienky, naše ruky a najmä naše srdce.

R: Že tu majú Luciu, ktorá robí naozaj všetko pre to, aby ľuďom za čo najdostupnejšie peniaze posunula výrobky, ktoré sú na najlepšej možnej úrovni. Je to klenot v kozmetike. Pracujeme veľmi tvrdo a svedomito na tom, aby sme vyrobili niečo, čo je v maximálnej možnej úžitkovej hodnote a tak, aby si to ľudia mohli kúpiť.

Hore
OKViac informácií