Ako statočná Slovenka zachránila kaštieľ Betliar

Príbeh Alžbety Güntherovej-Mayerovej

Alžbeta sa zapojila do kultúrneho života Slovenska v 30. rokoch 20. storočia. V počiatkoch svojej kariéry pracovala v bratislavskom mestskom múzeu na spracovaní zbierok zameraných na umenie. Neskôr sa podieľala na vytvorení trvalých expozícií umeleckohistorických zbierok v SNM v Martine. Po skončení druhej svetovej vojny začala pracovať na Povereníctve školstva, vied a umení, kde s kolegom koordinovala starostlivosť o pamiatky, obnovu po vojne a rekonštrukciu historických pamiatok.

Na konci 40. rokov si prešla ťažkým obdobím, keďže stratila manžela. Ona aj jej rodina sa stali terčom útokov zo strany nového režimu, hoci jej práca bola považovaná za inovatívnu. V roku 1952 jej bolo Ústredným národným výborom mesta Bratislavy zrušené právo na užívanie vlastného bytu. Neskôr bola násilne presťahovaná do obce Betliar v Gemeri. Dôvody tohto násilného vysídlenia jej neboli jasné, snažila sa situáciu riešiť, ale bolo to zbytočné.

Do Gemera sa presunula aj so svojím sedemročným synom, invalidným bratom Augustínom Mayerom a sesternicou Margaretou Pfeilerovou-Csiskóovou. Žili v spoločných priestoroch, ktoré boli súčasťou bývalých hospodárskych budov kaštieľa.

Svoje prvé dojmy a skúsenosti po príchode do Betliara opísala v liste, ktorý zaslala svojej priateľke Márii Jellinekovej, dokumentaristke pracujúcej v SNG. V liste spomína náročnú situáciu spôsobenú ťažkosťami s dopravou a nedostatkom základných potrieb, ako sú teplá voda a liečba. Vysvetlila, že žije v dvoch izbách bez vybavenia a bez možnosti kúrenia v kaštieli. Sťažovala sa na nedostatočnú liečbu pre syna, ktorý ochorel, a na obavy z budúcnosti, keďže nemali dostačujúce zásoby dreva alebo uhlia na kúrenie.

Záchrana kaštieľa

Po príchode do kaštieľa Betliar a hradu Krásna Hôrka sa Alžbeta Güntherová-Mayerová aktívne zapojila do činnosti zameranej na ich záchranu. Gemerská oblasť ju privítala srdečne a ponúkla jej podporu. Začala pracovať ako úradníčka, neskôr sa stala správkyňou štátneho kultúrneho majetku so zameraním na spracovanie sprievodcu, katalogizáciu a inštaláciu zbierok kaštieľa. Jej pracovná záťaž sa neustále zvyšovala – vzhľadom na zlý stav kaštieľa po odchode pôvodných majiteľov niekedy pracovala až 16 hodín denne.

Venovala sa systematickému zoraďovaniu inventárnych záznamov, riešeniu majetkových sporov a zlepšeniu stavu interiéru a exteriéru kaštieľa. Snažila sa odstrániť popínavé rastliny obklopujúce kaštieľ a riešila problémy s kúrením a vodovodom. Navyše sa intenzívne venovala zbierkam v galérii, skúmala grafické edície, historické knižnice a premiestňovala expozície s cieľom zachovať autenticitu interiérov.

V roku 1953 sa venovala katalogizácii rytín, skúmaniu grafických edícií a premiestňovaniu exponátov. Uvedomovala si význam zberateľstva a dejín úžitkového umenia, a preto vytvorila galériu predkov na prezentáciu rozmanitých zbierok Andrášiovcov. Jej precízna práca zdôraznila dôležitosť kultúrneho dedičstva a umenia.

Alžbeta mala do činenia aj s údržbou betliarskeho anglického parku. Okrem toho, že navrhla nové lavičky, zriadila aj bufet pre návštevníkov, zaslúžila sa o vyčistenie rybníkov a iniciovala renováciu romantických stavieb a chodníkov v parku. Betliar vďaka nej navštívili nielen pracovníci arboréta v Mlyňanoch, ale aj mnohé významné osobnosti vrátane pedagógov, reštaurátorov, akademických maliarov a pamiatkarov. Medzi týmito návštevníkmi boli aj osobnosti ako profesor Karol Plicka, ktorý tam skúmal gemerské ľudové piesne a povesti.

Za možnosť navštíviť tento úchvatný komplex v Betliari sme vďační Alžbete Güntherovej-Mayerovej. Dnes kaštieľ láka nielen domácich, ale aj zahraničných turistov. Je známy svojím pôvodným vybavením, vzácnym nábytkom a umeleckými zbierkami, predovšetkým obrazmi, a ponúka aj exotické artefakty z rôznych kútov sveta. Okrem toho môžete relaxovať v nádherne upravenom parku, ktorý obklopuje kaštieľ.

Nielen o historických osobnostiach sa dočítate na portáli slovander.sk, ktorému ďakujeme za zaujímavé tipy súvisiace so Slovenskom.