FAIRBRUARY - mesiac férových nákupov

Prepis podcastu pre ľudí s oslabením sluchového vnímania a nepočujúcich.

Ahojte, vítam vás pri ďalšej epizóde nášho dm podcastu. Dnes sa budeme rozprávať o tom, čo sa skrýva za označením Fairtrade, ako funguje v praxi a prečo má zmysel zaujímať sa o pôvod produktov, ktoré denne používame. V našom štúdiu vítam Lubomíra Kadaně a Kristínu Hajnikovú z Fairtrade Česko a Slovensko. Kristína, Luboš, vitajte!

Ďakujeme za pozvanie.

Fairbruary je výzva a kampaň, ktorá prebieha každoročne vo februári a prebieha aj v dm. Povzbudzuje ľudí k tomu, aby si aspoň jeden mesiac vyberali Fairtrade produkty a zamysleli sa nad tým, odkiaľ pochádzajú veci, ktoré bežne nakupujeme. Túto výzvu a kampaň zastrešuje práve vaša organizácia. Čo je jej zámerom?

K: Fairbruary je celoeurópska výzva k mesiacu férových nákupov. Je dôležité, aby sme si uvedomili, že za každou plodinou, ktorú si kúpime v obchode, stojí nejaký človek, ktorý ju vypestoval a ktorý by mal za svoju prácu dostať férovo zaplatené. Preto sme vymysleli túto výzvu, aby si to ľudia pri svojich nákupoch uvedomili a vedome siahli po produktoch, ktoré majú našu fairtradovú známku.
L: Ide o druhý ročník kampane a je to celoeurópska iniciatíva, do ktorej sú zapojené aj ďalšie krajiny. Jej cieľom je zvýšiť povedomie o Fairtrade. A to je aj našou úlohou tu v Česku a na Slovensku, aby sme zvyšovali povedomie o Fairtrade a o tom, ako prispieť k tomu, aby mali pestovatelia dôstojné životné a pracovné podmienky. Nápad Fairbruary sa nám zapáčil a snažíme sa ho nejakým spôsobom, a verím, že aj originálne, priniesť do Českej republiky a na Slovensko.

Prečo je téma Fairtrade stále aktuálna?

L: V prvom rade preto, že na svete žijú milióny ľudí, ktorí stále žijú vo veľmi nedôstojných podmienkach, často pod hranicou chudoby. Veľmi často sú to pestovatelia kávy, kakaa, banánov, teda produktov, ktoré považujeme za úplne samozrejmé. Ich cena pritom nie je nijako závratná. To je jeden dôvod.
Druhým dôvodom, prečo je Fairtrade stále aktuálny, je jeho prepojenie s udržateľnosťou. Ak sa chceme aj naďalej tešiť z kávy, kakaa, čokolády, banánov, ale aj z ďalších plodín ako je trstinový cukor či čaj, mali by sme myslieť na to, že udržateľnosť ich pestovania je kľúčová, aby sme mali možnosť tieto plodiny aj v budúcnosti ochutnávať a kupovať.

Vedeli by ste nám vyšpecifikovať aký je rozdiel medzi bežným a Fairtrade obchodom?

L: Nemám rád pomenovanie „bežný obchod“, pretože to, čo by malo byť štandardom je podľa mňa práve fairtradový prístup. Znamená to spravodlivé podmienky a princíp win-win, teda obchodnú výmenu, ktorá je výhodná pre obe strany, čo sa ešte stále nedeje. Fairtrade má na to, aby nejakým spôsobom menil podmienky globálneho obchodu, dva hlavné nástroje. Prvým je fairtradová minimálna cena, teda určitý základ, minimálna hranica, ktorú pestovatelia musia vždy dostať bez ohľadu na to, aká je aktuálna trhová cena danej komodity od obchodníkov zapojených do Fairtrade.
Druhým nástrojom je tzv. fairtradový príplatok. Ide o dodatočné financie, ktoré nejdú konkrétnej rodine, ale do družstva. O ich využití sa rozhoduje demokraticky. Financujú sa z nich projekty ako je výstavba škôl, zdravotníckych zariadení či ciest. Časť týchto prostriedkov sa zároveň vracia späť do samotného pestovania.

Je v rámci Fairtrade zakázaná aj detská práca?

L: Áno, je. Stále je to veľký problém, najmä pokiaľ ide o pestovanie kakaa. Podľa toho, čo vieme, veľká väčšina svetovej produkcie kakaa pochádza zo západnej Afriky, najmä z Ghany a Pobrežia Slonoviny. Podľa údajov, ktoré mám k dispozícii, sa detská práca týka približne jeden a pol milióna detí. Nejde pritom o nejakú výchovnú výpomoc v rodinnom hospodárstve, ale o prácu, ktorá deťom bráni chodiť do školy. Pracujú namiesto toho, aby sa vzdelávali. Často ide o podmienky, ktoré sú nebezpečné, a neraz aj bez ochranných pracovných pomôcok.

Ako ošetruje Fairtrade pracovné podmienky pre ľudí, ktorí vyrábajú alebo pestujú tieto produkty?

L: Fairtrade má pravidlá, ktoré sú zhrnuté v dokumentoch, ktoré nazývame „štandardy“. Ide o pravidlá, ktoré musia byť dodržané, aby pestovateľ, ale aj obchodník, mohol daný tovar, prípadne plodinu, ktorá bola vypestovaná, považovať a označiť za fairtradovú, teda aby získal certifikáciu. Súčasťou týchto pravidiel sú sociálne, ekonomické a environmentálne kritériá. Ak sú splnené, pestovateľ a následne aj obchodník môžu pracovať s touto značkou.

Aké Fairtrade komodity sú na Slovensku dostupné?

K: Je to hlavne káva a kakao v rôznych produktoch ako je čokoláda alebo zmrzlina. Nájdu sa u nás ale aj fairtradové banány či rezané kvety. Takou poslednou najdôležitejšou je asi fairtradový cukor a ešte by som zmienila čaj.

Ako vnímate rozdiel medzi označením Fairtrade a BIO?

L: My to často vnímame ako komplementárne certifikácie. To, čo je vypestované za fairtradových podmienok je veľmi často vypestované aj v súlade s bio podmienkami.
K: Naše certifikácie sa určite dopĺňajú. U nás je navyše ešte aj ľudská stránka. BIO sa pozerá na to, ako je to vypestované, toto máme v našich štandardoch aj my. Čiže sa nevylučujeme, naopak, sme radi, keď sa tieto dve známky nachádzajú na jednom produkte naraz.

Čiže môžeme to chápať tak, že Fairtrade komodita je zároveň aj BIO?

K: Sú to dve nezávislé certifikácie, takže nemôžeme to takto povedať, ale áno, aj v našich štandardoch sú nejaké podmienky, ktoré sa týkajú pestovania a používania pesticídov.
L: Ak by sme chceli uviesť nejaké čísla, tak šesťdesiat percent fairtradovej kávy, ktorá sa predá, je zároveň certifikovaných aj ako BIO.

Aké Fairtrade komodity majú najväčší podiel na slovenskom a českom trhu? Spomínali ste kakao, kávu...

K: To sú presne tie dve, ktorých sa predá na Slovensku najviac. Aktuálne sa snažíme o to, aby bolo aj čo najviac rezaných kvetov a trstinového cukru.
L: U nás v strednej Európe, najmä v Česku a na Slovensku, máme tradíciu v repnom cukre, no možno málokto vie, že osemdesiat percent cukru, ktorý sa vo svete vyprodukuje, je trstinový cukor. Aj keď ho u nás konzumujeme menej, celosvetovo tvorí trstinový cukor približne osemdesiat percent celkovej produkcie cukru.

Fairtrade má aj špeciálne certifikácie, napríklad certifikáciu bavlny. V čom je Fairtrade bavlna špecifická?

K: Bavlna je veľmi špecifická rastlinka v tom, že je veľmi náchylná na choroby a musí sa pestovať s láskou. Treba sa o ňu veľmi starať. Preto boli napríklad vymyslené GMO semienka na pestovanie tejto rastliny. My sme však radi, že čoraz viac pestovateľov vidí, že sa to dá aj inak, a prechádza z týchto rastliniek na fairtradovú bavlnu.

Ako vyzerá taká starostlivosť a pestovanie Fairtrade bavlny?

K: Pestovanie bavlny, ako som už spomínala, je veľmi náročné. Ona je náchylná napríklad na teplotu. Najradšej má, keď je 25-30 °C, keď sa pravidelne zalieva. Ona sa doteraz často pestovala ako monokultúra, čo znamená, že bola veľmi náchylná na škodcov. My vo Fairtrade sa snažíme pracovať s týmito pestovateľmi. Napríklad vysádzajú stromy, aby to už teda nebola monokultúra, aby sa pôda oživila. Pomáhame im napríklad aj v tom, že sa pozrieme na ich procesy, a tak nemusia používať toľko pesticídov a ich výnosnosť je väčšia.

Prečo bavlna dostáva z environmentálneho pohľadu pečiatku „problematická“?

K: Ono to bude asi kvôli tomu, že na jej pestovanie je potrebné veľmi veľa vody. Málokto si uvedomuje, že keď sa bavlna pozbiera, tak na výrobu jedného trička je potrebné sedem až deväť kilometrov priadze. Pre výrobu toho trička je potrebné aj veľmi veľa vody, a to je približne dvetisíc sedemsto litrov, čo by jednému človeku stačilo na dva a pol roka života.

A mení toto nejako Fairtrade práve certifikáciou Fairtrade bavlny?

K: Áno. Pracujeme spoločne na tom s pestovateľmi, ktorí majú certifikáciu, aby sa tej vody toľko nevyužívalo. Nepoužívajú sa pesticídy, tým pádom sa tá voda vie zadržiavať a používať opakovane.
L: Pesticídy nepoužívame, sú zakázané. Snaha Fairtrade je, a netýka sa to len bavlny, aby pestovatelia pri pestovaní využívali vodu čo najviac efektívne, aby ju recyklovali a hospodárili s ňou čo najúčinnejšie. Ide aj o kávu a kakao. Problém s vodou je pri bavlne extrémny, jej spotreba je v porovnaní s inými plodinami naozaj veľmi vysoká. Problémy s vodou však majú aj pestovatelia kávy, kakaa a ďalších plodín.

Ďalšia z tých špeciálnych certifikácii je Fairtrade zlato. Prečo je dôležité hovoriť aj o ťažbe zlata?

L: Produktov alebo komodít, ktoré sa dajú certifikovať v systéme Fairtrade, je viac než tristo. Okrem všeobecne známej kávy, kakaa či banánov medzi ne patrí napríklad práve zlato, ale aj vanilka, škorica, korenie a ďalšie suroviny.
Pokiaľ ide o zlato, je komplikované najmä tým, že sa často ťaží nelegálne. Neraz sa ťaží v podmienkach, ktoré ohrozujú prírodu aj zdravie samotných baníkov. Je to najmä preto, že najjednoduchšou cestou je ťažba zlata pomocou ortuti, ktorá výrazne znečisťuje životné prostredie. Fairtrade zlato certifikuje, a tým sa snaží meniť podmienky jeho ťažby tak, aby nebola taká ničivá voči prírode a neohrozovala zdravie ľudí ani životné prostredie. Kľúčovým momentom je tu možnosť združovania sa do skupín, ktoré potom demokraticky rozhodujú o tom, kam budú smerovať financie, ktoré ťažiari vďaka Fairtrade alebo s jeho podporou získavajú.

Ako môže výrobca certifikovať komoditu známkou Fairtrade? Je to niečo, čo prichádza z ich strany, alebo vy oslovujete výrobcov týchto komodít?

L: Asi sa stretávame niekde uprostred cesty. Záujem o certifikáciu, teda o to, aby mali obchodníci vo svojom portfóliu a ponuke produkt, pri ktorom vieme, odkiaľ pochádza a že má etický pôvod, musí v prvom rade vychádzať od samotných obchodníkov. Samozrejme, tento záujem je do istej miery podporovaný aj dopytom zo strany spotrebiteľov. My sa snažíme ísť tomuto procesu naproti a informovať spotrebiteľov aj obchodníkov o tom, prečo je certifikácia Fairtrade dôležitá, čo všetko môže znamenať a v čom môže byť prínosná nielen pre obchodníkov, ale, samozrejme, aj pre pestovateľov.

Ako vyzerajú v dnešnej dobe podmienky pestovania kakaa?

L: Nie sú veľmi ružové. Kakao je veľmi geograficky obmedzené. Väčšina kakaa sa pestuje v západnej Afrike. Len dve krajiny, Ghana a Pobrežie Slonoviny, dopestujú približne šesťdesiat percent celosvetovej produkcie kakaa. Všetky udalosti, ktoré ovplyvňujú jeho pestovanie, či už ide o dažde, extrémne dažde alebo suchá, majú výrazný vplyv na celosvetovú produkciu kakaa. Zároveň veľká väčšina pestovateľov sú drobní farmári. Ide o rodinné farmy, ktoré často žijú pod hranicou chudoby. To znamená, že z pestovania kakaa sa len veľmi ťažko uživia a len ťažko dosahujú dôstojnú životnú úroveň, rovnako ako dôstojné pracovné podmienky. Toto je realita a Fairtrade sa ju snaží meniť. Podmienky na fairtradových farmách sa často líšia od tých bežných.
Kakao v nedávnom období dosiahlo veľmi vysoké ceny. Dôvodom bola nízka úroda a vysoký dopyt. Ceny začiatkom tohto roka, respektíve koncom minulého, mierne klesli, no pravdepodobne sa už nikdy nevrátia na úroveň, aká bola v minulosti. Pre nás to v podstate znamená jednu vec: kakao, ale aj káva sú luxusné produkty, komodity, ktoré pochádzajú z veľkej diaľky, sú ručne pestované a za ich produkciou stoja konkrétni ľudia.
Kakao je ohrozované jednak chudobou pestovateľov, teda tým, že za svoju produkciu dostávajú nedostatočné finančné prostriedky a tým pádom v pestovaní kakaa nevidia budúcnosť a odchádzajú alebo hľadajú iné možnosti obživy. Zároveň sú to silné dažde, extrémne horúčavy a veľmi ťažko predvídateľné počasie, čo všetko vedie k znižovaniu úrody.

A čo káva? Aké sú podmienky pestovania kávy v Latinskej Amerike a prečo hovoríme o kávovej kríze?

L: Káva pochádza pôvodne z Etiópie, teda z Afriky. Do Latinskej Ameriky a neskôr aj do Ázie sa dostala v 17. až 18. storočí vďaka kolonizátorom, koloniálnym mocnostiam, ktoré mali záujem o jej pestovanie. My, západné krajiny, stojíme za tým, že sa obchod s kávou rozšíril a dnes patrí káva medzi najviac obchodované komodity na svete. Je to obrovský biznis. Pestovanie kávy je, podobne ako pri kakau, ohrozené počasím, zmenami klímy, respektíve klimatickou zmenou. Pestovatelia kávy v Ázii, Latinskej Amerike aj Afrike čelia rôznym problémom – niekde extrémnym suchám, inde extrémnym horúčavám, prívalovým dažďom, nepravidelným zrážkam, teplejším nociam a podobne. To všetko pestovaniu kávy neprospieva.

Najviac je ohrozená odroda arabika, ktorú sme si v minulosti zvykli vnímať ako etalón kvalitnej kávy. Na rozdiel od robusty, ktorej názov rastliny „kávovník statný“ už sám o sebe naznačuje väčšiu odolnosť. Arabika prosperuje len pri veľmi špecifických priemerných teplotách a zrážkach. Súčasná situácia, pokiaľ ide o počasie a rast priemerných teplôt, jej pestovaniu neprospieva. Vedci pred časom zverejnili štúdiu, podľa ktorej môžeme do roku 2050, ak sa nič nezmení, prísť až o päťdesiat percent plôch vhodných na pestovanie arabiky. Dôvodom je aj to, že sa arabika pestuje vo vyšších nadmorských výškach, približne od 800 do 2 500 metrov, a jej pestovanie už nie je kam ďalej presúvať.
Je teda celkom možné, že arabika sa v dohľadnom čase stane ešte luxusnejším a vzácnejším tovarom, a práve preto hovoríme o kríze. Podobne ako pri kakau, keď sme spomínali jeho vysoké ceny, aj káva sa v roku 2024 dostala na úroveň cien, aké tu neboli približne päťdesiat rokov. Príčinou bola opäť nízka úroda, prevažne spôsobená extrémnym počasím a výraznými výkyvmi klimatických podmienok.

Boli ste niekedy na nejakej farme, kde sa pestuje kakao alebo káva?

L: Boli. Pre nás je to dôležité a aj skvelé vidieť ako sa to, o čom tu v Európe hovoríme, potom deje v praxi a aké to má reálne dopady. Je nesmierne zaujímavé vidieť, ako sa káva pestuje, čo všetko sa za jej pestovaním skrýva a ako veľmi sa tomu ľudia venujú. Svet je obrovské miesto. Káva sa pestuje v Latinskej Amerike, Afrike aj v Ázii, napríklad vo Vietname, a to pestovanie sa líši a zakaždým je trochu iné. Na každom kontinente sú mierne odlišné podmienky či už ide o podnebie, alebo zrážky. Káva má na každom kontinente inú históriu, iné zázemie a inú kultúru. Čo má však väčšina pestovateľov spoločné je vzťah k pôde a k samotnému pestovaniu. Aj keď ide z historického hľadiska o pomerne nedávnu záležitosť, stále sú to viaceré generácie, ktoré sa pestovaniu kávy, prípadne kakaa, venujú. A je tam silná snaha udržať si toto pestovanie aj do budúcnosti. To je niečo, čo možno pozorovať naprieč všetkými kontinentmi.
K: Ja som na farme nebola, ale bola som minulý rok na konferencii v Lime, kde sa stretli „všetky svety“. Čiže my ako zástupcovia Fairtrade, potom pestovatelia, ktorí sú našimi partnermi v rámci testovania a na druhej strane aj obchodníci, ktorí od nich tieto komodity nakupujú. Prebiehala tam diskusia a bolo veľmi zaujímavé počuť každú stranu, kde na jednej strane hovorili farmári svoje potreby, svoje ťažkosti a na druhej strane sa im snažili obchodníci priblížiť situáciu či už v Európe, alebo v Amerike, či v Kanade.

L: Na farmách je jedna spoločná vec, ktorá sa nelíši – či už ide o Vietnam, Afriku, Latinskú Ameriku alebo Karibik. Je ňou hľadanie plodín, ktoré by dokázali nahradiť prípadné výpadky úrody kávy alebo slabšiu sezónu. V Afrike to môže byť napríklad avokádo alebo cukrová trstina. Máme pestovateľov, ktorí pestujú kávu aj cukrovú trstinu, a týmto spôsobom kompenzujú výpadky úrody jednej alebo druhej plodiny. Vo Vietname to môže byť napríklad mučenka ako plodina, ktorá zabezpečuje určitú diverzifikáciu. Ide o snahu dosiahnuť väčšiu stabilitu a o to, aby pestovatelia neboli závislí len od jednej plodiny, a tým pádom neboli ohrození akoukoľvek zmenou, výkyvmi počasia či neúrodou. Je to jednoducho snaha o diverzifikáciu.
K: Niekedy sa tieto plodiny vedia aj dopĺňať. Napríklad sa nasadia sadenice makadamových stromov, ktoré potom vytvárajú tieň káve, ktorej sa potom v takejto symbióze lepšie žije. A pestovatelia majú potom aj tie oriešky, aj tú kávu.
L: Arabika ideálne prosperuje v tieni. Ide to ruka v ruke a dá sa to veľmi pekne kombinovať. Aj Fairtrade tu zohráva svoju úlohu, pretože sa nesnaží len o zachovanie kávy. Primárnym cieľom je, aby pestovatelia mali dostatok príjmov na dôstojný život. To sa dá dosiahnuť aj tým, že popri káve hľadajú ďalšie plodiny, ktoré im zabezpečia dôstojný príjem alebo sa k nemu aspoň priblížia.

Z praktickej stránky spotrebiteľa – kde mám chodiť nakupovať, aké produkty mám nakupovať a čo má najväčší zmysel nakupovať?

K: Čo sa týka Slovenska, kedysi to bolo tak, že fairtradové alebo bio produkty bolo možné nájsť najmä v malých, špecializovaných obchodíkoch. To už dávno nie je pravda. V princípe v každom supermarkete alebo v nejakom väčšom reťazci nájdeme fairtradové produkty. Je to naozaj len o tom všímať si obaly a vedome si vybrať produkt, napríklad s fairtradovou známkou.
Napríklad dm – tá má naozaj široké portfólio fairtrade produktov. Preto hovorím aj o tej nevedomej spotrebe. Myslím si, že málokto si uvedomuje, že je tam možné nájsť balený trstinový fairtradový cukor, čaj, čokoládu, kávu aj väčšinu produktov, ktoré sú sezónne. Teraz na Vianoce tam bolo veľa fairtradových produktov s kakaom a za chvíľku sa blíži Veľká noc a tam ich bude tiež určite dostatok.

Je nejaký rozdiel medzi českým a slovenským trhom či už v ponuke, alebo v kúpyschopnosti Fairtrade produktov?

L: Sú to veľmi podobné trhy. Mnohé supermarkety alebo obchodné reťazce fungujú v Česku aj na Slovensku. Aj keď sa dajú nájsť drobné rozdiely, nejde o nič, čo by sa dalo označiť za významný rozdiel. Je to veľmi podobné.
K: Ja by som rada doplnila, že Fairtrade nie je otázkou ceny. Keď človek príde do toho obchodu a chytí si dve čokolády, na jednej uvidí tú fairtradovú známku, na druhej nie, tak neznamená to, že tá fairtradová bude drahšia.

Aké sú vaše hlavné priority ako Fairtrade Česko a Slovensko?

L: Našou úlohou je reprezentovať celosvetový systém Fairtrade, do ktorého sú zapojení pestovatelia, obchodníci aj neziskové organizácie v Európe, Amerike a Ázii. Opierame sa pritom o tri piliere. Prvým je marketing – zvyšovanie povedomia a poskytovanie informácií médiám aj verejnosti. Druhým pilierom je spolupráca s obchodnými partnermi či už s tými, ktorí sú do Fairtrade už zapojení, alebo s tými, ktorí sa zapojiť chcú. Snažíme sa prichádzať s novými nápadmi ako Fairtrade podporiť, ako podporiť predaj a ako zvyšovať informovanosť verejnosti. Tretia oblasť spočíva v práci s občianskou spoločnosťou, so vzdelávateľmi a s ďalšími organizáciami, ktoré sa venujú udržateľnosti a širším globálnym súvislostiam. Tieto tri piliere tvoria základ našej práce v Českej republike a na Slovensku.

S akými najväčšími výzvami sa potýkate?

L: Jednou z veľkých výziev je pre nás neustále informovať verejnosť a záujemcov o tom, čo Fairtrade znamená a čo všetko za tým stojí. Nezostať len pri tom, že ide o certifikáciu tovaru, ale ukazovať, že Fairtrade je veľmi komplexný a ucelený systém, ktorý môže byť, ak už nie priamym riešením, tak aspoň súčasťou riešenia toho, ako pomôcť zachovať svet tak, aby fungoval aj pre ďalšie generácie. Samozrejme, ďalšou výzvou je zapojiť čo najviac spotrebiteľov, obchodných partnerov a, prirodzene, aj médiá do podpory Fairtrade.

Čo si teda ako spotrebitelia kupujeme, keď do našich nákupných košíkov vkladáme produkty s označením Fairtrade?

L: Značka Fairtrade na obale produktu znamená viacero vecí. Znamená, že pestovatelia dostali spravodlivo zaplatené za svoju prácu a za svoje produkty, že pri pestovaní nebola využívaná detská práca, že pestovanie kávy, kakaa či banánov prebiehalo šetrne k životnému prostrediu a že boli dodržané základné ľudské a pracovné práva pestovateľov, pestovateliek, ale aj pracovníkov a pracovníčok na farmách, kde sa káva a kakao pestujú.

Začali sme rozhovor informáciou o kampani Fairbruary. Ako sa môžeme do tejto kampane zapojiť počas celého februára na Slovensku aj v Českej republike?

K: Do tejto kampane sa môže zapojiť naozaj každý. Stačí, keď sa pri svojom bežnom nákupe pozrie na obal produktu, ktorý kupuje a vedome si zvolí ten so známkou Fairtrade. Či už je to káva, čokoláda, banány alebo kvety, toto všetko nájdeme so známkou Fairtrade. Taktiež bude táto kampaň prebiehať aj na sociálnych sieťach, to znamená, influenceri od nás dostanú boxy, kde nájdu produkty, ktoré nám venovali naši obchodní partneri. Takýto istý box môžu vyhrať aj ľudia, ktorí sa zapoja do súťaže, ktorú nájdu na našich sociálnych sieťach.

L: Cieľom kampane Fairbruary je najmä posilnenie povedomia o značke Fairtrade, ale aj o konkrétnych produktoch jednotlivých výrobcov, ktoré túto certifikáciu nesú a sú certifikované ako Fairtrade. Ide teda o informačnú kampaň a zároveň aj o kampaň na podporu predaja konkrétnych produktov.

Čo je to, čo by ste si priali, aby sme vedeli o Fairtrade?

L: Či si dáme kávu, kakao, banán, čaj, čokoládu alebo iný podobný produkt, ktorý pochádza zďaleka, skúsme sa aspoň na chvíľu zamyslieť. Skúsme sa pozrieť na to, či vieme zistiť pôvod danej potraviny a nebyť ľahostajní k tomu, odkiaľ jednotlivé produkty, ktoré považujeme za samozrejmé, v skutočnosti pochádzajú. Aby sme neboli ľahostajní k tomu, odkiaľ výrobok pochádza, kto stojí za jeho pestovaním a koľko úsilia a práce je za ním. To je to, čo by som bol rád, keby nám zostalo aj do budúcnosti.
K: Za mňa je to, aby si ľudia nemysleli, že oni nemôžu nič zmeniť. Naozaj tým vedomým siahnutím po takomto produkte niečo zmeniť vedia a dáva to zmysel.

Kristína, Luboš, ďakujem vám veľmi pekne za to, že ste k nám prišli, že ste sa s nami podelili o zaujímavé informácie. Želám vám všetko dobré, aby čím ďalej viac a viac spotrebiteľov bolo vnímavých a nebolo ľahostajných k tomu, čo vkladá do toho nákupného košíka a zamyslelo sa nad tým, aké je aj pozadie výroby týchto produktov.

K: Ďakujeme veľmi pekne za pozvanie.
L: Veľmi pekne ďakujem za pozvanie, prajem všetko dobré.