Na budúcnosti nám záleží

Prepis podcastu pre ľudí s oslabením sluchového vnímania a nepočujúcich.

Ahojte, vítam vás pri ďalšej epizóde nášho dm podcastu. Dnes sa budeme rozprávať o téme, ktorá sa týka každého z nás – o budúcnosti. O tom, ako ju môžeme ovplyvniť konkrétnymi skutkami a prečo má zmysel zapojiť sa do dobrovoľníctva práve teraz. V našom štúdiu vítam Silviu Kočkovú, koordinátorku projektov zodpovedného podnikania, a Gabrielu Málikovú, koordinátorku dobrovoľníckeho projektu spolupracovníkov z dm Slovensko. Sisa, Gabika, vitajte!

Ahojte. Ďakujeme za pozvanie.

dm sa podpore dobrovoľníctva a angažovanosti venuje už dlhé roky. Prečo je pre vás táto téma dôležitá?

S: Ja si myslím, že dm má ambíciu byť inšpiráciou v mnohých oblastiach. Či už je to udržateľný sortiment, rôzne technológie a inovácie, ale rovnako aj dobrovoľníctvo a konanie dobra. U nás v dm je človek v centre všetkého, čo robíme, či už zušľachťujeme potreby našich zákazníkov, staráme sa o svojich spolupracovníkov, máme tu rôznu, veľkú, širokú ponuku vzdelávania, máme podporu v náročných situáciách. To ide tak ruka v ruke s pomocou druhým aj navonok. Zároveň nám záleží na životnom prostredí a planéte, o čom svedčí aj náš udržateľný sortiment. A k tomu motivujeme aj našich spolupracovníkov a rovnako našich zákazníkov.
V angličtine sa hovorí „No man is an island“, teda žiaden človek nie je ostrovom a ľudia sa vzájomne potrebujú. Nikto by neprežil sám. Potrebujeme nejaký sociálny kontakt, potrebujeme lásku, potrebujeme tu byť jeden pre druhého. Myslím si, že to ani nie je samozrejmosťou, byť tu jeden pre druhého, ale skôr takou nevyhnutnosťou. Hovorí sa zároveň aj „Happiness is only real when shared“, čiže šťastie je reálne len vtedy, keď je zdieľané. Nevieme ho prežívať sami osebe, ale potrebujeme k tomu niekoho druhého. Zároveň si myslím, že každý sme iný, máme radi iné veci a je pekné, keď si nájdeme niečo svoje. Niečo, čomu sa venujeme, niečo, čo nám dáva radosť, a ja si osobne myslím, že radosť sa dostáva práve tým, že sa rozdáva. Je pekné, keď robíme niečo pre niekoho druhého nezištne, teda nie s nejakým úmyslom niečo získať, ale iba pre dobrý pocit. A preto, že niekomu pomôžeme a možno z toho naozaj my nič nezískame.

Čo bolo konkrétnym impulzom pre vznik kampane Na budúcnosti nám záleží?

S: Asi viacerí vnímame, že žijeme v neistých časoch. Počúvame negatívne správy, či už je to vojna na Ukrajine, alebo inflácia a kadejaké krízy, ktoré nás postihujú. Ako ľudstvo máme tendenciu zamýšľať sa práve nad tým negatívnym, čo nás stretáva, a zároveň sa to negatívne dosť aj medializuje. My ako dm sme sa rozhodli, že chceme hovoriť o tom dobrom, pretože na tomto svete sa deje naozaj neskutočne veľa dobra. Veľa dobrých projektov je tu, veľa dobrých ľudí, ale o tom sa práve veľmi nehovorí. My sme sa rozhodli, že tento rok budeme práve tieto pozitívne správy posúvať ďalej, aby sme mohli motivovať, povzbudzovať a inšpirovať aj druhých ľudí, ktorí možno zažívajú práve niečo negatívne a nevedia, ako z toho von. Chceme im povedať, že je tu aj ten krajší a pekný svet, ktorý má zmysel, aby sme v ňom žili.

Aké je hlavné posolstvo, ktoré chcete touto kampaňou ľuďom odovzdať?

S: Že nám záleží na budúcnosti. Kampaň sa takto volá – Na budúcnosti nám záleží – a my chceme byť aktívnymi tvorcami tejto budúcnosti. Chceme motivovať a zároveň podporovať, aby ľudia boli aj sami aktívni, aby neboli pasívnymi hráčmi, ale aby sa aktívne podieľali na tvorbe práve svojej budúcnosti. Chceme veriť, že budúcnosť nepotrebuje iba veľké skutky, na ktoré čakáme od rôznych veľkých osobností alebo politických orgánov a podobne, ale že je naozaj dôležité začať od jednotlivca a robiť aj malé skutky, ktoré môžu byť zázračné. Ja si osobne myslím, že pomoc jednému človeku možno nezmení celý svet, ale môže zmeniť svet pre jedného človeka. A to je naozaj pekné.

Prečo má zmysel hovoriť o budúcnosti práve cez konkrétne skutky a činy?

S: Ja sa pýtam, že ako inak? Ako cez tie konkrétne skutky a činy... Budúcnosť tvoríme my, ľudia, jednotlivci, ale aj skupiny. Vzájomne sa môžeme inšpirovať. Ja si dodnes pamätám, ako ma inšpirovala jedna spolužiačka na vysokej škole, ktorá si nosila desiatu do školy v plastovom sáčku z lietadla, v ktorom zvyčajne nosíte tekutiny. Ona vlastne nechcela míňať ďalšie plastové sáčky, tak používala práve tento. Ja som sa vtedy seba pýtala, prečo to nerobím aj ja. Je to malý krok, ale budem tak prispievať k tomu, aby som žila udržateľne a aby som nevytvárala ďalší odpad. Takže mňa to vždy vráti k tomu, ako ma motivovala moja spolužiačka. A teda, že môžem aj ja niekoho iného motivovať. A preto je dôležité, aby sme všetci robili dobré skutky.

Ako dm podporuje ľudí, aby sa zapájali do dobrovoľníctva?

S: U nás v dm máme rôzne kanály, ako môžeme ľudí motivovať, aby sa zapájali. Máme dobrovoľnícky program, ktorý sa volá dm {spoločne}. Tento program spúšťame vždy raz ročne na začiatku roka, kde ho komunikujeme cez naše interné kanály a povzbudzujeme ľudí, aby sa zapojili. Takto nám vzniká tím koordinátorov dobrovoľníctva, ktorí potom naďalej motivujú svojich spolupracovníkov, aby konali dobré skutky a aby sa zapájali do dobrovoľníckych projektov.
Potom máme rôzne iné formy dobrovoľníctva, napríklad expertné dobrovoľníctvo v téme menštruácie alebo máme aj včelársky tím. Tieto tímy sa snažia venovať tej svojej téme naplno, aby napríklad šírili osvetu, či už v tej téme menštruácie, alebo v téme včiel a ich dôležitosti pre nás a pre naše životné prostredie.

dm má veľké množstvo krásnych CSR aktivít. V čom je táto kampaň iná než ostatné aktivity?

S: Povedala by som, že táto kampaň je náš experiment, pretože väčšina našich CSR aktivít ide zvnútra von, cez našich spolupracovníkov. Napríklad či už sú to projekty dm {spoločne}, teda že my prídeme s niečím, ako napríklad revitalizácia nejakého okolia alebo podpora včelstva, a ponúkame to verejnosti. Alebo sme mali napríklad aj zbierku školských tašiek, kde sme zapojili našich kolegov a kolegyne z celého Slovenska a potom sme tie tašky odovzdali znevýhodneným deťom. Ale v tomto prípade ideme krokom do neznáma, pretože pozývame verejnosť, aby sa zapojila a pozdieľala to, ako sa pričiňuje o konanie dobra vo svojom okolí. Je to pre nás taká veľká neznáma, pretože si nie sme istí, ako to dopadne, koľko ľudí sa zapojí, aký to bude mať ohlas. Ale veríme v dobro ľudstva a v to, že sa nám to nejakým spoločným úsilím podarí. Táto kampaň nie je iba slovenská, ale je to kampaň celokoncernová, takže napríklad keď pôjdete cez leto na dovolenku niekam na Balkán, tak budete môcť vidieť, že aj dm-ky iných krajín sa do tejto kampane zapojili.

Tak teda kto, ako a s čím sa môže do tejto kampane zapojiť?

S: Máme dve úrovne. Jedna je úroveň jednotlivcov a druhá je úroveň organizácií. Na tej úrovni jednotlivcov motivujeme ľudí, verejnosť, aby zdieľali na našej stránke svoj príbeh, v ktorom môžu porozprávať o tom, čomu sa venujú, čo im to dáva, ako to pomáha okoliu. Tu by som rada povedala, že pozor na GDPR súhlasy, pretože tam sa môžu zdieľať aj fotky a videá a možno vaši kamaráti, ktorí sú sami na fotke, nebudú radi, že ste ich zdieľali niekde na stránke, takže na to si dajte pozor. Keď sa tento príspevok napíše a dostane k nám, tak my ho potom skontrolujeme či je v poriadku, či to nie je nejaký spam, následne ho zverejníme a budete ho môcť vidieť na našej stránke.
Keďže vieme, že čas je vzácny a veľmi si vážime to, že nám niekto povie o tom, akému dobrovoľníctvu sa venuje, rozhodli sme sa, že od marca do konca júna budeme každý mesiac žrebovať troch ľudí, ktorí nám napísali nejaký dobrovoľnícky príspevok a venujeme im nákupnú poukážku v hodnote dvesto eur. To je taká motivácia. Samozrejme, že vieme, že dobrovoľníctvo má byť nezištné a máme ho konať z lásky k ľuďom a k prostrediu, ale keďže tu nejde len o dobrovoľníctvo, ale o zdieľanie svojho dobrovoľníctva, tak sme sa rozhodli ísť aj takouto cestou.
Tá druhá úroveň je úroveň organizácií. Tu majú organizácie možnosť zapojiť sa do súťaže, v ktorej budú môcť získať až desaťtisíc eur na svoj projekt. Možno sa pýtate, odkiaľ máme peniaze. Asi ste už zachytili náš Giving Friday, ktorý sa koná každý rok v novembri. V poslednom roku sme vyzbierali
88 231 eur, ktoré sme doplnili do výšky 100 000 eur. Tieto peniažky budeme používať práve na túto kampaň a na tieto projekty. Tieto projekty budú rovnako zverejnené na stránke po našom schválení práve preto, aby mohli inšpirovať aj iné organizácie, aby sa zapojili tiež.

S akými činnosťami či aktivitami sa môžu zapojiť jednotlivci alebo organizácie?

S: V tejto kampani sa snažíme pozerať sa na dobrovoľníctvo práve cez dobrovoľnícky čas a cez nejakú aktivitu. Možno si mnoho ľudí povie, že poskytujem nejaké peniažky pre nejaký útulok alebo pre organizáciu, ja osobne to robím tiež. Každý mesiac darujem desiatok, čiže desať percent svojej výplaty na nejaké dobročinné ciele, aby nejaké organizácie mohli konať dobro. Ale osobne si nemyslím, že to berie až také veľké úsilie a že obetovať svoj čas a nejakú svoju aktivitu je naozaj väčšia výzva. Práve o to sa snažíme aj my v tejto kampani.
Pre usmernenie by som povedala tri smery, ktoré máme definované aj v našej firemnej kultúre a je to vlastne definované aj všeobecne podľa udržateľného trojlístka. Tie tri smery sú sociálna blízkosť – tu môžeme povedať napríklad nejakú výpomoc s varením jedla pre ľudí bez domova alebo návštevu DSS, teda domova sociálnych služieb, prípadne to môže byť program tvoj BUDDY, kde človek môže byť takým buddym pre dieťa, ktoré vyrastá v detskom domove bez svojich rodičov. To je jedna oblasť, sociálna.
Druhá oblasť je ochrana životného prostredia. Tu si môžeme predstaviť nejaké čistenie vodných tokov alebo lesných chodníkov, výsadbu stromčekov, ale napríklad aj budovanie hmyzích hotelov pre včielky a pre iný hmyz, aby sa im lepšie žilo.
Treťou oblasťou je rozvoj a pokrok najmä v oblasti rovnosti, príležitosti a inklúzie. Tu si môžeme predstaviť napríklad vedenie krúžkov pre deti v komunitných centrách alebo osvetové vzdelávanie v téme menštruácia alebo napríklad venčenie psíkov.

Čo všetko je potrebné technicky splniť, aby sa človek mohol zapojiť do tejto aktivity a dokedy tak musí urobiť?

S: Tu by som rada spomenula našu platformu, ktorá sa volá www.dm-nabuducnostinamzalezi.sk. Tu ľudia nájdu všetky potrebné informácie, ktoré budú potrebovať na to, aby sa mohli zapojiť do našej kampane. Zapojiť sa je možné do konca júna. Čo môžu získať? Je to teda finančná podpora pre svoj projekt, ak ide o organizáciu, a ak ide o jednotlivca, tak tu môžu ľudia získať nákupnú poukážku v hodnote dvesto eur.

Je možné zapojiť aj viacero projektov?

S: Áno. Najmä jednotlivci, ak sa venujú rôznym projektom, tak môžu zapojiť každý svoj príbeh, každý svoj projekt a, samozrejme, aj organizácie, ak majú nápady na viacero projektov, tak môžu zapojiť viacero projektov.

Prečo by sa mali ľudia o svoje príbehy a skúsenosti deliť?

S: Hlavnou témou je práve inšpirácia. Chápem, že mnoho z nás sa nechce chváliť tým dobrým, čo robí, pretože si pripadáme, že naozaj ideme s kožou na trh a hovoríme, akí sme skvelí a akí sme úžasní, pretože pomáhame svojmu okoliu, ale o to tu naozaj vôbec nejde. Pre mňa je to taká inšpirácia. A čo je na tom naozaj krásne, že to je kampaň na celé Slovensko, a tak si môže niekto prečítať o tom, ako Peťa z Považskej Bystrice chodí venčiť psíkov a prečíta si to niekto v Sobranciach a môže robiť to isté. Čiže je to taká vzájomná inšpirácia a v tom je aj solidarita a súdržnosť, že sa vzájomne môžeme inšpirovať a vzájomne si pomáhať.

Gabika a prečo by sme sa podľa teba mali deliť o svoje príbehy a skúsenosti?

G: Ja osobne si myslím, že by sme sa mali deliť o takéto skúsenosti, aby sme mohli inšpirovať ďalších ľudí a motivovať ich, aby tiež pomáhali.

Teraz sa loptička preklopila na tvoju stranu, lebo jedna vec je hovoriť o myšlienke a druhá vec je ju žiť. Ty si jedným z ľudí, ktorí sa do dobrovoľníctva zapojili priamo. Ako to u teba celé začalo?

G: Moja cesta začala tým, že som sa ako dobrovoľník zúčastnila na projekte mojej kolegyne. Táto skúsenosť mi dala možnosť uvedomiť si, aký veľký význam majú takéto iniciatívy a motivovalo ma to pripraviť vlastný projekt, ktorý by priniesol dlhodobý prínos. Následne som oslovila vedenie Základnej školy s materskou školou v Šalgovciach s tým, že vďaka dm a Nadácii Pontis mám možnosť realizovať projekt v určitej hodnote. Je to malá škola v Topoľčianskom okrese a veľmi sa mi páči, že žiakmi sú nielen zdravé deti, ale aj deti, ktoré sú zdravotne znevýhodnené. Zdravé deti sa učia tolerancii, trpezlivosti a empatii a naopak detičky, ktoré sú zdravotne znevýhodnené, si to veľmi vážia. Vážia si aj to, že sú prijaté aj so svojím hendikepom, že sa k nim pristupuje rovnako ako k zdravým deťom a nie sú tam žiadne rozdiely. Škola má všeobecne taký rodinný prístup. Vládne tam dobrá atmosféra.
Po oslovení školy ma úprimne potešila pozitívna reakcia a nadšenie pre realizáciu projektu. Komunikácia a spolupráca so Základnou školou s materskou školou v Šalgovciach bola úžasná. Navyše vďaka ich cenným návrhom a podpore projekt ešte viac obohatili. Hlavnou myšlienkou bolo prispieť k vytvoreniu príjemného a udržateľného prostredia, ktoré bude slúžiť nielen žiakom, ale aj celej komunite. Preto sme sa rozhodli vytvoriť prírodný vzdelávací priestor, v ktorom sa budú žiaci učiť starať o rastliny priamo v praxi a taktiež priviesť žiakov k zodpovednosti, starostlivosti o životné prostredie, motivovať žiakov k ochrane prírody a rozšíreniu si vedomostí. V rámci projektu sme vybudovali vyvýšené záhony s bylinkami, zeleninou, jahodami, menší sad s jabloňami a slivkami, búdky pre vtáčiky, domčeky pre hmyz, ktoré podporia biodiverzitu a opelenie rastlín. Taktiež sme osadili nádrž na zachytávanie dažďovej vody, aby sa deti učili myslieť ekologicky a hospodárne. Do priestoru sme umiestnili aj lavičky, ktoré slúžia nielen žiakom, ale aj obyvateľom obce. Počas aktivít v prírode možno využiť tento priestor na oddych alebo v letných mesiacoch na edukačné činnosti, ako napríklad čítanie v sade. Som presvedčená, že táto zelená zóna prinesie úžitok nielen nám, ale aj včielkam a inému užitočnému hmyzu. Odmenou pre všetkých bude ochutnávka vlastnoručne dopestovaných plodov. Žiaci sa počas hodiny techniky a biológie starajú o tieto sady, polievajú.
Mimoriadne ma tešilo, že sa do projektu zapojilo veľa dobrovoľníkov. Nielen zamestnanci školy na čele s pani riaditeľkou, ale aj rodičia a niektorí žiaci. Silvinka sa tiež zúčastnila, za čo som jej veľmi vďačná. Ich ochota pomôcť a spoločné nadšenie vytvorili veľmi príjemnú komunitnú atmosféru a boli pre mňa veľkou motiváciou. Vždy bolo zo strany školy aj zamestnancov zabezpečené občerstvenie, pitný režim, dokonca aj obed v školskej jedálni.

Prečo si sa rozhodla venovať projektu Včelí raj?

G: Projekt Včelí raj som si vybrala práve z dôvodu, že mám veľmi blízky vzťah k prírode, k záhradke, k pestovaniu. Už od detstva si pamätám, že sme mali záhradu, kde som pomáhala rodičom či už zbierať úrodu, lúskať hrach, alebo sme kopali zemiaky. Pamätám si ten pocit, ako ma to napĺňalo šťastím a radosťou a chcela som sa o tento pocit podeliť aj s deťmi na základnej škole. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby boli deti vedené k takýmto aktivitám, zručnostiam. Veľmi sa mi páči to, že tento projekt je dlhodobý, dá sa rozširovať a prinesie deťom veľký osoh.

Pamätáš si ten moment, kedy si si povedala, že tak má to zmysel?

G: Mňa osobne najviac nadchlo to, že keď sme mali prvý projektový deň, tak prišlo neskutočne veľa dobrovoľníkov a ostala som z toho taká milo prekvapená. Bolo to úžasné, že sa dokázalo toľko ľudí spojiť pre dobrú vec. Tam bola super atmosféra. Prišli nielen zamestnanci školy, ale aj ich rodinní príslušníci alebo rodičia žiakov. Skutočne si uvedomili, že je to projekt pre celú komunitu a že to bude slúžiť všetkým. Areál základnej školy s materskou školou sa nezatvára ani cez víkendy, takže túto zónu oddychu, ktorú sme vytvorili, môžu využívať aj občania.

Projekt nejako pokračuje aj ďalej?

G: Aktuálne máme v pláne prihlásiť nový projekt. Chceli by sme spraviť ohnisko a nejaké nové prvky, lavičky a rozšíriť tú zónu, aby to prostredie bolo aj takým vzdelávacím priestorom pre deti a mohli sa tam stretávať a robiť tam rôzne aktivity.

Sisa, ty si sa tohto projektu zúčastnila počas dobrovoľníckeho dňa. Ako si na to spomínaš?

S: Presne ako Gabika hovorila, bolo to úžasné. Prišlo naozaj mnoho ľudí z radov učiteľov, učiteliek, ale aj z komunity. Ja som tam prišla kvôli tomu, že som chcela vidieť, ako ten projekt vyzerá, chcela som ho zažiť. Pochopila som, že naozaj som nebola až taká potrebná, pretože som možno až hodinu čakala na štetec, aby som mohla niečo natierať, pretože sme revitalizovali skleník. Najskôr sme ho očistili, potom sme ho ponatierali a podobne. Naozaj dlho trvalo, kým som sa vôbec dostala k nejakým nástrojom, aby som mohla niečo robiť. Na jednej strane som sa necítila užitočná, na druhej strane som si hovorila, že aj o tomto sú naše projekty. Aby sme zapájali našich spolupracovníkov, ale aj ich komunitu, v ktorej sa pohybujú, v ktorej žijú, a teda v tomto prípade to bola celá škola.

Venuješ sa aj ty nejakému svojmu dobrovoľníckemu projektu?

S: Ja sa venujem všetkým našim dobrovoľníckym projektom. Svoj vlastný projekt aktuálne nemám, pretože mám toho celkom dosť, ale ak sa dá, tak sa snažím aspoň raz ročne zúčastniť každého projektu. Tieto projekty sú v rámci celého Slovenska, tak sa snažím zúčastniť nejakého ich dobrovoľníckeho dňa, aby som vedela, o čom je ten projekt, aká je tá komunita, aká je tam atmosféra. A je to vždy veľmi pekné.

Prečo podľa vás dobrovoľníctvo pomáha nielen okoliu, ale aj samotným ľuďom, ktorí sa do dobrovoľníckeho projektu zapoja?

G: Dobrovoľníctvo obohacuje obe strany – aj dobrovoľníka, aj komunitu. Okrem viditeľného výsledku prináša aj vnútorný pocit naplnenia zmyslu, čo je často rovnako dôležité ako samotná pomoc.
S: Ja v dobrovoľníctve vidím naozaj veľa benefitov. Najväčší je radosť, pretože si naozaj myslím, že radosť sa dostáva tak, že sa rozdáva. Okrem toho človek, ktorý chodí dobrovoľníčiť, v tom vidí nejaký zmysel, že robí niečo zmysluplné, cíti sa užitočne, vytvára nejakú hodnotu. Ja osobne z mojej skúsenosti môžem povedať, že pri dobrovoľníctve človek zažije rôzne zážitky, nájde si nových priateľov, možno vybuduje nejaké nové vzťahy, získa skúsenosti, rôzne poznatky a vedomosti.
Mne osobne sa napríklad stalo na strednej škole, keď som mala takú ambíciu ísť študovať medicínu, že som si povedala, že najskôr si to vyskúšam v nemocnici. Tak som chodila dobrovoľníčiť na geriatriu a tam som zistila, že je to veľmi pekná a záslužná práca, ale nie je to pre mňa. Čiže aj vďaka tomu som sa vedela lepšie usmerniť k tomu, čo chcem v budúcnosti robiť.

Čo by ste povedali niekomu, kto by sa aj chcel začať venovať dobrovoľníctvu, ale nevie, kde začať, ako začať, s čím začať...? Možno môže mať aj pocit, že a čo keď sa pomýlim, že toto nie je pre mňa, tak ako si ty teraz spomínala tvoj osobný zážitok...

S: Ja si osobne myslím, že kto nič nerobí, nič nepokazí. Chyby sú úplne vítané. No a kde začať... Môžem tak povedať, že inšpiráciou môže byť naša kampaňová stránka www.dm-nabuducnostinamzalezi.sk. Samozrejme, že inšpiráciu môžeme nájsť aj vo svojom okolí, keď vidíme, že niekto potrebuje pomoc s niečím alebo je niekde nejaké opustené zvieratko, alebo útulok a podobne. Je tu naozaj veľa možností, kde sa môžeme angažovať, a ak má človek pocit, že nebude mať na to čas, tak odporúčam začať s menšími vecami a povedať si, že je lepšie byť pravidelný a nie tak často, ako ísť dnes a potom až o osem týždňov. Dať si záväzok, že aspoň raz za dva týždne, keď to nestíham každý týždeň. Ale mať pravidelnosť a vybudovať si návyk, pretože tie začiatky sú vždy ťažké. Samozrejme, keď ideme napríklad do nového kolektívu alebo podobne, tak sa cítime tak nesvojo, ako nás tam prijmú. Ale vždy sa to nejako dá. Keď si človek dá tú métu, že budem chodiť pravidelne, niekedy sa do toho možno musím aj trošku prinútiť, tak potom si buduje návyk a potom je to omnoho jednoduchšie. A potom naozaj získava aj tie benefity, ktoré som spomínala, či už je to radosť, nové priateľstvá, vzťahy a podobne.

Gabika a podľa teba?

G: Ja osobne si myslím, že v našom okolí je veľmi veľa organizácií a ľudí, ktorí potrebujú pomoc. Stačí iba otvoriť oči, obhliadnuť sa a nájsť v sebe odvahu pustiť sa do niečoho. Stačí určite začať malými krôčikmi, skúšať, pokus – omyl, ale ako Silvia hovorí, kto nič nerobí, nič nepokazí. Takže určite je dobré skúšať.

Čo by ste povedali niekomu, keby povedal, že „ale veď to je len malá pomoc, tá tú budúcnosť až tak neovplyvní“?

G: Určite aj malá pomoc je lepšia ako žiadna. Myslím si, že z malej pomoci ten človek, ktorý ju prijme, má neskutočnú radosť, váži si to. A možno ho to aj niekam posunie.
S: Ja si myslím, že niekedy si ani neuvedomujeme, ako naše skutky ovplyvňujú druhých, ale aj ich budúcnosť. Ja som si tak spomenula na jeden príbeh. Keď som bola na strednej škole, tak som doučovala osemročného chlapca angličtinu. Zhruba počas tretej hodiny sme boli sami doma, jeho rodičia boli niekde preč a povedal mi: „Počuj, mal som narodeniny, dostal som päťdesiat eur, tak keď ti ich teraz dám, ty odídeš, nebudeme mať angličtinu, nikomu nič nepovieme a všetci budeme šťastní a spokojní.“ A ja som mu vtedy povedala, že no tak takto sa nebudeme kamarátiť, môj zlatý, a ideme mať pekne angličtinu. Ja dostanem svojich päť eur, ktoré som si za túto hodinu vypýtala, a tie dostanem od tvojich rodičov.
Takto sme sa spolu učili a potom asi o rok a pol mal prvé sväté prijímanie, čiže dostal nejaký väčší obnos peňazí, a ja som prišla na doučovanie, kde mi jeho mamina vraví: „Počuj, náš syn nám kúpil kávovar, pretože dostal peniažky a povedal, že on chce byť taký ako ty, že chce pomáhať druhým ľuďom a nechce robiť nič pre seba.“ Mňa sa tak veľmi dotklo, že chlapec, ktorý mal v tom čase deväť rokov, si nekúpil playstation alebo niečo iné, ale kúpil kávovar svojim rodičom, aby ich potešil a aby im nejako pomohol. Takže to ma vtedy veľmi dostalo a na to tak rada spomínam. My si naozaj neuvedomujeme, ako veľmi vieme ovplyvniť naším správaním naše okolie.

My na jednej strane ovplyvňujeme okolie aj tým, že robíme konkrétne projekty. Ale veľakrát aj tým, že ich robíme, hoci tí ľudia sa aktívne nezapoja a iba nás tak z obďaleč sledujú. A možno aj toto im môže byť inšpiráciou.

S: Určite s tým úplne súhlasím a ja si dokonca myslím, že to nemusí byť iba dobrovoľníctvo ako také, ale že môžeme konať dobro vo všetkom, čo robíme. Či už je to v práci, na nejakom mítingu, alebo natáčame nejaký podcast, alebo niečo fotíme, alebo umývame podlahu, zbierame smeti, tak vieme konať dobro a vieme tým inšpirovať naše okolie. Pretože práve ten náš prístup k našej práci vie niekoho motivovať, kto by si dovtedy hovoril, že umývať podlahy je podradné, ale potom si povieme, že naozaj tá podlaha je vďaka tomu krásna, čistá a kto iný by to robil? Každá profesia je dôležitá a sme tu jeden pre druhého a vzájomne sa podporujeme, pomáhame si, inšpirujeme.

Prečo je teda podľa vás dôležité, aby ľudia nemali pocit, že musia zmeniť svet nejakými veľkými krokmi, ale že úplne stačí začať tými krokmi malými?

S: Ja by som rada uviedla príklad našich projektov dm {spoločne}. Za minulý rok sme mali dvanásť projektov, ktoré boli rôzneho druhu. Náš interný humor bol taký, že tie populárnejšie projekty sú tie, ktoré sa venujú nejakej angažovanosti ľudí, či už to bola starostlivosť o ľudí bez domova, alebo starostlivosť o detičky v detskom domove. Ale ja si myslím, že všetky projekty sú veľmi dôležité, pretože aj keď sa niekto venuje revitalizácii okolia, tak možno ani netuší, že tá lavička, ktorú niekam do parku umiestnil, pomôže mnohým ľuďom, ktorí cez ten park pôjdu a budú si tam môcť sadnúť, popremýšľať nad svojím životom, možno nájsť nejaké nové inšpirácie, možno budú povzbudení v nejakej ťažkej situácii. Čiže čokoľvek, čo robíme pre dobro tohto sveta, či už je to naozaj revitalizácia okolia alebo hocičo iné, má zmysel a je dôležité to robiť.

Tento podcast je o kampani Na budúcnosti nám záleží. Prečo podľa vás na budúcnosti naozaj záleží?

G: Ja si myslím, že keď budeme k sebe lepší a budeme konať dobro, posúvať dobro a motivovať, inšpirovať ďalších ľudí, tak celý svet bude lepším pre nás všetkých. Taktiež sme vzorom pre naše deti, ktoré to môžu posunúť svojim deťom, a tým môžeme meniť kvalitu života pre mnohé ďalšie generácie. A myslím si, že každému jednému z nás by malo záležať nielen na tom, čo bude o sto rokov, ale aj na tom, čo bude o tisíc rokov.
S: Gabika mi úplne nahrala, pretože ja som si dnes ráno pozerala, ako dlho sme tu už ako ľudstvo na tejto planéte, a je to viac ako tristotisíc rokov. Myslím si, že na tejto planéte ešte nejakých tisíc alebo sto, dvesto, tristotisíc rokov budeme. Je veľmi dôležité, aby sme sa správali tak, aby sa nám tu spolu dobre žilo, či už ako ľudia jeden k druhému, ale aj aby sme sa správali tak, aby sme boli udržateľní k tejto planéte, aby sme nevyčerpávali zdroje, ktoré sú vyčerpateľné, a aby sme teda mali čo odovzdať aj tým ďalším generáciám.

Sisa, Gabika, ďakujem vám veľmi pekne za tento inšpiratívny rozhovor. Želám vám veľa radosti do vašej a z vašej práce, aby sa vám aj naďalej darilo inšpirovať mnohých ľudí k tomu, aby aj im na budúcnosti naozaj záležalo a, samozrejme, želám aj úspešnú kampaň Na budúcnosti nám záleží.

S a G: Ďakujeme pekne.