Na budúcnosti včiel záleží

Prepis podcastu pre ľudí s oslabením sluchového vnímania a nepočujúcich.

Ahojte, vítam vás pri ďalšej epizóde nášho dm podcastu. Dnes sa budeme rozprávať o tom, prečo sú včely pre náš život oveľa dôležitejšie než si často uvedomujeme, čo všetko sa skrýva za kvalitným medom a ako môže každý z nás prispieť k ochrane včiel aj k lepšej budúcnosti. V našom štúdiu vítam včelára Martina Blaža, ktorého môžete poznať aj ako Truda včelára. Martin, vitaj!

Ahojte. Ďakujem za pozvanie.

Začnime úplne od začiatku. Kedy začal tvoj život včielkami? Bola to náhoda alebo nejaká rodinná tradícia?

Nebola to úplná náhoda. Roznášal som noviny po dedine a vždy aj jednému včelárovi. Keď som tam prišiel, bol vždy pri včelách. A tam preskočila tá iskra.

Pre mňa to bolo veľké hobby. Bolo to niečo, čo nerobí každý. Mal som predtým strach a rád robím veci, ktorých sa bojím. Tak som chodil tomuto včelárovi pomáhať. Raz sa ma spýtal, či nechcem byť včelár. Fascinovalo ma to, bolo to zaujímavé, a tak sa to začalo.

Kedy si si zaobstaral svoj prvý úľ?

V čase, keď som mu pomáhal zhruba rok, som si natrhal kvety z púpavy a spravil som si z toho klasický med s cukrom, medovinu. Celý nadšený som za ním prišiel a povedal som mu: „Ujo, ja už mám spravenú svoju prvú medovinu.“ On na mňa pozerá: „Ty máš medovinu a ešte nemáš včely? Príď večer s káričkou a dám ti prvý úľ.“ Tam sa to začalo, pred tými dvadsiatimi dvomi rokmi.

Tak si sa postupne začal starať o svoj prvý úľ. Postupne k nemu pribúdali ďalšie?

Áno. Začal som s dvomi a postupne som sa rozšíril na nejakých desať rodín, s tým, že dlho som ich mal desať a stačilo mi to. Bola to taká radosť, tešil som sa z toho. Začal som ľuďom okolo seba rozdávať med, začal som ho aj predávať a postupne som sa zlepšoval, až sa to rozrástlo do dnešných rozmerov. A ešte stále nekončím.

Na čo zo svojich začiatkov si s odstupom času spomínaš s úsmevom?

Že som vôbec nič nevedel. Čítal som knižky, pozeral videá a vôbec som tomu nerozumel. Najviac som sa naučil až praxou a zistil som, že mnohé veci sú v nej úplne inak ako v teórii. To ma fascinovalo.

Zároveň ma najviac fascinovalo to, že tie včely si takmer vždy spravia veci podľa seba. Snažím sa ich nejako správne nasmerovať, ale nefunguje to na sto percent. Vždy sa stane niečo, pri čom si ony prejavia svoju vlastnú vôľu. A bolo fascinujúce, že ich nedokážem stopercentne kontrolovať, aby robili to, čo ja chcem.

A čo ťa to naučilo?

Naučilo ma to veľkému pokoju a trpezlivosti. Naučilo ma to akceptovať veľa vecí – že aj napriek tomu, že spravím všetko, čo je v mojich silách, musím prijať veci také, aké sú. Nebyť z toho v hlave rozsekaný. Prijímať veci také, aké sú, a stále sa zlepšovať a učiť sa.

Mal si počas tvojich dvadsiatich rokov s včielkami aj nejaké ťažšie obdobie?

Pamätám si jedno obdobie. Bol to prvý rok, keď som nakúpil včely a skočil z tých dvanástich včelích rodín na päťdesiat, tak sa mi vyrojilo vyše dvadsať rojov. Bola tam taká obrovská tujka a na nej dvadsať takých veľkých chumáčov včiel. Vtedy to bolo jedinýkrát, kedy som o sebe zapochyboval, či to robím správne. Tak som sa išiel vyspať a ráno som zase išiel bomby. A veľmi som sa z toho poučil. To bolo jediné obdobie, keď som zapochyboval. Ja som totiž nikdy nemal také obdobie, že by mi zomrelo veľa včelích rodín, ale toto bol jediný moment, keď som si povedal, že mám toho dosť.

Dnes ťa veľa ľudí pozná aj vďaka sociálnym sieťam. Prečo si sa rozhodol ukazovať včelárstvo a život včelára práve na sociálnych sieťach?

Na začiatku to vôbec nebolo v pláne. Len som si nainštaloval do mobilu aplikáciu TikTok a zapol som live počas toho ako som bol pri včielkach a niečo som robil. Videlo to veľmi veľa ľudí, dávali mi pozitívnu spätnú väzbu a mňa to nabíjalo. To, že vám niekto hovorí pekné veci a prejavuje záujem.

Ja rozprávam vo videách ľudsky. Snažím sa nebyť edukátor, ale motivátor. Veľmi by som chcel, aby aj ostatní pochopili, že ja tu nikoho nič neučím. Ja ukazujem svoju cestu, môžeš sa tým inšpirovať, môžeš sa tým pobaviť. Toto je moja vízia – byť taký prirodzený, ľudský, nie odborný. Pokiaľ raz budem robiť nejaké školenia, kurzy, tak vtedy budem taký. Ale stále si myslím, že sa ešte musím veľa učiť. A že to včelárstvo sa musíš učiť celý život, aby si bol dobrý.

V čom je tvoj profil špecifický?

Ja ti odpoviem na každú otázku a odpoviem ti priamo. Ukážem ti, ako sa to robí, aby si videla, aká ťažká práca za tým je, aby si sa nezamýšľala nad tým, že ten med stojí desať, dvanásť eur, keď ho niekde nájdeš za sedem. Takže ti ukazujem, ako na tom makám, akým spôsobom nad tým premýšľam, akým spôsobom med spracovávam, aké sú tam všetky postupy, úspechy aj neúspechy.

Aké najväčšie mýty vyvraciaš na sociálnych sieťach?

Napríklad, že si nemôžeš nabrať med z pohára kovovou lyžičkou. To si stále ľudia myslia. Ale my sa bavíme o dlhodobých účinkoch kovu na med, takže taký rýchly, krátkodobý kontakt je v poriadku. Nič sa tam nestihne udiať. To by si ju tam musela mať v tom pohári niekoľko rokov, aby med začal s tým kovom oxidovať.

A napríklad aj to, že keď med skryštalizuje, že je v ňom cukor. Často to ľudia nazývajú nesprávne, že cukornatie, ale on teda necukornatie, on kryštalizuje. A kryštalizácia medu je prejavom pravosti a kvality medu. Každý med by ti mal skryštalizovať, niektorý skôr, niektorý neskôr. To je taký ďalší veľký mýtus.

Poďme sa teraz porozprávať o mede ako takom. Ako spoznáme kvalitný med?

Nespoznáš ho voľným okom. Ako spotrebiteľ nemáš šancu to spoznať, ak si med kupuješ v obchode. Jediná možnosť je kupovať med od toho, koho poznáš, kto ti povie príbeh. Ten včelár je v tomto jediná šanca a istota. Tam je veľmi malé percento tých, ktorí ten med, nazvime to, sfalšujú. Môžu ho nejakým spôsobom znehodnotiť, ale v obchode a voľným okom to nerozoznáš.

Môžeš byť bystrá v tom, že vieš, že si kupuješ agátový med, tak keď ho kupuješ, musí byť doslova priehľadný. Potom, keď si kupuješ a máš rada napríklad slnečnicový med, tak vieš, že musí byť taký zlatistý, olejový. Napríklad medovicový med vieš, že je tmavý. Toto môžu byť pre teba také prvé znaky toho, že máš med, ktorý naozaj chceš, že to spĺňa jeho vizuál.

Čiže ako spotrebiteľ sa nemám šancu zorientovať v etikete?

Nie. Keď ti tam napíšem kvetový a ty to vidíš ako med, že je zlatý, tak si povieš, že asi je dobrý. Proste nemáš šancu vedieť, či je naozaj kvalitný, pretože med je v súčasnosti najfalšovanejšou potravinou na svete a je to veľmi výhodné, lebo je to teoreticky drahý produkt a keď ho chceš falšovať, tak ho dokážeš falšovať ľahko.

Ako sa falšuje?

Med sa falšuje takými spôsobmi, že sa doň najčastejšie primiešavajú nejaké sirupové, kukuričné roztoky. Keď ti to poviem tak jednoducho, že zoberme si, že kilo cukru stojí euro a kilo medu stojí desať eur, tak keď z kila cukru viem spraviť med, keď ho rozpustím a nejako to stabilizujem, aká bude potom jeho reálna výrobná cena? Toto sa deje najčastejšie, že sú tam pridávané nejaké náhrady.

V tom ma ako spotrebiteľa etiketa vôbec nechráni?

Chráni, oni sú kontrolovaní, ale je tam obrovské množstvo medu v obehu a nie je vždy istota, že med, ktorý si v obchode kupuješ, je kvalitný. Samozrejme, v obchode sú aj medy, ktoré sú kvalitné, ale veľmi ťažko sa to rozpoznáva. Takisto aj včelári dodávajú med do obchodov, takže tam máš teoreticky istotu, ak vidíš, že je od včelára.

Ešte je dôležité vedieť, že keď si chceme od nejakého včelára kúpiť med a on ho dáva napríklad do obchodu, tak by bolo dobré, aby mal včely. Lebo sú aj včelári, ktorí včely nemajú, ale med v obchode majú. To je taká zaujímavosť.

A tí ho potom ako pripravujú? Kupujú si med a prebaľujú etikety?

Áno. Na Slovensku funguje obrovský výkup medu. Vykupuje sa med od včelárov a včelárov valcuje tento lacný med z obchodov. Takže majú problémy ho predávať. Ľudia si radšej kúpia med v obchode. Samozrejme, teraz je ten trend, že už všetci rozmýšľame a pozeráme na zdravie a riešime to, čo podporujeme, takže ľudia sa čoraz viac obracajú aj na včelárov. Ale stále je veľký trend toho, že si ho ľudia kupujú v obchode, najmä keď sú akcie – med za štyri eurá.

Už si spomínal kryštalizáciu. Čiže pravý med by mal vždy skryštalizovať?

Áno. Je to pomer fruktózy a glukózy v mede. Keď včely lietajú na kvety, tak zberajú nektár a ten nektár obsahuje nejaký pomer fruktózy a glukózy. Ak máš v tom nektári veľa glukózy, tak ten med ti začne rýchlejšie kryštalizovať a zasa opačne. Preto agátové medy kryštalizujú veľmi neskoro. Môžeš kľudne čakať rok, kým ti skryštalizuje alebo sa začne doslova kaliť a následne postupne kryštalizuje.

Platí tam rovnica, že tekutý med je vždy čerstvejší?

Aj áno, aj nie. Ak chcem spraviť, aby bol med navždy tekutý, tak sa to robí takým spôsobom, že sa zohreje na vysokú teplotu, schladí sa a všetko si v tom mede zabil. A zostane ti navždy tekutý, nikdy v živote ti neskryštalizuje.

Čiže keď si kúpime skryštalizovaný med, máme šancu, že ten med bude naozaj pravý?

Áno. Asi najväčšiu šancu, pokiaľ sa bavíme o mede z obchodu, máš vtedy, keď si kúpiš skryštalizovaný med. Tam máš asi najväčšiu istotu. Aj keď v teoretickej rovine sa bavíme o tom, že už sa aj toto dá sfalšovať, ale je to podľa mňa o dosť náročnejšie. Takže pokiaľ si kúpiš med v obchode, ktorý je skryštalizovaný, máš väčšiu šancu, že by mohol byť kvalitný.

Vo svojich videách sa veľa venuješ aj etiketám a napríklad aj tomu, že na medoch je často uvedená krajina pôvodu Slovensko, ale keď ten med otočíme, tak už nájdeme pôvod medu EÚ. To znamená, že takýto med nie je zo Slovenska napriek tomu, že je na ňom slovenská vlajka?

Áno, presne tak. My napriek tomu, že sme z Európskej únie, tak pokiaľ máš na etikete med z EÚ, neznamená to, že ten med je slovenský. Musí tam byť jasné označenie „slovenský med“, vtedy je to naozaj reálne slovenský med.

A to čo znamená? Že ten med je kúpený, prebalený a zabalený na Slovensku?

Presne tak. Veľa ľudí zaujímalo aj to, ako je možné, že sú v obchode také lacné medy. Ja som napríklad posielal tie medy na rozbory a tam boli medy, ktoré boli mimo EÚ. Tak si to zober, že určite si bola niekde na dovolenke, kde bola nižšia životná úroveň a tam určite aj menej zarábajú. Nebudem tu teraz hovoriť nejakú krajinu, ale keď je to mimo EÚ a oni tam zarábajú priemerný plat sto eur, tak koľko tam bude stáť ten med? Euro či päťdesiat centov za kilo? A keď som teraz veľký hráč a prídem a poviem, že chcem sto ton, tak akú cenu dokážem vybaviť? Tak potom to tu ja dokážem predávať za štyri eurá s veľkým ziskom. To je jedna vec.
Ďalšia vec je marketing. Určite mi dáš za pravdu, že ten med nie je stále taký lacný, že to je nárazová akcia. Veľký obchod si môže dovoliť spraviť takú vec, že aj bez marže alebo len za tie náklady dá med do obehu, aby ťa dostal do toho obchodu a ty si tam kúpiš aj niečo iné, nekúpiš si tam len ten med.

Ale podľa toho, čo si vravel, tak ani tam nemáme šancu zistiť, či ide o med kvalitný alebo nie...

Nemáš. Ty nemáš nikdy tú šancu. Jedine ak ho pošleš na rozbory. Len neviem, či za to chceš platiť toľko peňazí.

Zatiaľ mi z toho vychádza, že jediná šanca je naozaj poznať včelára, včielky a to miesto, odkiaľ ten med kupujem.

Jasné, preto stále rozprávam: nájdi si nejakého včelára vo svojom okolí, skamaráť sa s ním, kúp si od neho med, ochutnaj ho a podporuj ho. Máš istotu, že je to z prostredia, ktoré poznáš, a že ten med bude kvalitný a dobrý. A podporíš toho slovenského včelára.

Z tvojho videa som sa dozvedela, že najzdravšia forma medu je plástikový med. O aký med ide?

Plástikový med je med v pláste. Priamo tak, ako ho včely prinesú do plástu. Je to taký výrazný zážitok a je to veľmi chutné. To si odkusneš a žuješ to a doslovne priamo z tých plástov vyciciavaš med. Je to parádna vec, ktorá ťa úplne hodí do minulosti, pokiaľ si to niekedy mala. Veľa ľudí mi písalo, že im to pripomína, ako im dedko alebo sused dával žuvať také voskové „žuvačky“. Toto sa tomu veľmi podobá, je to presne ono. Môžeme to nazvať aj ako najzdravšie, lebo to nie je nijakým spôsobom cedené, nikdy sa to nedostalo do styku s kovom, nebolo to vystavované teplote. Je to priamo vyrezané z rámika od včiel a takýmto spôsobom podávané.

Vraj to chodievalo na kráľovské stoly. Ako sa vie tento med dostať na ten náš stôl?

Môžete si ho odo mňa kúpiť, keď bude sezóna. Ja to stále rozprávam, lebo o ten med je veľký záujem a mám zaň nejaké zlaté medaily a ocenenia, ale veľmi rýchlo sa vždy vypredá. Mne veľmi záleží na kvalite. Veľmi mi záleží aj na tom, aby si bola spokojná a aby som ja mal prehľad, čo sa s tým medom stalo a čo sa s ním dialo, až kým sa k tebe dostal. Je to lukratívna vec.

Čo si máme predstaviť pod slovným spojením „falošný med“?

Že med alebo jeho časť nie je od včiel, že je tam niečo primiešané. Napríklad tie cukrové roztoky. To je asi najčastejšia a najjednoduchšia vec. Veľa ľudí povie, že ten med vedia vyrobiť v laboratóriu. Ty ale musíš nad tým zároveň aj popremýšľať, čo by ma to stálo, keby som to dal niekde vyrábať a falšovať takýmto spôsobom. Takže najčastejšie do toho niečo primiešam.

Niekto môže znehodnotiť aj dobrý med od včelára. Lebo pre tých predajcov nie je dobré, keď je ten med skryštalizovaný. Ľuďom sa to nepáči, oni chcú tekutý med, každý chce tekutý med. To mi hovorila jedna pani, keď si išla odo mňa kúpiť med, že mi hneď povie, či je dobrý. A ja hovorím, že na základe čoho to rozpoznáte? Že ak mi scukornatie, tak ten med určite nie je dobrý. Tak som sa jej to snažil vysvetliť. Veľa ľudí má svoje predstavy, tak sa to snažím vyvracať, vysvetľovať a ukazovať takým jednoduchým, kamarátskym prístupom.

Čo teda má pravý med, čo falošný med nemá?

Pravý med obsahuje rôzne vitamíny a minerály. Môže obsahovať aj mikroskopické časti peľu, ktoré falošný med v sebe mať nemusí. Toto všetko obsahuje pravý med. Ešte vám poviem takú vec, že mnoho ľudí je napríklad alergických na med a nevie prečo. Môže tam byť jedna možnosť, že v skutočnosti je alergický na včelí peľ, takže v tomto prípade by som vám odporučil medovicový med, ktorý nie je z kvetov, čiže ten med neobsahuje peľ.

Medovicový med je bežne dostupný? Nájdeme ho napríklad aj u teba?

U mňa ho, bohužiaľ, nenájdete, aj keby som ho veľmi chcel. Aspoň vidíš, že nemôžem včielkam rozkázať, že choďte zbierať medovicu. Vieš, ako vzniká ten medovicový med?

Nie.

Preto nie je z kvetov, lebo ten med je z výlučkov vošiek. Sú to také výlučky z vošiek, ktoré včielky zbierajú a prerábajú na med.

A kde sa tie vošky nachádzajú?

Môžu sa nachádzať na ihličnatých stromoch, preto sa tomu hovorí medovica. Medovica však môže vznikať aj na listnatých stromoch. Keď je obrovský rozdiel nočných a denných teplôt, tak sa na listoch môžu tvoriť také kvapôčky. Je to veľmi zaujímavá téma a je to veľmi vzácny med, preto je vnímaný ako jeden z najdrahších medov, lebo nie vždy sa vyskytuje. Preto je to veľmi zaujímavý, vzácny med. Niektorí ho nazývajú lesný med, ale správne je to medovicový med.

Aké je správne skladovanie a používanie medu?

Mala by si ho mať v chlade a v tme. Mala by si ho mať zavretý, nie otvorený. Nemala by si v ňom mať určite lyžičku, žiadnu, ani drevenú. Nič tam nemaj, maj ho zavretý. Keď si z neho naberáš, tak čistou lyžicou. Ak to robíš tak, že si chceš zobrať lyžičku, dáš si ju do úst a potom si chceš ísť znova nabrať, tak to nerob. Vždy s čistou. Tak sa ti ten med nepokazí. Môžeš ho mať zavretý kľudne v kuchyni v skrinke, nemusíš sa toho báť. Aj keď som na začiatku povedal, že v chlade, keď chceš, maj ho aj v chladničke. On sa ti nikdy nepokazí, pokiaľ ho ty sama neznehodnotíš a pokiaľ ti ho ten včelár dodal dozretý.

Ako ho správne používať? Už možno viacerí vieme, že nemôžeme dávať med do horúceho čaju, lebo ho znehodnotíme.

Je to ťažké. Ja som to tiež tvrdil, že by si nemala dať med do horúceho čaju, ale pozeral som jednu štúdiu, kde to trochu vyvracali. Takže do budúcna chcem aj ja spraviť taký laboratórny test, či je to naozaj reálne. Ale zatiaľ by som vám odporučil, a stále platí, že nebudeme vystavovať med vysokej teplote, lebo vieme, že ho potom znehodnocujeme. Takže stále platí, že med si daj do vlažného čaju. Ja si do čaju med nedávam len preto, že ho pijem horúci, takže ho pijem bez medu.

Ty už si niekoľkokrát spomínal, že med je najlepšie kupovať od lokálneho predajcu. Keby si mal vymenovať hlavné dôvody, prečo to tak má byť, aké to sú?

V prvom rade pre tvoje zdravie, že si kúpiš kvalitný med, ktorý bude obsahovať vitamíny, minerály a všetky aktívne prvky. Druhá vec – podporíš toho včelára. Včelári majú problémy med predávať. Potom majú problémy vôbec tie včielky udržať pri živote a to ich nemotivuje. Mnoho včelárov hovorí, že to robí preto, že ich to baví, ale vždy je tam aj ten aspekt peňazí, ktoré potrebuje, aby mohol zabezpečiť ďalšiu starostlivosť pre včely, lebo včely musíš kŕmiť a liečiť. To sú asi najdôležitejšie dva dôvody.

Aký je rozdiel medzi agátovým, lipovým, zmiešaným a kvetovým medom? Je to len vec chuti, alebo ide aj o nutričné hodnoty, ktoré majú iný účinok na moje zdravie?

To je veľká otázka. Nutričné hodnoty sú približne rovnaké, s tým, že každý druh medu má svoje špecifikum, na čo je lepší. Keby som ti mal poradiť, tak nad tým nerozmýšľaj. Aj to každému rozprávam, že nerozmýšľaj nad tým, ktorý je najzdravší, ale vyber si taký, ktorý ti najviac chutí. Ak ti chutí kvetový, tak si ber kvetový. Ak ti chutí iný, tak si ber ten. Ak chceš, aby bol med dlho tekutý, kupuj agátový. Ak máš rada, že rýchlo skryštalizuje, kupuj kvetový. Ak chceš med, v ktorom by nemal byť peľ, lebo si pravdepodobne alergická na peľ, choď po medovicovom mede. Takto nad tým premýšľam. Mnoho včelárov robí ochutnávky, takže si môžeš ochutnať.

Vieš, ktorý mám najradšej ja? Lipový med. Ten je pre mňa naj. Takže keby som mohol, tak jem iba ten. Ale som vďačný za každý, ktorý včielky prinesú. Vyberaj si taký, ktorý ti najviac chutí, a to bude najlepšie.

Ja mám veľmi rada malinový a čokoládový med. Je to nejaká zdravá alternatíva k čokoládovým pastám?

Áno, samozrejme. Za mňa je to jeden zo spôsobov, aj keď mnohým ľuďom sa to nepáči, lebo hovoria, že med má byť len med a nič v ňom nemá byť. A ja s tým súhlasím. Ale beriem to ako cestu, ako ho dostať k ľuďom, ktorí by si za normálnych okolností med nekúpili. Preto sa do medu pridávajú rôzne veci – maliny, čučoriedky, škorica, čokoláda a ďalšie.

Je to ale veľmi ťažké urobiť, pretože to musíš spraviť tak, aby to zostalo stabilné. Najlepšie je, aby si tam nepridávala žiadnu stabilizačnú zložku, ale aby to bolo čisto prírodné. Nemôžeš tam dať maliny, ktoré natrháš, musia byť lyofilizované, vysušené, nesmie tam byť voda. Med to jednoducho povedané zakonzervuje. Je to parádna cesta a tie medy sú veľmi chutné.

Med vzniká v úľoch. Ako taký úľ vyzerá a čo to vlastne úľ je?

Je to domček pre včely. Med začne vznikať už skôr. Včela letí na kvet, kde naberie nektár a, úplne laicky povedané, má ho v sebe a už sa v nej obohacuje o enzýmy. A to neviem, či ste vedeli, ona príde a vyvracia ho do úľa a potom v ňom, úplne laicky, dozrieva. Včely z nektáru odparujú vodu a keď je med hotový, tak ho špeciálnym viečkom zavrú.

Ten domček pre včely, o ktorom som hovoril, je miesto, kde žijú. Tam matka kladie vajíčka a ony si tam všetko zhromažďujú. A my včelári to kontrolujeme a snažíme sa to nejakým spôsobom smerovať. Nechcem povedať, že riadiť, skôr len smerovať.

Koľko včiel je v jednom úli a aká je tam organizácia života?

Zober si, že ich tam počas jari, v tej najväčšej krivke, môže byť v jednom úli až šesťdesiat tisíc. Keď ich mám osemdesiatpäť, tak je to niekoľko miliónov včiel na jednom mieste.

Ako sú tam zorganizované? Majú nejakú deľbu práce?

Áno, včelstvo je jeden veľký superorganizmus. Keby sme aj my ľudia boli takí, tak sme úplne v pohode. Tam každá včela vie, čo má robiť. Keď ti môžem povedať príklad, pokiaľ sa včela, ktorá bola vonku z úľa, niečím nakazí alebo je chorá, tak radšej zomrie vonku, aby nenakazila ostatných. Všetci tam majú zadelenú svoju prácu a všetko tam šliape ako hodinky.

Je veľmi zaujímavé, že všetci majú zadelenú svoju prácu. Ako včielka vie, aká je jej úloha alebo možno viacero úloh, ktoré má v úli?

Pravdepodobne to má geneticky zakódované. Ako sa narodí, tak postupne začína prechádzať jednotlivými pozíciami v úli. Tam nikto nefrfle, všetci makajú. Každý si robí to, čo má. Preto je to také fascinujúce a preto sa to včelári snažia nejakým spôsobom smerovať. Ale tie včely ti na konci dňa ukážu, že nie si ich pán, ale že ich môžeš len sledovať a jemne usmerňovať.

Ako vyzerá život v úli počas celého roka?

Poďme si to povedať laicky, skrátene. Najdôležitejšia v úli je matka, kráľovná, ktorá kladie vajíčka. Je to najdôležitejšia včela, ktorá tam musí byť. Celá populácia včiel sa snaží starať o nový život, o plod. Toto tam prebieha neustále.

Dajme tomu, že najviac sa to rozbieha v marci. Samozrejme, matka začne klásť už skôr, ale v marci prichádza najväčší boom, blíži sa jar, takže idú naplno, aby bolo čo najviac zdravých včiel, keď prídu prvé znášky, teda prvé kvety a včely budú zbierať nektár. To tam prebieha najčastejšie.

Druhá veľká skupina včiel funguje generačne, čím je včela staršia a dozreje, tým skôr vyletuje von. Každá včela si prechádza rôznymi štádiami. Možno ste videli rozprávku Pán včielka, je to podobné, postupne prechádzaš pozíciami a všetkým si prejdeš.

Včely zbierajú nektár. Nektár zbierajú preto, aby mali zásoby na zimu. Veľa ľudí povie, že včelári im kradnú med, a možno sú aj takí, ktorí im ho zoberú úplne, ale ja takto nerobím. Pre mňa je priorita, aby mali dosť. Snažím sa brať len prebytok a zároveň riešiť, aby boli včely zdravé.

Takto to prebieha počas celej jari. Potom prichádza leto a už v júli vidíme veľký úpadok v úľoch. Včelstvo už nemá taký výkon, nie je tam toľko včiel, počet postupne klesá. Včely sa už v júli začínajú pripravovať na zimu. V auguste u mňa prebieha zimné kŕmenie včiel a snažím sa ešte využiť letnú generáciu včiel, lebo poznáme letnú a zimnú generáciu. Letnú generáciu využívam na to, aby som včely zakŕmil, aby tie, ktoré aj tak uhynú, lebo letná včela žije priemerne mesiac, pomohli pripraviť úľ na zimu. Zimná generácia už potom nemá toľko práce a môže vydržať až osem mesiacov.

V zime spia?

Nespia. Záleží od teploty. Určitú časť zimy matka nekladie nové včely a určitú časť zimy kladie. Začína to po zimnom slnovrate, čiže v decembri, vtedy už začína klásť. Nachádzajú sa v takom obrovskom hrozne, trse. Predstavte si, ako keby to bol roj, len je viac stlačený a snažia sa vytvárať teplotu, zohrievať matku a úľ. Pohybujú sa po rámikoch a spracovávajú, doslova jedia svoje zásoby, ktoré sme im tam buď nechali v rámci medu, alebo sme ich dokŕmili, ak tam bolo málo. Takto je to stále dokola.

Na Instagrame máš krásne video, ako sa narodí včelia kráľovná. Ako vzniká kráľovná?

Väčšinou o tom rozhodujú včely. Stane sa to iba zmenou stravy. Včely začnú kráľovnú kŕmiť materskou kašičkou alebo dostáva väčšie množstvo materskej kašičky, a tak z toho vznikne kráľovná. Kráľovná je lepšie kŕmená ako obyčajná včela.

Podľa čoho sa rozhoduje, že práve túto včielku budeme kŕmiť viac?

O tom nerozhodujem ja, rozhodujú o tom včely. Tá kráľovná má aj inú bunku. Matka sa liahne v špeciálnej bunke, nazýva sa matečník, a obyčajná včela v klasickej bunke, ktorá je menšia. Aj to je napríklad rozdiel. Včelári sa snažia vychovávať si vlastné matky, tak vtedy do toho môžem nejakým spôsobom zasahovať, ale nie vždy mám istotu, že keď ja chcem vychovať desať nových kráľovien v jednom úli, tak mi to včelstvo spraví. Možno prijme polovicu alebo dve, alebo tri. Nemusí to byť vždy istota. To je tiež fascinujúce.

Čo je najväčšia hrozba pre úľ?

Asi medveď. V mojom regióne sa nenachádzajú. Aktuálne najväčší strašiak, ktorý tu je, je sršeň ázijský, ktorý už bol detegovaný aj na Slovensku a dokáže vybiť celé včelstvo. Veľké hniezdo sršňa ázijského dokáže za sezónu úplne zničiť dve včelstvá. Takže to sledujem, monitorujem, mám na včelnici nastavené pasce. Je to veľmi agresívny sršeň, ktorý sa prioritne živí včelami.

Pre mňa bolo zaujímavé počuť, že sršeň slovenský sa nezabíja a zabíjať máme len toho sršňa ázijského.

Ja ti nechcem povedať, že ho máš zabíjať, radšej nezabíjaj žiadny hmyz, ale ako si povedala, ideme po sršni ázijskom a snažíme sa ho zlikvidovať alebo monitorovať, lebo nenapáda iba včely, ale likviduje aj iný hmyz. Tým sa živí a je početnejší ako naše sršne. Je v realite aj menší. Veľa ľudí si myslí, že je väčší. Ja ukazujem, ako reálne vyzerá, za mňa je to väčšia osa, taká čierna. Je veľmi agresívny, dokáže si zavolať na pomoc ďalších sršňov, keď ho napadneš. Takže radšej ho nezabíjaj, ak ho nezabiješ na prvýkrát. Toto monitorujem a uvidíme, ako to dopadne. Budeme proti tomu bojovať. Je agresívny aj v tom zmysle, že predstavuje hrozbu pre vinárov a ovocinárov, napáda ovocie, takže je to veľká hrozba aj pre nich.

Ešte vám chcem povedať, že pokiaľ niekomu poviete, že včely máte v nejakom období na hrozne, tak včela nedokáže sama od seba rozkusnúť bobuľku hrozna. Musí ju najprv načať osa. A potom, pokiaľ je bobuľka sladká a v období, keď už nemajú prirodzený zdroj potravy, tak idú na hrozno. To je tiež dôležité povedať, že je to v období, keď už v prírode nie je nič prirodzené. Od júla sa už v prírode nenachádza veľa vecí, kam by včely chodili. Preto apelujem, vysádzajte, nekoste všetko, čo nemusíte. Majte prirodzenú, pestrú stravu pre včely, aby boli zdravé. Teraz často vidíme len jednodruhové porasty – obrovské polia repky alebo slnečnice, ale nie je to pestré. Včela je zvyknutá na pestrú stravu. Keď bude pestrá, včely budú zdravšie, med bude kvalitnejší a všetci budú spokojnejší.

Stane sa, že niekedy úľ zanikne? Čo to potom pre teba ako včelára znamená?

Stáva sa, že včelstvo neprežije zimu. Aj tento rok mi jedno včelstvo z tých osemdesiatich piatich neprežilo, čo je dobrý, až veľmi dobrý výsledok. Vo väčšine prípadov je to chyba včelára, že niečo zanedbal alebo nespravil dobre, ale môžu sa objaviť aj choroby. Aj to však musíš sledovať. Čiže sa to bežne deje a dnes je to prirodzená súčasť včelárenia. Ak si včelár alebo sa ním chceš stať, musíš počítať s tým, že niektoré včelstvo neprežije, a prijať to. Včelstvo vieš pomerne rýchlo obnoviť, hlavne ak máš viac úľov. Treba to akceptovať, patrí to k tomu.

Čo by ľudí najviac prekvapilo, keby nahliadli do úľa?

Ako krásne to tam vyzerá. Aké sú včely zaujímavé a ako pekne bzučia. A tá vôňa, keď otvoríš úľ, ako ťa hneď udrie do tváre. To by prekvapilo asi najviac. A aj to, koľko ich tam môže byť, tých jedinečných včiel.

Ten med je priamo jediteľný z úľa?

Jasné, robím to často. Ukazoval som to aj vo videách. Keď otvorím úľ a je tam trochu medu, vždy ochutnám, aký je bez ohľadu na to, či je dozretý alebo nie. Hneď si dám.

Prednedávnom si pridával video, že máš nový, špecifický a kontroverzný úľ. Volá sa Flow Hive a je to najdrahší úľ na svete. V čom je kontroverzný a špecifický? Prečo je označovaný ako najdrahší úľ na svete?

Je to najdrahší úľ na svete a kontroverzný je v tom, že otočíš pákou a z úľa ti začne vytekať med. To je na tom zaujímavé. Je to veľmi zaujímavá téma, preto som si taký úľ kúpil, aby som ho otestoval v našich podmienkach, lebo nebola jednoznačná odpoveď na to, či reálne funguje. Obrovské množstvo včelárov je proti tomu a ani ja takýto spôsob včelárenia neuznávam. Chcem to však otestovať a ukázať ľuďom, lebo veľa z nich mi písalo, že by ho chceli. Každému som odporučil, aby počkal, ako to dopadne. Takže si to ukazujeme krok po kroku. V tomto období tam už budem dávať včely a uvidíme, či do takého úľa budú chodiť, či tam reálne uložia med a či to v našich podmienkach bude fungovať. My máme hustejšie medy ako napríklad v Austrálii, odkiaľ tento úľ pochádza, takže aj to môže hrať rolu. Môj cieľ je jednoduchý – aby si to sledoval a na konci dňa si vedel, či sa to oplatí. Ak tým niekomu ušetrím peniaze, budem rád.

Je tam nejaký špecifický systém, ako sa med z toho netekutého stavu v plástoch premení na tekutý?

Med v úli je na začiatku vždy tekutý. Ty len čakáš, kým dozreje. Tento systém funguje tak, že potočíš pákou a bunky sa narušia, oddelia od seba a med začne cez trubičku vytekať von. Sú tam však obavy, lebo med nemôže vytekať voľne vonku, inak by prilákal ostatné včely. Tie by ho začali zbierať namiesto toho, aby lietali na kvety. Preto to sledujem a testujem. Je to zaujímavá cesta.

Aká je realita včelárstva na Slovensku?

Je to čoraz ťažšie. Prostredie je čoraz viac znečistené. Pestrá strava pre včely zaniká, všetko sa kosí a mulčuje. Ľudia si v takom objeme nekupujú med od včelárov, skôr ho berú z obchodov. Je problém ho predávať. Toto je najväčšia realita. Je veľa chorôb, prichádza sem sršeň ázijský, pribúdajú ďalšie hrozby. Štát veľmi nepomáha. Med síce vieš predávať relatívne výhodne, napríklad z dvora, alebo ho daníš len päťpercentnou sadzbou, takže v tomto smere to pomáha. Dostávaš aj dotáciu na včely, približne štyri eurá na včelstvo za opeľovanie, ale náklady sú vysoké. Ak to chceš robiť kvalitne, hľadáš najlepšie liečivá, krmivo aj úle. Je to náročné. Musí ťa to baviť.

Nemám rád, keď sa niekto chce stať včelárom a prvá otázka je, koľko z toho bude mať medu. Ak takto začínaš, rýchlo skončíš. Musíš nad tým premýšľať inak. Včelárstvo je postavené na počasí. Ak ho berieš ako biznis, stojí na niečom, čo nevieš ovplyvniť. Zmrznú kvety agátu, nebude agátový med. Prídu veľké horúčavy počas kvitnutia líp, nektár sa odparí a nebude med. Poľnohospodári nezasadia slnečnicu v dolete včiel, nebude slnečnicový med. Včely však stále musia niečo nosiť, lebo z toho žijú, je to ich potrava. Môže sa stať, že nebudeš mať žiadny med a ešte ich budeš musieť prikrmovať, čo je frustrujúce. Musíš mať k tomu vzťah a vášeň. Musí ťa to baviť. Potom sa možno dostaví aj zvyšok.

Sú včielky stále viac a viac ohrozené?

Áno, sú stále viac ohrozené. Nepomáhajú im ani teplé zimy. Najlepšie by bolo, keby bola zima dlhodobo mrazivá, napríklad okolo -20 °C. Vtedy by boli najodolnejšie. V chumáči by zimu prežili stabilnejšie, nerozpadával by sa tak často. Včely vytvárajú chumáč, keď teplota klesne pod 10 °C, aby sa zohriali. Ak by boli neustále v chumáči, včelstvo by bolo zdravšie. Aj sršeň ázijský, ktorý by sa zavŕtal do zeme, by vymrzol. Rovnako parazity – aj preto teraz vidíme viac chrobákov a škodcov, lebo nemajú podmienky na vymrznutie. Je tam veľa prekážok.

Aké najväčšie zmeny v prírode vidíš za tých vyše dvadsať rokov, ktoré sa tomu venuješ?

Najväčšia zmena je, že bývalo viac medu. Včely mi vedeli priniesť viac. To je prvá vec, ktorú vidím – výnosy klesajú. Druhá vec je zima, je príliš teplá. Aj medzi včelármi, s ktorými som v kontakte, vidíme väčšie výpadky, lebo včely zimu horšie prežívajú.

Často sa hovorí, že bez včiel by sme nemali potraviny. Je to zveličené alebo realita?

Včela je najväčší opeľovač. Samozrejme, opeľuje aj vietor, voda aj iný hmyz, ale včela je kľúčová. Úplne by sme nevymreli, ale bol by to veľký problém. Keby včely neboli, mali by sme zásadný problém s potravinami.

Keď sa pozrieme o dvadsať či tridsať rokov dopredu – je niečo, z čoho máš strach? Alebo na čo si dávaš väčší pozor?

Premýšľam trochu inak a nevzdávam sa. Strach nemám. Vždy sa prispôsobím a snažím sa včelám pomôcť. Pre mňa je prioritné, aby boli zdravé a aby bol med kvalitný. Sústreďujem sa na prítomnosť, z budúcnosti zatiaľ strach nemám. Nekončím, práve naopak – chcem mať viac včelstiev aj viac včelníc. Plány mám veľké. Chcem, aby sa k čo najviac ľuďom dostal kvalitný med a aby sme konkurovali obchodom.

Ako vyzerá tvoj deň so včielkami?

Stále chodím do práce, takže ma včelárstvo ešte neživí. Bol by som rád, keby sa to raz zmenilo, ale teraz som v období, keď investujem do nových vecí a budujem, aby z toho raz mohla byť firma, ktorá ma uživí. Všetko je finančne náročné, preto zatiaľ pracujem. Po práci sa venujem včelám, cez víkendy tiež a snažím sa tráviť čas aj s rodinou, mám dve malé deti. Je to náročné. Pozdravujem manželku, má veľkú trpezlivosť a verím, že jej to raz vrátim. Snažím sa a idem ďalej.

Koľko hodín starostlivosti denne si vyžaduje tvoja včelnica?

Najnáročnejšie obdobie je apríl, máj a jún. Vtedy je na včelnici najviac práce – vytáča sa med, rieši sa rojenie, ktorému sa snažíš predchádzať, a vytváraš nové včelstvá. Je tam najväčšia starostlivosť. Prehliadky sa snažím robiť raz za týždeň, ale keďže mám viac úľov a robím to popri práci, som tam prakticky každý deň. Snažím sa to nejako skĺbiť, takže som tam stále. Keď príde vytáčanie, robíš to niekoľko dní za sebou. Toto obdobie je najintenzívnejšie. Potom to postupne slabne, nemusíš tam chodiť tak často, ale stále je čo robiť.

Čo ťa včely za tie roky naučili?

Pokoju. Včely vedia vycítiť, aký si. Keď som pri nich, upokojím sa, nepremýšľam nad ničím, len ich sledujem. Keby si sa ma spýtala, čo ma na včelách baví, tak to nie je ani tak med. Mal som aj pomocníkov pri vytáčaní a napríklad keď sme mali sto kíl medu, oni boli nadšení. Ja tú emóciu z toho nemám. Najviac ma baví, keď otvorím úľ a sledujem, ako si včely žijú. Keď sú zdravé a silné, to ma teší. Myslím si, že tú emóciu zo mňa cítiť. Samozrejme, med potrebujem, ale nie je to na prvom mieste. Chcem, aby boli včely zdravé, aby sa im darilo a aby fungovalo to, ako ich usmerňujem.

Čo vnímaš, že by sme sa my ako ľudia mohli naučiť od včiel a od toho, ako žijú a fungujú?

To organizovanie práce – každý robí to, čo má, nikto sa nesťažuje. Ale to už je niečo, čomu sa asi nikdy nepriblížime. Včely sa označujú ako superorganizmus a naozaj tak fungujú. My sme každý iný, máme vlastné ciele a povahy. Ideálne by bolo, keby každý vedel, čo má robiť, a robil to.

V dm aktuálne prebieha kampaň Na budúcnosti nám záleží. Prečo by nám malo záležať na budúcnosti včiel?

Ako sme sa už rozprávali, bez včiel by to bolo veľmi ťažké. Malo by nám na nich záležať preto, aby sme mali zdravé životné prostredie. Včely sú najväčší opeľovač. Vďaka nim žijeme my aj ostatné zvieratá. Sú symbolom čistoty prostredia. Keď tam nie sú, veľmi rýchlo sa to prejaví. Napríklad keď máš v záhrade včelára v okolí, skús si porovnať úrodu ovocných stromov s miestom, kde včely nie sú. Ľudia mi často hovoria, že tam, kde nie sú včely, nie sú ani také kvalitné plody. Aj toto je dôkaz. Sú dôležité pre zdravé prostredie a pre nás všetkých.

Čo teda ja ako jednotlivec môžem urobiť, aby sa mali včely lepšie a aby sa darilo aj včelárom na Slovensku?

Môžeš pomôcť tým, že si doma vysadíš kvety, nebudeš zbytočne často kosiť a keď nájdeš včelu, nezabiješ ju. Podporíš lokálneho včelára tým, že si od neho kúpiš med. Môžeš si napríklad aj adoptovať úľ, zapojiť sa do starostlivosti o včely, pomenovať si svoju rodinku a dostať med bez toho, aby si sa musela stať včelárkou.

Martin, ďakujem ti veľmi pekne za to, že si prišiel do podcastu, za krásne rozprávanie o včelách, mede, úľoch a včelárstve na Slovensku. Držím ti palce, aby sa ti darilo s včelstvami, aby sa ti darilo rozširovať včelnicu tak, ako si si vysníval, a želám ti všetko dobré.

Ďakujem za pozvanie. Som rád, že som tu mohol byť a porozprávať, ako to vnímam. Verím, že som niektorým otvoril oči a že podporíte lokálnych včelárov. Ak chcete vidieť, ako vyzerá život včiel naozaj, pokojne ma sledujte na sociálnych sieťach. Ukazujem veci, ktoré ste možno ešte nevideli – úspechy aj neúspechy. Ďakujem za pozvanie.