Prepis podcastu pre ľudí s oslabením sluchového vnímania a nepočujúcich: časť 2.

Posuňme túto svoju debatu o kúsok ďalej. Naši hostia nejakým spôsobia súvisia s dm a inak to nie je ani v tvojom prípade. Tvoja spolupráca s dm trvá už niekoľko rokov. Čo ťa na nej najviac baví?

Po ľudskej stránke je to určite transparentnosť a otvorenosť aj z vašej strany. Že nikdy to nebolo o tom, že toto je produkt, ktorý musíš odpromovať, ale naopak, ty si tie produkty môžeš vyberať sama. Pre mňa je vyberanie produktov u vás veľmi jednoduché, lebo ponúkate veľmi veľa lokálnych slovenských a českých značiek, ktoré inde nemajú ten priestor práve preto, že sú lokálne a malé. Okrem toho máte rôzne biopotraviny, certifikované produkty a podobne, čiže ten výber pre mňa ako zákazníka, aj keď som s vami nespolupracovala, bol vždy veľký. Pretože tam boli produkty, ktoré odrážajú moje hodnoty a ktoré som chcela podporovať, a to, že to je na jednom mieste, je aj dôvod, prečo som vlastne aj našu spoluprácu zobrala. Lebo veľa ľudí si myslí, že ak chcem niečo prírodné, niečo lokálne, chcem podporiť túto a túto značku, tak musím ísť na nejaký e-shop alebo si to musím kúpiť z troch rôznych miest, ale dm je pre mňa super v tom, že je to na jednom mieste. Viem si tam kúpiť aj jedlo, aj kozmetiku a  tá škála udržateľných produktov je tam naozaj veľmi veľká.

Už to tu aj spomínaš, že udržateľnosť je pre dm veľmi dôležitá téma a robí v tejto oblasti mnoho projektov a aktivít, čo sa, samozrejme, odzrkadľuje aj v rámci sortimentu, koniec koncov aj ty si vyzdvihla, že v dm človek naozaj nájde veľmi veľa udržateľných značiek a môže si tam urobiť tak nákup dekoratívnej kozmetiky, tak nákup kozmetiky, ako aj nákup potravín. Keby si mala vypichnúť nejakú možno jednu vec, ktorá ťa na dm oslovuje najviac z aktivít, ktoré robí, alebo z jej prístupu, ktorá by bola tá jedna naj?

Ono je to asi taká kombinácia. Tým, že aj veľa z vás poznám po osobnej stránke, je tam toho viac, ale ak sme sa napríklad dnes bavili o tom greenwashingu, tak keď sa pozriem na stránku dm, tak ak vy propagujete svoje akcie, ktoré ste spravili, vždy ich tam konkretizujete. Robili sme toto, vtedy, tu, na podporu tohto a tohto, toto občianske združenie od nás dostalo takúto a takúto podporu … že presne to je tá transparentnosť. Lebo to od tých odevných značiek – nehovorím, že od všetkých – práve chýba. Je super robiť dobré veci, ale nie je super ich nerobiť a len klamať o tom, že ich robím. Alebo že robím niečo na jedno percento, ale vyzdvihovať a postaviť na tom celú marketingovú kampaň, že to robím stopercentne. Je to úplne v poriadku. Aj o tom je tá transparentnosť, že nebuďme stopercentní, alebo teda buďme v idealistickom svete, ale, bohužiaľ, nežijeme v ideálnom svete.

Takže nemusíme byť stopercentní a o tom je aj ten môj instagram. Že nemusíme byť stopercentní, to nie je tá pointa, to sa v dnešnom svete nedá, ak nechceme žiť niekde v lese a všetko si svojpomocne chytať a vyrábať. Nikto z nás tam asi teraz nejde takto žiť, ale ak aj nie sme stopercentní, tak je úplne v poriadku povedať, že dobre, toto je možno niečo, na čom chcem zapracovať alebo mať nejaký cieľ, teraz je rok 2022, tak si poviem, že do roku 2025 chcem dosiahnuť toto, chcem byť uhlíkovo neutrálny, toto je cesta, ako sa tam dostanem, a je v poriadku, že tam ešte nie som.

Málokto tam dnes je, ale to, že si nastavím nejaké reálne ciele a že informujem ľudí o tom, ako na tom som, aj keď som ich možno nesplnil, a komunikovať otvorene tie informácie, to je podľa mňa veľmi dôležité a nie je to žiadna hanba. Ľudia by to podľa mňa úplne prirodzene a ľudsky pochopili. Transparentnosť nie je liek na všetko, nevyrieši všetky naše problémy, ale ako mám riešiť nejaký problém, keď neviem, že existuje? To je tá pointa, že ako mám donútiť značky byť zodpovedné za ľudí vo fabrikách, v ktorých ony to oblečenie vyrábajú, keď tá značka mi nepovie, kde to oblečenie vyrába, a potom, keď sa niečo stane, mi povie, že, aha, ale my sme nevedeli, že to sa tam vyrába. Takýmto spôsobom sa nikam nedostaneme.

Ty si sa pohybovala vo svete modelingu, kde líčenie bolo v podstate bežnou súčasťou každého dňa, a potom si sa presunula do toho opačného pólu, ako si sama napísala nedávno na svojich sociálnych sieťach, že si sa niekoľko rokov nelíčila skoro vôbec. V akom vzťahu ste teda ty, dekoratívna kozmetika a líčenie?

Zaujímavá téma. Som rada, že si sa to opýtala, lebo toto som fakt teraz nedávno riešila. Keď som prvýkrát došla do modelingovej agentúry na kasting, to bolo v čase, keď som hrala šesť rokov volejbal, na ktorom ma oslovila jedna baba, že by som sa tam mohla ísť ukázať, a ja že dobre, však idem. :) No a došla som tam úplne zmachlená, mala som linky, vtedy som bola trošku emo, mala som takú ofinku, na dnešné pomery celé zle, ale vtedy som sa, samozrejme, cítila tak, že som sa sama sebe veľmi páčila. :) A ten modeling ma naučil, že keď sme chodili na kastingy a fotili polaroidy pre klientov, aby videli, ako v skutočnosti vyzeráme, tak sme museli byť nonstop odlíčené. Maximálne veľmi jemný mejkap, možno iba trochu špirály. A to ma tak naučilo vnímať tú krásu úplne iným spôsobom. Ja som inak za ten modeling veľmi vďačná, venovala som sa mu profesionálne šesť rokov, veľmi veľa som precestovala, veľmi veľa som sa o sebe naučila, a aj o tom, ako ten priemysel funguje. Som rada, že som ho videla aj z tej druhej stránky, nielen to, že som to študovala.

Ale potom, ako som sa začala venovať týmto environmentálnym témam, som mala pri ľuďoch, s ktorými som sa na rôznych akciách či prednáškach stretávala a ktorí žili tým environmentalizmom a venovali sa mu dlhodobo, pocit, že tým, že už vynikám tým svojím pozadím, čomu som sa predtým venovala, a možno aj vyzerám tak nejako výraznejšie, tak som sa bála prejaviť mejkapom ešte viac. Bála som sa dať si červený rúž, lebo si o mne pomyslia, že som nejaká fiflena alebo hocičo iné. Tak nejako mi na tom záležalo, aby som už viac nevynikala. Ale potom neskôr som si to spojila aj s tým, že kedysi som počúvala vety, ako napríklad „tak sa nelíč do tej školy, lebo provokuješ učiteľov“. To bolo jedno s druhým.

A teraz som si vlastne uvedomila, že to je úplná hlúposť. Takže keď mám náladu, tak sa proste namaľujem, len ma hrozne mrzí pocit, že som to po tých rokoch už zabudla, lebo som brala ako samozrejmosť, že ma na tých prehliadkach, foteniach stále líčil niekto iný, a teda vo voľnom čase som sa veľmi nelíčila, lebo som bola rada, že ten mejkap konečne na tvári nemám. A teraz, ako sa chcem znova začať líčiť a už teda modeling nerobím, tak už som to normálne zabudla. Minule som si robila čiernu linku a také to bolo krivé, že… :) Ale mám kamaráta vizážistu a sľúbil mi, že ma naučí opäť sa pekne líčiť, takže asi sa k tomu zase vrátim. A pri tej kozmetike – opäť sú tam možnosti, že si nemusím kupovať kozmetiku, ktorá je testovaná na zvieratách, ale ak nájdem peknú oranžovú linku, ktorá aj bola testovaná na zvieratách, tak je úplne v poriadku si proste jednu kúpiť. Že proste nemusíme sa tu opäť bičovať, ale tie možnosti väčšinou sú, ak človek hľadá, ale chápem, že nie každý má financie a čas na to, aby vždy našiel tú stopercentne dokonalú alternatívu.

Je zaujímavé, že spomínaš, čo spomínaš, lebo ja som si myslela ešte pred dvoma minútami, že v modelingu je líčenie bežnou súčasťou života. Ale podľa toho, čo hovoríš, až taká bežná nie je. Keď už sme pri tej udržateľnosti a aj kozmetike, aká je podľa teba udržateľná kozmetika? Je to, keď je to biokozmetika, alebo len bio je málo na udržateľnosť? Ako sa vôbec máme zorientovať v kozmetike? Kedy je kozmetika nielen čistá, ale už aj udržateľná?

Možno, aby som to trošku zjednodušila, keďže aj pri kozmetike je to komplikované, je tam dôležitý pôvod surovín, ako boli vypestované, ďalej kde boli vypestované, odkiaľ to cestuje, aký to má obal a podobne. Je veľmi veľa faktorov a teraz bežný človek opäť príde do toho obchodu a je z toho celý blázon, čo si má vlastne vybrať. Možnože taká najlepšia rada je, že nekupujme veci do zásoby. Tie obchody budú mať ten tovar, aj keď sa mi minie tá zubná pasta, nemusím ich mať doma šesťdesiat, z toho desať vyhodím, lebo sa im končí exspirácia. Lebo je aj taká štatistika, že ľudia naozaj nechávajú veľa peňazí v tých produktoch, ktoré vyhadzujú, niekedy je to dvadsať percent. Že produkt nestihnú minúť alebo si už kúpili ďalší, tak sa naň tešia, poznáme to, chcem už mať nové a to druhé už možno úplne nedopoužívam alebo na to zabudnem a potom sa vyhodí.

Takže – využívajme tie veci. Sú to aj vyhodené peniaze, tá udržateľnosť, veľakrát sa spomína, že myslime na planétu. Po prvé, nemyslime na planétu, myslime na samých seba, planéta sa z toho dostane. Ide o to, že iba vyhladíme našu ľudskú rasu, na čom nám teda asi najviac záleží. A ďalšou vecou je, že veľakrát naozaj šetrí peniaze ten sedliacky rozum, že kúpim si len to, čo potrebujem, kúpim si to, čo zjem, kúpim si to, čo využijem, napríklad aj v rámci kozmetiky.

Bola si súčasťou otvorenia stošesťdesiatej filiálky dm v novootvorených bratislavských Nivách, ktoré bolo spojené s podporou klimatického projektu, kde si pomáhala pri kase. Ako si spomínaš na túto svoju netradičnú a novú pracovnú skúsenosť?

Bolo to super. Priznám sa, že som mala sen a chcela som veľmi blokovať veci ako predavačka. Nikdy sa mi to nesplnilo, lebo nikdy predtým som za kasou nepracovala. Takže som si to veľmi užívala a veľmi som si aj užívala to, že prišlo niekoľko ľudí, ktorí ma poznali, že prišli kvôli mne, aby sa so mnou pozdravili. Bolo veľmi zlaté, že sa mi niekto na mieste neprihovoril, že som iba videla, že tá osoba sa na mňa pozerá, a potom mi až na instagrame prišla správa, že bola v dm. Niekedy sa ľudia naživo hanbia, aj keď ťa poznajú z instagramu. Bolo to veľmi milé, stretla som veľmi veľa zlatých ľudí a som veľmi rada, že sme takto podporili neziskovú organizáciu Broz, ktorá tento projekt zastrešovala.

Aké sú tvoje kritériá spolupráce s firmami? Podľa čoho si vyberáš spoločnosť, s ktorou budeš spolupracovať?

Keď som na začiatku začala na instagrame šíriť rôzne environmentálne témy a začali mi tam pribúdať ľudia, pretože som robila aj videá na youtube a z toho mi na instagram nabehlo veľmi veľa sledovateľov, tak automaticky ma začali oslovovať firmy, lebo vidia, že mám vplyv, že mám dosah. A teda ho chcú využiť na to, aby promovali nejaký svoj produkt. Ja som na začiatku bola taká, že nie, nie, nie, nie, nie, ja spolupráce robiť nebudem. No a potom ma začali oslovovať aj menšie, lokálne firmy a zistila som, že tie firmy dávam ako tip tým ľuďom tak či onak. A potom si hovorím, že prečo to vlastne nemá pre mňa zmysel, že budem podporovať to, čo chcem, a že budem za to zaplatená. Pretože keď som tieto firmy promovala, tak len takým spôsobom, že som ich spomenula. Ono to bolo vždy v rámci môjho voľného času mimo školy, čiže to bolo veľmi rýchle, že som si niečo screenshotla a postla.

Super na tom, že som potom začala mať platené spolupráce, je, že oni mi dávajú priestor na to, aby som ja míňala svoj čas na tvorbu obsahu, ktorý ma baví tvoriť. Veľakrát sú tie spolupráce založené na tom, že tvorím edukatívny obsah, že to nie je, že kúp si tento produkt, ale že poďme sa baviť, čo znamená tento certifikát, odkiaľ sa získava táto surovina, napríklad v rámci kozmetiky. Platené spolupráce mi vlastne vytvárajú priestor na to, aby som ja mohla tvoriť obsah.

Takisto popritom mám veľmi veľa neziskových aktivít, ako je občianske združenie, podcast, Klíma ťa potrebuje a podobne, a keby som tie spolupráce nemala, tak by som nemohla vykonávať ďalšie aktivity. Takže sa mi to pekne prepojilo.

Tie spolupráce si teda vyberám veľmi individuálne. Najskôr to bolo, že som si vybrala značky, s ktorými som s celou firmou a jej hodnotami súhlasila. Potom to boli nejaké produkty, pri ktorých som verila, že na základe nich môže napríklad človek začať jesť menej mäsa, čiže nám to slúži na nejaký vyšší cieľ, ako napríklad na to, že naozaj nemôžeme konzumovať toľko mäsa. Viem, že veľa ľudí sa rado vracia k tým rôznym náhradám, pretože im to pripomína základné jedlo, ja nie som výnimkou. Takže je to aj nejaký produkt, ktorý ma osloví tým, že spĺňa moje štandardy.

Čo sme však objavili v rámci komunikácie s rôznymi mojimi kamarátmi z rôznych neziskových organizácií, bolo, že tie spolupráce, čo si možno veľmi veľa ľudí neuvedomuje, sa dajú využívať na takú miernu manipuláciu tých firiem. Uvediem príklad: ja chcem od vašej firmy, aby získala tento certifikát, a keď ho získa, môžete sa mi ozvať naspäť a budem s vami spolupracovať. Alebo sa ich dá dotlačiť k rôznym veciam, napríklad mne príde nejaká spolupráca, že tak toto chceme promovať, a ja im odpíšem, že tento produkt nemá nič pozitívne, lebo tie značky alebo tí marketéri veľakrát možno ani nevedia, že to nie je úplne tak, ako to daná firma propaguje. A to, že im ja môžem dať spätnú väzbu a aj návod, ako by to mohli spraviť inak, a možno vtedy budeme spolupracovať. Ja by som tú spoluprácu tak či onak posunula, ale v minulosti som hovorila, že nie, ale teraz sa snažím možno dať nejakú radu alebo nejaký tip alebo ukázať, na čom mi záleží. A to nekomunikujem len za seba, lebo tie firmy vedia, že keď na tom záleží mne, tak zjavne na tom záleží aj ďalším ľuďom na Slovensku, ktorí riešia udržateľnosť a vedia, že možno toto by bola šanca, keď toto splnia, ako si tých ľudí potom na základe danej zmeny získať. Takže má to veľmi veľa rozmerov a podľa mňa je to veľmi zaujímavé, že sa spolupráca dá využívať aj na takúto komunikáciu. Veľakrát sa dokonca marketingové firmy so mnou radia, na čom postaviť kampaň, ako to majú správne komunikovať, aby to nebol greenwashing, aby to bolo transparentné.

Od začiatku mi chodili spolupráce aj na rôzne fast fashion značky a to som, samozrejme, všetko odmietala, ale potom som začala robiť to, že dobre, poďme spolupracovať, ale ja o vašej firme poviem nielen to, čo vy chcete, aby som o nej povedala, to dobré, ale poviem o nej aj všetko to za mňa zlé, ale to, čo je proste pravda. No a, samozrejme, deväťdesiatdeväť percent firiem mi už buď neodpíše, alebo povie, že dobre, ďakujem za spätnú väzbu. :) Ale mala som tam dve firmy, ktoré mi odpísali, že dobre, poďme to spraviť, lebo sa chcú propagovať ako firmy, ktoré vedia, že tá transparentnosť je dôležitá.

A dva je vždy viac ako nula.

Presne.

V čom vnímaš takú tú najzásadnejšiu osobnostnú zmenu? Kam ťa to posunulo alebo ako ťa to zmenilo práve vďaka tvojej práci s témou udržateľnosti?

Čo mi to dalo, je, že žijem omnoho plnohodnotnejší život. Predtým som bola taká stratená, nemala som upratané hodnoty, čo si však myslím, že zároveň je bežné, lebo som mala pred dvadsiatkou. A po dvadsiatke tie zmeny prichádzajú aj v tom správaní a v nejakom nastavení tých celkových hodnôt. Dalo mi to do života, v rámci tých hodnôt a toho takého uvedomelejšieho žitia, po prvé to, že v rámci tej uvedomelosti neriešim len tú udržateľnosť vonkajšiu, ako environmentálne vplyvy, sociálne a tak, ale riešim aj tú udržateľnosť v sebe. Viac som sa spoznávala, viem, kedy mám povedať nie, naučila som sa hovoriť nie, dalo mi to takto strašne veľa vecí do života. Plus mi to donieslo veľmi veľa ľudí do života, s ktorými viem mať veľmi hodnotné konverzácie, či už v rámci udržateľnosti, alebo iných tém, ale dalo mi to taký smer, tak som sa nejako v tom našla, takú vášeň do niečoho, že ma to tak veľmi baví a veľmi ma to zaujíma.

Keď ťa to baví, tak ti to robí radosť a radosť nám ovplyvńuje aj to naše zdravie. Dajme si na záver pár praktických tipov a inšpirácií, ako teda máme žiť udržateľnejšie. Už sme sa bavili, že tá stopercentná udržateľnosť je asi skôr utópia ako realita ale kde začať a ako sa mám začať správať k životnému prostrediu a k sebe samému, aby som nastúpila aspoň na nejaké tie udržateľné kroky?

Keby som mala vymenovať také tri všeobecné oblasti, ktoré v rámci tej individuálnej zmeny prispievajú alebo teda zhoršujú stav toho životného prostredia, tak je to energetika. Taká suchá téma, ale nemusím mať v zime dvadsaťsedem stupňov, aby som mohla chodiť v plavkách po byte. A opäť to súvisí veľmi blízko s tými financiami, lebo vieme, že aj toto je drahé. Potom máme dopravu, čo som spomínala, nemusíme ísť sami autom každý deň do práce, keď nám tam ide električka priamo z domu až k sídlu firmy. No a potom tretia je stravovanie. Možno nemusíme mať naozaj veľakrát na tanieri nekvalitné mäso. A má to aj ďalšie výhody: po prvé finančné, a po druhé zdravotné, čo je tiež veľmi podstatné. :) Ono keď sa správam udržateľnejšie alebo sa chcemsprávať udržateľnejšie k planéte, čo stále hovoríme planéte, ale vieme, že to je o nás, ako som už hovorila, tak robíme dobre aj sebe – či po tej zdravotnej, alebo po tej finančnej stránke. V rámci toho stravovania teda obmedziť živočíšne produkty, lebo je obrovský problém to, že konzumujeme toľko mäsa.

Keby nám teraz na stôl skočil zázračný škriatok a splnil by ti jedno želanie, čo by si si zaželala?

My sme si vždy tak robili srandu, že tie missky si želajú svetový mier. :) Aj teraz, keď som bola na odovzdávaní jedných cien, tak Fero Joke to tam zrovna spomínal, mne to tiež veľakrát napadlo, že my si z toho robíme srandu, ale ono to nie je sranda. My ten mier naozaj nemáme a myslím si, že je to preto, že na svete fakt chýba to dobro a to dobro rovná sa tá láska, to pochopenie pre iných, tá empatia, ale aj láska hlavne voči sebe, čo podľa mňa počas pandémie si ľudia začali všímať, že sa až tak vlastne dobre nepoznajú, lebo majú problém byť sami so sebou doma, keď sme boli všetci lockdownutí.

Takže venovať aj tomu psychickému zdraviu viac času, lebo keď nebudeme spokojní sami so sebou, tak si to následne priťahujeme potom v ostatných vzťahoch a má to veľmi veľký súvis aj s tým, akí vieme byť empatickí alebo ako vieme veľmi pomáhať aj životnému prostrediu. Aj keď hovorím, že teda je to viac o nás ako o životnom prostredí. Ale to životné prostredie naozaj tvorí to prostredie, v ktorom všetci žijeme, keď vykročíme z bytu, aj keď v byte napríklad tiež máme vzduch, ktorý chceme mať čistý, takže všetko so všetkým súvisí. Takže asi to, aby sme boli k sebe láskavejší, aj keď vidíme, že sa niekto snaží, tak sa ho nepýtajme, prečo ešte nerobí toto aj toto, snažme sa podporovať tých ľudí a nehľadajme vo všetkom len to zlé, ale myslime na to, že aj my sme niekedy boli v týchto témach na začiatku, ak máme pocit, že vieme viac ako polovica celého Slovenska.

Naty, ďakujem ti za tento veľmi príjemný rozhovor, za to, že si k nám prišla. Želám ti, nech sa ti aj naďalej darí inšpirovať ľudí v udržateľnosti a vo všetkých zdravých veciach.

Ďakujem veľmi pekne, teším sa na ďalšie projekty aj s vami. :)