Zora Czoborová: Zdravie je naše najväčšie šťastie II.

Prepis podcastu pre ľudí s oslabením sluchového vnímania a nepočujúcich.

Ľudí učíš technicky správne cvičiť, zdravo sa stravovať a vyzerať o dvadsať rokov mladšie. Aký je teda recept na tých mínus dvadsať rokov?
Ako sme sa bavili, keď som začínala precvičovať, bola som mladá kočka, mala som devätnásť – dvadsať, moje klientky mali tridsať – tridsaťpäť, boli to mladé baby. Veď tridsaťpäťročná žena je v podstate v najlepšom veku a najväčšia kočka. Odvtedy spolu starneme, ja sa nehanbím za svoj vek, mám päťdesiatšesť rokov, takže tieto moje klientky už majú vyše sedemdesiat. Stále chodia na fit pobyty a musím ti povedať, že všetky ženy, s ktorými takto postupne spolu starneme, vyzerajú minimálne o desať rokov nielen fyzicky, ale hlavne mentálne mladšie. Ten šport ťa privedie k takému niečomu, že máš aj iný okruh známych, iné záujmy, viac si v prírode, viac sa pohybuješ, proste si aktívnejšia. Čiže tá mladosť nie je len o tom, že začnem robiť procedúry a využívať to, čo nám dnes ponúka dermatokozmetika. Aj to je, samozrejme, super, a odporúčam všetkým ženám siahnuť aj po tejto sfére. Ale je to v prvom rade zdravá strava a treba si povedať, že to, ako telo vyzerá, je o tom, ako sa stravuješ.

Potom je to pravidelný pohyb, lebo keď sa hýbeš, keď máš spevnené telo, svalový tonus, nemáš ho mľandravé. Telo pomáha kostrovému aparátu práve týmto spevneným svalovým tonusom, aby nebol problém v kĺboch, aby nebolo preťažené krížové esovité prehnutie chrbtice, a takisto aj v hornej časti, aby si mala zdravé srdce a pľúca. Proste potrebuješ mať zdravé srdce a dobrú kapacitu pľúc, aby si aj ty bola aj vo vysokom veku sebestačným človekom, lebo dnes už vek šesťdesiat – sedemdesiat nič neznamená. To sú vitálni ľudia.

Čiže dnes treba rátať s tým, že naša generácia bude žiť v pohode do osemdesiat – osemdesiatpäť rokov, a treba myslieť aj na to obdobie, aby sme aj vtedy boli zdraví, aby sme mali vysokú kvalitu života. Ja viem, že keď to teraz poviem nejakému dvadsať- či tridsaťročnému mladému človeku, povie si, že veď čo ma to zaujíma, ako budem vyzerať, keď budem mať osemdesiat… Ale malo by vás to zaujímať. Ja som tiež bola mladá, najmúdrejšia na svete, majsterka sveta a čo mne niekto rozpráva. A teraz ako starnem, vidím, aké je dôležité sa o seba starať, ako treba myslieť už v mladom veku na doplnky výživy, na zdravé cvičenie, na to, aby sme si nepoškodili kĺby, proste treba byť dopredu dvadsať – tridsať rokov, treba vidieť dopredu.

A aké doplnky výživy odporúčaš svojim klientom ty?
Určite treba každý deň dbať na to, aby mali vitamín C a zinok, ten je dôležitý najmä pre ženy. Ďalej vitamín D, omega-3 mastné kyseliny, kyselinu hyalurónovú už aj pre pokožku. Odporúčala by som zdravo sa stravovať a tie doplnky výživy pravidelne dopĺňať aj pomocou vitamínov vo forme ovocia, ktoré je sezónne. Treba si uvedomiť, že v tej obrovskej ponuke, ktorú dnes máme k dispozícii, je mnoho ovocia, ktoré cestovalo niekde v kontajneroch a dva – tri mesiace tam dozrievalo. A z toho nie je žiaden vitamínový efekt. Čiže sezónne, lokálne ovocie, pokiaľ si ho viete nejakým spôsobom uchovať z leta, či už zamraziť, alebo mať ho v nejakej komore, tak siahať skôr po takomto ovocí. To je dôležité.

Teraz je január, je všeobecne známe, že novoročné predsavzatia trvajú mesiac, možno dva. Aké z tých novoročných predsavzatí alebo vecí, do ktorých sa ľudia tak rozbehnú – lebo fitnescentrá sú v januári veľmi plné –, z čoho by sme naozaj nemali ustupovať a čo by sme si mali podržať celý rok?
Je to tá pravidelnosť. Priznám sa, že ja si každé Vianoce užívam, lebo máme tú povianočnú odšpekovačku, ako to voláme. :) Sama si poviem, že tri – štyri kilečká navyše si cez Vianoce doprajem, lebo viem, že potom to ide dolu. No ale treba si nájť ten vzťah k pohybu a nerobiť to nárazovo. A treba byť pripravený, že to nie je otázka týždňa ani dvoch, že sa chceš zbaviť nejakej nadváhy a hmotnosti. Treba to robiť s rozumom, treba to robiť kvalitne a vlastne to učím na tomto chudnúcom pobyte. Tam sa naštartujeme a pokračujem s nimi cez skupinu, ktorú mám vytvorenú, aj ďalšie mesiace. Tým, že to máme dva razy do roka a ony chodia pravidelne, máme neskutočné výsledky. Niektoré klientky majú aj štyridsať kilogramov dolu. Nie je to teda záležitosť daného týždňa, ale pracujem s nimi dlhodobo, dlhoročne, a takisto musíte pracovať aj vy.

Čiže nájsť si dobrého, kvalitného trénera, ktorý tomu rozumie, ktorý vás vedie, vysvetliť mu, čo je váš cieľ. Lebo prídu ku mne aj klientky, ktoré začali s niekým cvičiť, začali jesť kvalitnú, plnohodnotnú stravu na budovanie svalovej hmoty a veľa pribrali. Ale pokiaľ s tým vy nie ste zjednotená a vás to takto nebude baviť, tak tým smerom nepôjdete. Čiže treba aj tomu trénerovi povedať, čo je váš cieľ, že možno nechcete nabrať svalovú hmotu, že chcete len schudnúť, chcete zostať na takej istej hmotnosti, ako máte, len to telo sa má zmeniť, aby bolo pevné, má stratiť tuk, nadobudnúť trošku svalovej hmoty… Je to všetko poctivá práca minimálne troch mesiacov. Keď mám osobné tréningy, hovorím klientke: Za tri mesiace som ťa naučila všetko, už vyleť z môjho hniezda, už ma nepotrebuješ, nepotrebuješ mi dávať peniaze, lebo ty už vieš všetko, čo som ťa mala naučiť. Len je to o tvojej disciplíne.

A ty v živote klienta nezmeníš, pokiaľ on sám nechce, pokiaľ to nemá v hlave upratané, že on sám bude vedieť so sebou pracovať. V živote ho nezmeníš. Čiže to je ďalším cieľom trénera, lebo my musíme byť mimoriadne dobrí psychológovia. My proste toho nášho klienta musíme presvedčiť, že je to o ňom a v ňom, len nie vo mne ako v trénerovi. Ja som už len tá pomocná barlička, ktorá ho k tomu privedie.

Čiže disciplína, disciplína, disciplína.
Áno. A čo v živote dosiahneš bez disciplíny? Nič v živote nedosiahneš, ani v práci, pokiaľ nemakáš, nejdeš tvrdo za tým, čo chceš. Sú ľudia, ktorí nie sú cieľavedomí, ctižiadostiví, tak majú proste inú prácu, idú na osem hodín, možno kliknú a je im to jedno a stačí im to.

Sú ženy, ktoré sa boja práve silového tréningu, lebo sa boja toho, že im narastú svaly. A to je také kontraproduktívne s tým, že my tie svaly potrebujeme o to viac, čím sme starší. Čo by si týmto ženám povedala ty?
Ja by som tak chcela, aby mi narástli svaly, viete ako? :) Všimnite si, že do tej tridsaťpäťky, keď sa nám estrogén ešte dobre vylučuje v tele, je to telo pekné, pevné, ako keby svieže. Po tej tridsaťpäťke už svalová hmota začína ubúdať na úkor tuku a postava sa formuje inak. Väčšinou nám to ide do bruška, do bokov, takže to ženské telo sa mení.

Vybudovať svalovú hmotu je stokrát ťažšie ako schudnúť. To vám poviem ja ako človek, ktorý tú svalovú hmotu budoval na súťaže. Budovala som svalovú hmotu desať rokov a dala som ju dolu za pol roka, keď som ju chcela dať dolu. Svalovú hmotu potrebujete kvôli kostrovému aparátu. Svalová hmota sa získava tréningom, keď by ste museli šesťkrát do týždňa trénovať a mať špeciálne zameraný tréning na nabranie svalovej hmoty a cvičiť s naozaj veľkými záťažami a robiť vyslovene silové tréningy.

Takže nebojte sa ženy činiek, činky sú dobré. Činky sú dobré, len musíte vedieť, koľko počtov opakovaní a s akou váhou. Úplne ideálne, laicky povedané, zoberte si takú hmotnosť, kde spravíte okolo štrnásť opakovaní, či to budú drepy, alebo cviky na ramená, upažovania, predpažovania. Ak spravím trinásť až pätnásť opakovaní a ten pätnásty už ledva dorobím, trinásty ešte vládzem, to je taká ideálna hmotnosť, kedy budem budovať len svalový tonus a možno sa mi trošičku vyplnia aj svaly.

Poďme sa ešte porozprávať o strave. Väčšina profi športovcov má presne nastavený jedálniček, stráži si kalórie, hodiny spánku, nepije alkohol. Aký máš k stravovaniu a zdravému životnému štýlu vzťah ty? Máš to tak, že hovoríš striktné nie všetkým nerestiam, alebo máš nejaký nejaký druh kompromisu?
Najskôr by som povedala, čo odporúčam ľuďom, ktorí nás počúvajú, a čo odporúčam klientkam. Dakedy sa veľmi dbalo na to, aby sa jedlo päťkrát za deň, pravidelne, každé dve hodiny a najneskôr o siedmej večer. Ja svoje klientky učím, že majú jesť vtedy, keď sú hladné. Mám klientky, ktoré ráno nemôžu jedávať a nedokážu do seba dať jedlo pred tým, než idú cvičiť. Ale mám aj klientky, ktoré keď sa ráno nenaraňajkujú, tak odpadávajú. Čiže každý sme iný, je to individuálne.

Ja tvrdím, že strava v prvom rade musí byť vyvážená, musí obsahovať tuky, bielkoviny, cukry, samozrejme, musí byť kvalitná. Pokiaľ chcete, aby ste boli trošku štíhlejšia, alebo sa chcete zbaviť nejakej nadbytočnej tukovej vrstvy, tak si tú stravu musíte kaloricky strážiť. To, čo hovorím, je, že treba jesť vždy vtedy, keď príde hlad, a vždy mať pri sebe proste niečo, čo vlčí hlad zahasí.

Bavíme sa o tom, že robíš v kancelárii, si v nej a vieš, že o dvanástej ideš na obed, takže nemusíš mať nič pripravené. Ale zavolá šéf a máte poradu, ktorá sa pretiahne do druhej, a ty už si taká hladná, že potom ti je jedno, čím z kuchynky hlad zahasíš. Ale keby si vždy mala pri sebe nejakú krabičku napríklad so sparenou brokolicou alebo s nakrájanou šalátovou uhorkou a k tomu päťdesiat alebo sto gramov nejakého kuracieho mäsa ako zadné dvierka, keď sa niečo stane, tak si dáš toto a nepôjdeš jesť do kuchynky tie koláče a buchty. Takže vždy tvrdím, že treba jesť vtedy, keď pocítiš, že začínaš byť hladná. Ak ješ pravidelne a ješ kvalitnú stravu, tak neverím tomu, že by si z takejto stravy pribrala.

Na začiatku podcastu si vravela, že si si prešla hádam všetkými diétami, ktoré boli k dispozícii. Si fanúšikom nejakého diétneho stravovania alebo nejakých špecifických prístupov, napríklad ketogénna strava alebo prerušované hladovanie?
A teraz možno všetkých prekvapím. Tým, že mám vyskúšané všetko, aj tú ketogénnu stravu, ja sa už asi tridsaťpäť rokov stravujem prerušovanou stravou, keď ešte ani nikto netušil, že také niečo existuje. Moje telo si to vybralo. Ja som presne ten typ, že som nemohla raňajkovať, keď som bola malá. Pamätám si, že keď som bola šiestačka – siedmačka a mama ma nútila ráno jesť, tak potom mi bývalo v škole vždy zle. Takže postupne ma od toho odbremenila. Na gymnáziu som mala prvú stravu mliečnu desiatu, to bolo cez veľkú prestávku okolo pol jedenástej, potom som mávala obed a potom som mala ťažký atletický tréning a prišla som domov okolo piatej. Mama mi spravila večeru, že som zjedla aj štyri rezne, kopec hranoliek, vypila dve Baldovské, zjedla som dve čokolády a že idem sa učiť. No jasné, že som odpadla z toľkého energetického príjmu. Moje telo sa s tým muselo najprv vyrovnať, až potom som sa mohla učiť. Takže moje telo si tak odmlada zvyklo, že to gro energie dostáva vlastne medzi piatou-šiestou hodinou.

No a potom, keď som začala chodiť na vysokú školu, sme mali o jednej gymnastiku, čiže nemôžeš ísť na obed o dvanástej. Takže tak som si to nejako začala postupne upravovať, že som začala jedávať o nejakej druhej-tretej poobede, a potom som nebola hladná, až do večera do ôsmej. Najskôr sa mi to nepáčilo, lebo som mala pocit, že idem do tej postele najedená, a bolo mi ťažko. Takže sa mi to tak postupne nejako všetko posunulo a ja sa teraz, no fakt asi, nepreháňam, tridsať – tridsaťpäť rokov stravujem prerušovanou diétou a dokonca tou najťažšou, volá sa to warrior diet, čiže jem raz za dvadsaťštyri hodín. To gro svojho stravovania, keď mám bežný deň, teda keď nemáme fit pobyty, kde máme nastavené tréningy a chodievame väčšinou na večeru o siedmej, prijímam stravu medzi piatou-šiestou večer.

Chutí mi väčšinou to zdravé, keď mi dáš vybrať si medzi buchtami a dobrým steakom so zeleninou, tak siahnem po steaku. Čiže je to väčšinou taká kvalitná, vyvážená strava, ale nemám problém dať si pizzu, kapustnicu, sviečkovú, proste nemám problém si dať nič. Najem sa vždy dosýta, často sa mi už nežiada sladké, to som si na sebe v poslednom čase všimla. Už sa mi nežiada sladké tým, že telo asi v tej strave dostane dostatok tukov a cukrov, že tá strava vyslovene nie je diétna, tak nejako nemám ani chuť na sladké. Takže tak nejako si fungujem a veľmi mi to vyhovuje aj preto, že mám od osemnástich rokov poranené kĺby, hlavne kolenné, a cítim na sebe každé to kilo navyše. Tak sa tak nejako stravujem a je mi to príjemné, je to dobré, nie je to pre každého, lebo aj o tomto sa bavím so svojimi klientkami. Vaše telo si to musí vybrať.

Tento rok si začala spolupracovať s dm. Prečo si tejto spolupráci povedala áno?
Ja ťa musím opraviť. :) My sme mali spoluprácu už asi aj pred dvadsiatimi rokmi, takú nádhernú, myslím si, že vtedy mohli klienti dm vyhrať aj nejaký fit pobyt. Už si to presne nepamätám, ale viem, že to bolo veľmi úspešné. Pre mňa je dm taká krajina zázrakov. Keď do dm prídem, vždy musím ísť, keď mám čas, pretože keď sa ponáhľam, mám nervy, lebo aj toto, aj toto, aj toto by som si ešte chcela pozrieť, prečítať. Podľa mňa tam je veľmi veľa dobrých, kvalitných produktov a za dobré ceny, to je prvá vec. Druhá vec je, že tam je veľa produktov zdravej stravy, ktoré sa dajú kúpiť do každodennej kuchyne rodiny. A navyše je tam aj veľmi veľa vychytávok. Teraz sme mali spoluprácu v rámci relaxačných produktov a sama som bola prekvapená, aké dobré, kvalitné produkty dm má a za naozaj veľmi dobré a prístupné ceny.

Aký máš vzťah ty a kozmetika?
Dekoratívna kozmetika je súčasťou môjho života už odmlada, určite ako u každej ženy. Ale hlavne dekoratívna kozmetika tým, že na tie súťaže som sa musela naučiť sama maľovať, líčiť – inakšie sa líčiš, keď si na pódiu, inakšie sa líčiš, keď ideš do televízie, proste to všetko mám za sebou. Myslím si, že v dm je taká dobrá a kvalitná kozmetika, že sa musím priznať, že gro mojej kozmetiky je z dm. Samozrejme, mám aj niektoré produkty iných značiek, ale gro kozmetiky, a hlavne čo sa týka očných tieňov a všetkých týchto vecí, linky, špirály, a podobne, sú z dm. Ja odtiaľ neviem odísť. Stále niečo nové je a stále sa niečo dozviem, veľa aj od influenceriek, ktoré spolupracujú s dm, vždy si od nich nechám poradiť a vždy to vyskúšam sama. Takže pre mňa, čo sa týka kozmetiky, je dm taká ríša, kde si rada pozerám, chodím, vykúkavam, skúšam. A toto asi každá žena.

Prezradíš nám aj nejaké svoje kozmetické rutiny či rituály?
U mňa sú naozaj pravidelné. Najdôležitejšie je úplné vyčistenie tváre. Ja sa tej tvári venujem minimálne pätnásť minút denne ráno aj večer. Proste spravím si na to čas, to znamená, že keď prídem domov po celom dni, nedajbože som nalíčená, lebo nie každý deň si dávam mejkap a bežne si nalíčim len oči, tak je to najprv dôkladné odlíčenie, následne opláchnutie tváre, ionizácia a potom si buď dám masku, a až keď odúčinkuje maska, tak potom použijem krémy, alebo väčšinou používam aj sérum. To závisí od toho, aké je obdobie. Keď je zimné, tak využívam séra, ktoré ti obnovujú tvár, aj všelijaké vitamíny, ktoré majú, napríklad s vitamínom C, s kyselinou hyalurónovou, a podobne. Na to sérum si dávam očný krém a krém na tvár a ešte aj krém na dekolt.

Mám doma aj také prístroje, ktorými si dokážem robiť masáž tváre, ktoré majú aj termoreguláciu a zároveň majú aj masážnu vibráciu. Čiže svojej tvári doprajem trikrát do týždňa aj tieto prístroje. Aspoň dvakrát do týždňa si robím peeling a dávam si masky, ale to je v rámci toho, že prídem domov, odlíčim sa, spravím peeling, nahodím masku a idem upratovať alebo sa o niečo starať. Akože keď je tma, nemám problém s takouto maskou vyjsť von aj so psami, a idem na hodinu na prechádzku a straším ľudí. :)

Ty máš dvoch psíkov, Adelku a Agátku. Cvičíš aj s nimi?
Agátka jej už starší psík, má jedenásť a pol roka, a je to najvycvičenejší psík na svete. Teraz sme k nej zobrali Adelku, lebo jej bolo smutno, stále za nami chodila. Jej totiž pred dvoma rokmi zomrela mama, mali sme dvoch psíkov, a teraz, ako zostala sama, tak stále chodila za mnou a za manželom, že sa chce hrať, aby sme sa jej venovali. Tak sme sa tento rok rozhodli pre šteniatko. Šteniatko je zlaté, milé, hovorím jej pani inžinierka, je veľmi múdra, ale viete, keď máte dvoch psíkov, je na tom úžasné aj to, že ten starší pes všetko naučí toho mladšieho. Čiže keď poviem sadni, daj labku, a tá malá vidí, že staršia niečo urobí a dostane za to odmenu, tak proste po dvoch týždňoch doma sme už vedeli sadni, daj labku, po troch dňoch vedela, že sa chodí von cikať.

Psíka treba trénovať a psík sa vám za to odvďačí, keď je dospelý, že sa stane neskutočným pohodovým partnerom. Myslím si, že nie je nič horšie ako mať psíka, na ktorého musíte stále dávať pozor, ktorý neuposlúchne povel ku mne. Pretože ja absolútne viem, že každá mama sa bojí, keď beží za dieťaťom aj malý, aj veľký pes. Hoci pes sa chce len hrať, a moje špeciálne. Takže podľa mňa mať vychovaného psa, to je to najlepšie, čo môžete mať, a pes, nezabudnite, je jediná láska, ktorú si kúpite za peniaze. Jediná, úprimná láska.

Snažím sa im venovať každý voľný čas, ktorý mám, keď nie som pracovne vyťažená, a byť s nimi v prírode. A toto je ďalšia dobrá barlička pre ľudí, ktorí nemajú vzťah k pohybu a nechce sa im chodiť von a sú doma, medzi tými štyrmi stenami. Alebo pre starších ľudí, ktorí sú sami a ich deti rozmýšľajú, ako proste dostať ten pohyb do ich života.

Z tvojich slov ide veľká láska k tomu, čo robíš. Čo máš na svojej práci úplne najradšej?
Najradšej mám tých ľudí, tú spätnú väzbu. To, že som im mohla niečo odovzdať, že mi veria, že vidia na sebe výsledky, to je krásna vec. Ale aj to, že sme sa stali priateľmi. Hovorím, že sme fitpobyťácka rodina, a tie vzťahy sú nadštandardné. Niekedy majú ženy pocit, že tam chodia len také, čo na pobyty chodia dlhodobo. Nie, na každý fit pobyt mi možno príde 30 % klientok, ktoré už boli na fit pobytoch, a 70 % nových. Záleží na tom, aký to je fit pobyt a kde to je. A aj tie, čo dôjdu prvýkrát, to hneď pocítia a po týždni odchádzajú s tým, že neviem, prečo som sa doteraz bála ísť na takýto fit pobyt. Je to je niečo úžasné, skvelá partia, proste robíš si to, na čo máš chuť, lebo predsa len s tou rodinou sa musíš prispôsobiť aj tomu partnerovi, aj tým deťom. Tu si robíš, čo chceš, bývaš na izbe s fit pobyťáčkou a máš pocit, že si našla ľudí, ktorí sú rovnako naladení, porozumela si si a zostávaš s nimi v kontakte.

Pred niekoľkými rokmi ti život priniesol situáciu, s ktorou si sa skvelo popasovala. Tvoja mamina ostala v jednom momente imobilná. Ty si sa jej úžasne venovala a naozaj netrvalo dlho a začala opäť chodiť a dostala sa do super formy, čo je nepochybne skvelou motiváciou vidieť, že vždy to nejako ide, vždy nejako ide posunúť to zdravie. Začala si sa po tejto skúsenosti venovať aj seniorom?
Veľmi rada by som sa začala venovať seniorom, lebo si myslím, že toto je parketa, ktorá je u nás úplne nevychodená, ale potrebovala by som na to modelku a tá moja modelka doma nechce byť na obraze. Aj keď jej hovorím, že mami, toľko ľudí nás sledovalo, keď sme spolu cvičili, toľko ľudí mi písalo, a nielen tých starších, ale ich deti, že ako majú s tými rodičmi pracovať. Takže je tu taká veľká bublina, ktorá u nás naozaj na tých starých ľudí veľmi nemyslí.

Moja maminka sa dostala zdravotne až tak ďaleko, že už som aj zvolala rodinu, ktorá sa s ňou bola v nemocnici rozlúčiť. Ale povedala som si, že to nevzdám. Ona to už v istom momente začala vzdávať, ale proste som si povedala, že nie. Každý deň som bola za ňou na JIS, dovolili mi s ňou cvičiť už priamo na JIS, takže našťastie sa potom aj ona dostala do takej fázy, že ide bojovať. Lebo toto je nesmierne dôležité, aby sa pre to človek rozhodol. Dostala som ju imobilnú domov tri dni pred Vianocami, takže sme kupovali aj toaletu, aj všetko, aby bolo pri posteli. No, viete ako to je. So starým človekom je to ako s dieťaťom, akurát vy mu nemôžete dať „výchovnú po zadku“, lebo je to váš rodič. Nesmierne veľa trpezlivosti, veľa presviedčania, ale proste nastavená hranica.

U nás to fungovalo tak, že som ju na vozíčku doviezla do kúpeľne, musela sa sama umyť, musela ísť k raňajkám – maminka, dokedy to nezješ, nepohneš sa odtiaľto – musela zjesť zdravé raňajky. Potom si chcela ísť ľahnúť do postele, hovorím, nie, do postele nepôjdeš, tuto si ľahneš k nám, ja budem pri tebe, zapneme si telku, budeme sa rozprávať, budeš ležať na gauči. Čiže cvičili sme ráno, cvičili sme večer, mala pravidelnú stravu, musela proste spapať chúďatko všetko, čo som jej dala. A zhruba za taký mesiac sme sa dostali do fázy, že už sme teda chodili s oporou, a potom do fázy, že mi začala úplne perfektne chodiť, zhodila asi pätnásť kíl, zmizol jej vysoký krvný tlak, cukrovka jej úplne zmizla, to ani lekári nechápali. Po troch mesiacoch sme išli na kontrolné vyšetrenia a tí lekári hovorili mame (mamina má osemdesiatštyri rokov): Pani Czoborová, veď vy ste v naposledy v šesťdesiatich rokoch mali takéto výsledky, čo ste robili?

Takže dá sa všetko, len na to treba nesmierne veľa trpezlivosti, treba na to aj čas. Je pravdou, že ja som zostala s mamou doma, zobrala som si ju k sebe a dvadsaťštyri hodín som sa jej venovala. Proste všetko som dala na vedľajšiu koľaj, ale je to moja mama. Vedela som, že ju chcem zachrániť, že ju chcem dostať na nohy. A navyše moja mama je dráč.

Ty si obrovskou inšpiráciou a doslovne ikonou pre mnohé ženy. Čo v živote inšpiruje teba?
Aj v mojich očiach sú ľudia, ktorí boli pre mňa inšpiráciou. Absolútny „role model“ bol aj je Arnold Schwarzenegger. Mne sa splnil sen, že som sa s ním osobne stretla, dokonca som sa s ním nechcem povedať, že zblížila, ale začala som naňho rozprávať po nemecky, takže on si ma z tých súťaží zapamätal. Dva razy som bola uňho na súťaži, v roku 1995 aj v roku 1996, takže on si ma zapamätal z toho obdobia. O niekoľko rokov sme sa náhodne stretli v Los Angeles na pláži. Nepamätal si, samozrejme, moje meno, ale pamätal si Miss Slovakia. Takže on bol a aj je pre mňa celoživotnou inšpiráciou, sledujem ho aj na sociálnych sieťach každý deň. Je neskutočný aj v tomto veku, v ktorom je, a pokiaľ sa niekto potrebujete naštartovať nielen v oblasti fyzickej, ale celkovo v práci, v kariére, určite odporúčam pozrieť si na Netflixe dokument o Arnoldovi, ako išiel, ako chcel, ako vedel, aký bol jeho cieľ a čo všetko pre to spravil.

Pretože toto je to, čo nám športovcom dá šport, že sme na seba takí tvrdí, že musíme ísť za svoje hranice. Často sú zranenia, často sa ti nepodarí dosiahnuť víťazstvo, svoj cieľ, ale nesmie ťa to proste demotivovať, lebo nikto iný to za teba nespraví. Toto je neskutočná vec, ktorá aj mne potom v tom bežnom živote pomáha. Sú veci, s ktorými sa nerada vyrovnávam, sú ľudia, ktorí sú neprajní a nechcú, ale toto všetko si musíte vedieť v sebe urovnať vy sami a vedieť sa cez to preniesť. Celý život je o sínusoide, raz ste hore, raz ste dolu, proste treba veriť sám sebe, spoľahnúť sa sám na seba, a ak sa dá, tak ťahať so sebou aj ľudí, ktorí sú možno trošku slabší a ktorí potrebujú nakopnúť a byť motivovaní. Takže to vidím tak, že on bol inšpiráciou pre mňa, a dávam si za povinnosť ťahať tých ľudí, ktorí o sebe pochybujú, niekedy si neveria, a ukázať im, že na to majú.

Náš podcast sa dostal k svojmu záveru. Čo by si ešte chcela povedať našim poslucháčkam a poslucháčom?
Život máte len jeden a treba si ho naozaj kvalitne užiť. Tá kvalita života znamená, že by ste mali byť zdraví, a to zdravie síce dostaneme do vienka, ale treba sa oň starať. Čiže ak chcete naozaj mať kvalitný, radostný a aj šťastný život, lebo keď ste zdraví, tak to je naozaj to najväčšie šťastie, čo máte, musíte sa oň starať, musíte na sebe pracovať. Takže určite žiť zdravo, zdravým životným štýlom.

Potom si vytvoriť svoju bublinu, do ktorej patrí vaša rodina, priatelia, lebo to je veľmi dôležité pre vaše psychické zdravie. A keď nemáte to psychické zdravie, tak je to často dôvodom, že prídete o zdravie fyzické. To je veľmi úzko prepojené, to naše telíčko a naša myseľ. No a potom, ako som už spomínala, mať nejakú víziu, že robíte to, čo vás baví, a že tým obohacujete túto spoločnosť, že pomôžete hoc jednému človeku na svete. Zanechať tu proste niečo, že keď sa budete lúčiť, poviete si, že wau. Je jedno, koľko má človek mamonu, hoc k životu peniaze potrebujeme a sú dôležité, ale v tom momente bude dôležitý ten pocit toho, čo zanechávame. S veľa ľuďmi, s ktorými som sa lúčila, naozaj len ten pocit toho, čo tu oni zanechali a koľko lásky a koľko času strávili s ľuďmi, ktorých ľúbili, to je to najdôležitejšie.

Pre mňa je už momentálne v živote najväčšou hodnotou čas. Môžete mi ponúknuť akúkoľvek prácu, pokiaľ nemám mať čas na to, čo je pre mňa dôležité, to znamená na svoju rodinu, svoju mamu, tak si neviem predstaviť, že by som sa teraz zobrala a išla za nejakých výhodných podmienok niekam dlhodobo a zobrala také pracovné angažmá. Žite tak, aby ste svoj život považovali za naplnený v každom momente, či ste mladí, či ste vo vysokom veku. A ja, ak sa budem môcť trošku podieľať, tak sa na vás budem tešiť na svojich fit pobytoch, kde vás naučím, ako na to. :)

Zori, ďakujem ti veľmi pekne za to, že si k nám prišla, želám ti veľa energie a úsmevu, ktoré s láskou okolo seba šíriš, a aby si nás ešte dlho inšpirovala všetkými svojimi krásnymi aktivitami.
Ja veľmi ďakujem a naozaj s veľkou pokorou beriem tieto slová. Majte krásny deň.:)