Vaše dieťa hryzie? Nebojte sa, je to úplne normálne
Deti sa niekedy správajú agresívne, niekedy sú hlučné – a niekedy je ich správanie jednoducho záhadné. Psychologička vysvetľuje, ako to s tými deťmi a správaním vlastne je.
Mgr. Luise Koch je detská psychologička v Salzburgu. Pracuje vo svojej ambulancii a pomáha deťom a tiež ich rodičom v otázkach týkajúcich sa napríklad neobvyklého správania. Informácie: kinderpraxis-sonnenschein.at.
Zdá sa, že moje dieťa roní slzy bez zjavného dôvodu
„V takýchto momentoch má význam posvietiť si na plač dieťaťa,“ hovorí Luise Koch, detská psychologička zo Salzburgu. „Nie je dieťa hladné alebo unavené? Alebo nemá dieťa ťažkosti s tým, aby rodičom komunikovalo svoje pocity?“ Mnohé deti v predškolskom veku majú ešte problémy s pomenovaním svojich emócií, tiež mávajú problém svoje emócie priemerne zvládať. Ak deťom chýbajú takéto stratégie na reguláciu emócií, výsledkom môže byť potom prejav v podobe hlasného plaču. Čo teda odporúča odborníčka? „Povedzte im napríklad: ‚Práve teraz si poriadne zúrivý a nahnevaný, pretože...‘ alebo ‚Vidím, že si smutný, lebo...‘ Deťom sa odporúča ponúknuť jednoduché možnosti, ako by sa mohli upokojiť – mali by pokojne dýchať, oddýchnuť si niekde, kde sa s nimi rodičia pomaznajú alebo tam, kde by si spolu s rodičmi či inými opatrovateľmi mohli dôverne pohovoriť.“
Ako vychovať deti k zdravému sebavedomiu: podľa odborníčky to pôjde takto.
Moje dieťa sa neustále hrá s genitáliami
Sexuálny vývoj prechádza viacerými fázami, ktoré sú typické pre daný vek a charakterizované detskou zvedavosťou, deti jednoducho túžia objavovať. Od narodenia do dvoch rokov deti často vnímajú časti svojho tela prostredníctvom dotyku. „Ide čisto o objavovanie, ktoré sa nedá prirovnať k sexualite v zmysle dospeláckeho vnímania,“ vysvetľuje detská psychologička. Po dosiahnutí približne troch rokov veku života začínajú deti chápať, že ženské a mužské telo sa od seba odlišujú. Objavujú opačné pohlavie. „Doprajte dieťaťu priestor na objavovanie. Zbytočné zákazy a príkazy vedú k pocitom, ako je hanba a vina. Dôležité je, aby rodičia naučili dieťa rešpektovať hranice toho druhého,“ hovorí Koch.
Obľúbené dieťa: psychologička vysvetľuje, ako správne riešiť túto tabu tému
Moje dieťa hryzie a/alebo bije ostatné deti
Ak deti ešte nie sú schopné vyjadriť svoje pocity slovami, hryzenie alebo bitie môže byť prejavom ich frustrácie, môžu to byť ich pocity hnevu či bezmocnosti. V takýchto momentoch je dôležité, aby rodičia či opatrovatelia stanovili dieťaťu jasné hranice a dali mu jasne najavo, že fyzická agresia nie je riešením. Luise Koch odporúča v takýchto prípadoch nasledovné: „Podporiť dieťa, aby si našlo alternatívne spôsoby, ako vyjadriť svoje negatívne emócie. Pomenujte pocity, ktoré môžu byť za týmto správaním, a ukážte mu, ako by mohlo konať inak. Napríklad: „Videla som, že Anna ti chcela vziať bábiku. Nahnevalo ťa to a preto si ju uhryzla? Čo tak jej nabudúce povedať: „Nechcem, aby si sa hrala s mojou bábikou.“
Moje dieťa sa na verejnosti neustále vyzlieka
Za faktom, že deti sa začínajú spontánne vyzliekať, môže stáť viacero dôvodov. Niektoré deti reagujú citlivo na určité oblečenie – napríklad ak je príliš tesné alebo im je nepríjemné na pokožku. Častokrát je to však o období, je to jednoducho dôležitý krok vo vývoji dieťaťa: Fáza autonómie alebo vzdoru, ktorá začína približne vo veku jeden a pol roka a môže trvať až do šiesteho roku života dieťaťa. „Deti testujú, kam až siaha ich sloboda rozhodovať sa a zároveň skúšajú existenciu a aj pevnosť hraníc. Dôležité je zachovať si pokoj a snažiť sa dieťa chápať. Dieťaťu sa odporúča vysvetliť, v akých situáciách je v poriadku, ak sa samo prezlečie alebo vyzlečie,“ radí expertka. Ak dieťa často odmieta určité časti odevu, je nutné zvážiť vymeniť tieto kúsky za pohodlnejšie alternatívy. Dieťa by sa malo cítiť pohodlne.
Moje dieťa nechce hrať s ostatnými deťmi
Približne vo veku troch rokov sa deti začínajú čoraz viac zaujímať o sociálne interakcie. Vzťahy a interakcia s rovesníkmi pre nich nadobúdajú čoraz väčší význam. Každé dieťa sa však vyvíja svojím vlastným tempom: Niektoré sa radšej hrajú samy alebo s ostatnými, avšak hromadne, bez priameho kontaktu. V zásade však všetky deti majú potrebu niekam patriť, majú potrebu blízkosti, chcú interagovať a zdieľať spoločné zážitky. Aby si však mohli tieto potreby aj uspokojiť, je nevyhnutné, aby si najskôr osvojili určité zručnosti. Napríklad ako riešiť konflikty, znášať frustráciu alebo ako sa naučiť mať schopnosť vžiť sa do iných. Niektoré deti sa k tomuto vývojovo dostávajú neskôr ako ostatní. Odborníčka radí: „Ak dieťa dlhší čas neprejavuje záujem o sociálne interakcie a hry s ostatnými, je prospešné vyhľadať psychologickú pomoc.“
