Menu

Udržateľnosť nie je módny trend, ale prirodzený návrat k hodnotám

S Máriou Šimonovičovou o udržateľnosti pri produktoch do domácnosti.

Home » Inšpirácia » Udržateľnosť nie je módny trend, ale prirodzený návrat k hodnotám - 06.2020

V dm pracuješ už osem rokov, z ktorých šesť sa venuješ ako sortimentná manažérka produktom do domácnosti. Ako by si zhodnotila vývoj tejto kategórie počas tvojho pôsobenia v dm?

Podiel týchto produktov z celkového sortimentu dm tvorí aktuálne necelých 16 % a udržuje si stabilný vývoj. Každý rok rastieme v priemere o desať percent. Podstatné pre mňa je, že tak ako rastie dm, rastie aj kategória domácnosti. V sortimente dm nehrá domácnosť totiž tú najdôležitejšiu úlohu, pretože sa primárne zameriavame na sortimenty zdravia a krásy. Na druhej strane zákazník očakáva, že u nás nájde bežné prostriedky alebo prípravky do domácnosti, či už na pranie, alebo čistenie, takže aj z tohto dôvodu sú tieto produkty v našom sortimente nenahraditeľnou súčasťou.

 

V iných sortimentových kategóriách aktuálne badať tendenciu smerom k udržateľnosti. Ako sa táto téma prejavuje v kategórii domácnosť?

V dm už aj pred mnohými rokmi bolo zastúpenie ekologických produktov v sortimente veľmi silné a mali v porovnaní s ich ekonomickými ukazovateľmi, teda odpredajom, relatívne veľký priestor. To znamená, že sme si dávno uvedomovali, že stratégia udržateľnosti je namieste, a preto už v samotných začiatkoch bol tento sortiment nadproporčne podporovaný, aj keď v tom čase záujem oň nebol až taký výrazný. Ten je teraz z roka na rok stále silnejší a predaj ekologických značiek rastie podstatne rýchlejšie ako iné kategórie. Keď som sortiment domácnosti prevzala, okrem ekoproduktov vlastnej značky sme v portfóliu mali tri ekoznačky. Aktuálne je ich desať v predajniach a ďalšie v eshope. Obrat eko výrobkov sa za ten čas viac než zdvojnásobil.

Takže už pred niekoľkými rokmi, hoci v tom čase nebol tento sortiment až taký rentabilný, to bola práve udržateľná stratégia dm mať eko výroky pre domácnosť v sortimente?

Áno. Už v tom čase sme sa chceli odlíšiť práve ponukou zelenej alternatívy k bežným výrobkom.

Ktorá bola úplne prvá zelená alternatíva v dm?

Bola to značka Frosch s piatimi výrobkami v decembri 2005.

Čo spadá v dm pod eko domácnosť?

Pod eko domácnosť spadajú v dm najmä pracie a čistiace prostriedky, a potom aj doplnky. Pri doplnkoch spomeniem napríklad jeden z najnovších sortimentov – vrecká z bio bavlny, ktoré nahrádzajú mikroténové vrecúška. Potom sú to rôzne doplnky ako hubky na umývanie, utierky, veľkým trendom sú aj pomôcky do domácnosti, to znamená wc kefa, kefy na koberce, kefy na umývanie riadu z rôznych druhov dreva, utierky z včelích voskov alebo ekovrecúška na viacnásobné použitie, do ktorých si môžete zabaliť desiatu alebo chlebík.

A čo je v ponímaní dm eko drogéria?

Eko drogéria sú výrobky, ktoré sú vyrobené z rastlinných zložiek, ideálne na báze ekologického poľnohospodárstva, sú vyrábané šetrným spôsobom, s ohľadom na šetrenie vody či elektrickej energie a sú balené do udržateľných materiálov, ktoré zbytočne neničia našu planétu.

Sú toto všetko aspekty, ktoré zvažuješ pri zalistovávaní produktov do sortimentu?

Áno. Do úvahy berieme primárne zloženie výrobku, spôsob jeho výroby a balenie. Nemalú úlohu v ekológii však zohráva aj distribúcia produktu, na ktorú prihliadame tiež.

Spomínala si, že výrobky do domácnosti tvoria približne 16 % z celkového sortimentu. Koľko z nich je udržateľných, teda eko?

Z celkového obratu sortimentovej kategórie domácnosť tvoria ekoprodukty do 10 %. Keď sa na to takto pozrieme, môže sa zdať, že to nie je veľa. Treba si však uvedomiť, že je stále veľa kategórií, kde ekoprodukty nie sú ešte úplne bežné. Takými sú sviečky, osviežovače, „pomocníci“ do domácnosti. Na druhej strane máme kategórie ako ručné umývanie riadu, kde podiel ekosortimentu presahuje 50 % obratu.

Ako je to prijímané zákazníkmi?

Veľmi pozitívne. Ako som spomenula, na odpredajoch vidíme stále väčší záujem o tieto ekologické značky a produkty.

Je to na úkor konvenčných značiek alebo to ide ruka v ruke s nimi?

Doposiaľ to išlo ruka v ruke, aj keď v poslednom období vnímam tendenciu, že to postupne ide aj na ich úkor. V súčasnosti majú aj konvenčné značky čo robiť, aby sa obracali na trhu pod tlakom udržateľnosti. Teraz už aj veľkí hráči musia prichádzať s ekologickými variantmi. Niektorí tou cestou, že skupujú menšie eko značky a zaraďujú ich do svojho portfólia, niektoré sa, naopak, snažia prinášať k svojim štandardným výrobkom aj ich vlastný zelený variant. Dnes už aj tieto značky jednoducho musia na udržateľnosť reagovať.

Plánuješ tento sortiment aj rozširovať alebo sa skôr pri tom množstve, ktoré už aktuálne v sortimente je, rozprávame o jeho optimalizácii?

Tým, že zelený sortiment je u nás zastúpený naozaj v širokej miere a už dosť dlho, ide skôr o optimalizáciu, najmä v kategóriách pracích a čistiacich prostriedkov. Ale stále tu vidíme priestor aj na jeho rozširovanie, a to práve v špecifických, možno okrajovejších kategóriách, ako napríklad doplnky. Tu majú stále veľký potenciál napríklad osviežovače s prírodnými vôňami či bezparafínové sviečky.

Keď si chce zákazník kúpiť čo najekologickejší výrobok, podľa čoho sa dokáže zorientovať?

Najjednoduchší spôsob na orientáciu zákazníka je certifikát. Druhou, detailnejšou možnosťou je etiketa. Toto si vyžaduje zo strany zákazníkov istú mieru zainvolvovanosti a obety vlastného času, keď si musia prečítať zloženie výrobku a nájsť pre seba to zodpovedajúce.

Čo je základom rozhodovania sa pri kúpe eko výrobku?

Uvedomenie si, prečo vlastne zákazník eko výrobky chce. Či je to zmena celkového životného postoja, minimálna ekologická stopa, pozitívny vplyv na životné prostredie alebo všetko vymenované.

Takže toto sú základné atribúty, ktoré zvažuje?

Ide tu skôr o psychológiu daného zákazníka. Ekologický zákazník má svoju genézu a má veľa podtypov. Najčastejším javom je, že sa stáva ekologickým pod vplyvom nejakej životnej udalosti. Toho typickým príkladom sú matky s deťmi. Žena žije určitým životným štýlom, ale s príchodom dieťaťa sa začne zamýšľať nad tým, čím ho umýva, krémuje a v čom mu perie oblečenie.

Druhým typickým prípadom môže byť alergia alebo ochorenie, či už vlastné, alebo v rodine. Vtedy sa ľudia začnú zamýšľať nad tým, čo a ako dokážu zmeniť. V takomto prípade ekológia vychádza skôr z vlastného osobného poznania alebo z vnútornej potreby, pričom však zákazník veľmi neprihliada na vplyvy na životné prostredie.

Tretí typ zákazníka je potom ten, ktorému naozaj záleží na tom, aký dosah má jeho správanie na okolie. Čiže možno nerieši až tak seba, ale rieši práve životné prostredie.

No a potom sú aj takí zákazníci, ktorí nepreferujú vyslovene ekologické výrobky, ale niečím ich tieto produkty zaujmú. A keď takíto ľudia dostanú na výber, tak si povedia, že napríklad z dvoch výrobkov na ručné umývanie teraz vyskúšajú zelený variant.

Zákazníkov teda na pomyselnej škále delíme od tých relatívne voľných, ktorí si vyberajú podľa aktuálneho nastavenia a možno aj pod vplyvom mediálneho tlaku, až po vyslovene „ortodoxných“, čo všetky aspekty svojho zákazníckeho správania pretavujú do ekológie. To znamená, že si nosia vlastnú tašku, chcú mať možnosť prinášať si vlastné nádoby a chcú čo najviac bezobalovú domácnosť.

Existujú štatistiky alebo odhady rozdelenia týchto zákazníkov?

Bohužiaľ, presné štatistiky v týchto oblastiach nie sú. Môj osobný odhad je, že najmenej je tých nekompromisných, ktorí k tejto problematike pristupujú komplexne kvôli ochrane životného prostredia, čo znamená, že žiadne alternatívy alebo nejaké odchýlky u nich nie sú prípustné. V dm sú najväčšou skupinou matky s deťmi, ktoré pri starostlivosti o rodinu dbajú na to, čo je prospešné pre ich zdravie. U nich síce zohráva úlohu aj ekológia, ale nie je tým najdôležitejším faktorom.

Čím sa odlišuje ekologický zákazník od toho bežného?

Od toho bežného sa ekologický zákazník odlišuje práve informovanosťou. Ekologickí zákazníci sú veľmi vzdelaní, erudovaní, dohľadávajú si informácie, pretože sa o tú tému zaujímajú. Mnohokrát vedia oveľa viac ako my v obchode. Rozmýšľajú a uvedomujú si dosah svojho spotrebiteľského správania. Nákupy si plánujú, väčšinou nenakupujú do zásoby, nenakupujú „zbytočne“ a nie sú až takí citliví na cenu či reklamu.

„Eko drogéria sú výrobky, ktoré sú vyrobené z rastlinných zložiek, ideálne na báze ekologického poľnohospodárstva, sú vyrábané šetrným spôsobom, s ohľadom na šetrenie vody či elektrickej energie a sú balené do udržateľných materiálov, ktoré zbytočne neničia našu planétu.“

Spadajú pod to aj mamičky, ktoré si spomínala?

Áno, aj.

Aké sú najznámejšie eko certifikáty, podľa ktorých sa môžu zákazníci orientovať?

Problematika certifikátov je relatívne komplikovaná. Každá certifikačná spoločnosť má rôzne kritériá, preto je medzi nimi ťažké hľadať konsenzus alebo súdiť, ktorý je lepší. Vo všeobecnosti môžeme certifikáty rozdeliť do štyroch pomyselných úrovní, a to certifikáty vystavované na základe zloženia konkrétneho výrobku, certifikáty, ktoré berú do úvahy tak zloženie, ako aj obal výrobku, ďalej sú to certifikáty, ktoré okrem zloženia a obalu berú do úvahy aj výrobu daného produktu, no a najkomplexnejšou úrovňou certifikátov sú tie, ktoré hodnotia celý výrobný aj dodávateľský proces výrobku, teda jeho zloženie, obal, výrobu aj logistiku, to, akým spôsobom sú produkty distribuované k zákazníkom.

Medzi najznámejšie certitikáty patrí EU Ecolabel, certifikát pod hlavičkou Európskej Únie, Nordic Swan, populárny v severských krajinách, Modrý anjel, známy v Nemecku, EMAS a Cradle to cradle. Kým napríklad Ecolabel a Nordic Swan zohľadňujú konkrétne vlastnosti výrobku, EMAS a Cradle to cradle sa udeľujú samotným spoločnostiam a reflektujú celý proces od výroby až po distribúciu či sociálne vplyvy.

Ktoré značky v sortimente dm majú udelené najkomplexnejšie certifikáty, teda EMAS a Cradle to cradle?

Oba certifikáty má značka Frosch, certifikátom Cradle to cradle disponuje aj značka Method.

Existuje nejaký slovenský eko certifikát?

Pokiaľ viem, slovenský eko certifikát neexistuje, pretože tu nie je inštitúcia, ktorá sa tomu venuje. Naše lokálne výrobky sú tak väčšinou bez certifikátov, lebo medzinárodná certifikácia je pre našich výrobcov finančne veľmi nákladná. No tieto výrobky sú mnohokrát ekologickejšie ako výrobky s certifikátom. Certifikačný proces je totiž veľmi drahý a malí výrobcovia často stoja pred neľahkým rozhodnutím, či finančné prostriedky, ktoré majú k dispozícii a ktorých nie je veľa, investujú do certifikácie alebo radšej do kvalitnejších surovín či spracovania. Čiže opäť je namieste podotknúť, že čítať si zloženie výrobkov môže byť veľmi nápomocné a dôležité pre proces udržateľného rozhodovania.

Podľa čoho si vyberáte certifikáty, ktoré nájdeme na výrobkoch v dm?

Nedá sa povedať, že by boli certifikáty, ktoré by sme nejakým spôsobom principiálne odmietali. Uprednostňujeme však tie, ktoré už majú vybudované nejaké povedomie a ktoré zákazníci poznajú. Zároveň v našom sortimente nájdete aj kvalitné eko výrobky, ktoré certifikát nemajú a napriek tomu sme presvedčení o ich kvalite a o tom, že ich zloženie spĺňa podstatné ekologické atribúty. Rozdiel medzi certifikátmi je práve v tom, čo daný certifikát deklaruje a ako prísne alebo benevolentne má nastavené svoje kritériá. Tu naozaj my predajcovia nemáme know-how ani kapacitu, aby sme skúmali každý jednotlivý výrobok, či spĺňa alebo nespĺňa dané atribúty a do akej miery. Ale pokiaľ tomu výrobku veríme, tak mu šancu v predajniach dáme a potom už rozhodne zákazník, či ho zaujme a či daný výrobok v sortimente aj ostane.

Stále mi z toho vychádza, že udržateľný zákazník sa musí vedieť aspoň sčasti orientovať v certifikátoch aj zložení výrobku, aby si vedel vybrať pre seba ten najvhodnejší.

Presne tak. Na margo certifikátov môžem spomenúť iniciatívu značky Denkmit, kde mnohé výrobky certifikované nie sú, napriek tomu sa ich výrobca snaží transformovať tak, aby aj bez certifikátu boli ohľaduplné voči životnému prostrediu. Toto vnímam aj ako trend do budúcnosti v prípade ostatných značiek. Nevravím, že certifikáty stratia úplne na relevancii, ale je to výzva pre všetkých výrobcov, aby zloženie a aj obalový materiál transformovali bez ohľadu na to, či eko certifikát majú alebo nemajú.

V čom sa odlišujú eko prostriedky na pranie a čistiace prostriedky od konvenčných výrobkov?

V zložení. Komerčné výrobky obsahujú chemické tenzidy, fosfáty, bielidlá alebo enzýmy. Ekologické výrobky ich obsahujú oveľa menej a väčinou v nich prevládajú prírodné zložky. K tým najbežnejším patrí ocot, jedlá sóda a kyselina citrónová. A práve tu slúžia na lepšiu orientáciu v prvom kroku certifikáty a označenie výrobkov. To je pre zákazníkov prvý ukazovateľ, že ide o zdravší a ekologickejší variant výrobku.

S eko praním sa niekedy spomína aj teória kruhu čistenia. Vieš nám ju priblížiť?

Táto teória znamená, že na čistenie potrebujeme teplotu, chemikálie, mechanické prostriedky a čas. Ak chceme niekde ubrať, musíme inde pridať. Ak sa rozhodneme odobrať chemikálie, musíme pridať čas, teplotu alebo mechanické pomôcky. Kruh musí byť uzatvorený. Môžeme si to priblížiť na príklade nejakej škvrny na tričku. Keď vezmete komerčný prostriedok, tak sa teoreticky môže stať, že tú škvrnu vyperiete pri 20 °C s hodinovým pracím cyklom. Keď však danú škvrnu chcete vyprať s ekologickým prostriedkom, potrebujete vyššiu teplotu a škvrnu pred samotným praním niečím ošetriť, ako napríklad žlčovým mydlom. V tomto prípade sa teda predlžuje čas a zároveň prichádza aj nejaká extra námaha, čím sa bežne dostupný komfort stráca.

Čiže prať eko môže byť aj na úkor komfortu. Je to aj ekonomicky nákladnejší proces?

Vyššie ekonomické zaťaženie môže súvisieť s energiami , ako aj s tým, že na bežnú škvrnu potrebujete len jeden komerčný výrobok, no na eko ošetrenie škvrny už potrebujete aditívum, ako napríklad žlčové mydlo. Navyše ekologické prostriedky sú vyrobené na báze prírodných zdrojov a kvalitnejších surovín, nie sú v nich syntetické zložky, ktoré sa vyrábajú masovo v továrňach. Aj tie samotné zložky sú teda nákladnejšie. A rovnako aj proces výroby.

Čiže keď chce niekto ísť v domácnosti eko smerom, musí sa nastaviť na časovo aj finančne náročnejší proces?

Časovo určite áno, hoci nehovoríme o hodinových rozdieloch. Finančne ešte donedávna bola taká dogma, že to tak fungovalo. No postupom času už prichádzajú aj eko výrobky, ktoré sú cenou porovnateľné s tými komerčnými.

Rozprávame sa o cene výrobkov. A čo energie?

Myslím si, že v tomto prípade ten rozdiel nie je až taký markantný. Možno pri vyššej teplote sa rozprávame o tom, že sa spotrebuje o niečo viac elektrickej energie, ale nie je to niečo zásadné.

Čiže kedysi platilo, že eko bolo finančne náročnejšie, a teraz sa už rozdiely stierajú.

Áno, a to práve vďaka cene výrobkov, ktorá sa mnohokrát dostáva na porovnateľnú úroveň s klasickými konvenčnými výrobkami. Na čo sa však treba pripraviť, je väčšia náročnosť, čo sa týka času a komfortu. Keď máte napríklad malé dieťa a to má množstvo škvŕn na bielizni, žiada si to viac času stráveného pri ručnom predpieraní škvŕn. Ale to patrí k udržateľnosti. Ak chce byť zákazník naozaj ekologický, tak si to vyžaduje mierne sa vzdať komfortu. A v tomto momente to už závisí od typu zákazníka, či a kde je a kde nie je ochotný sa tomu prispôsobiť.

Dá sa teda povedať, že je tendencia dostávať cenu eko výrobkov na úroveň tých konvenčných?

Tá tendencia tu je, ale nie je to úplne vyrovnané. Môžem však konštatovať, že rozdiely sa znižujú. Pri značkách ako Yellow & Blue alebo Planet Pure je v porovnaní s minulosťou, keď sa za výrobky ekoznačiek muselo zaplatiť aj dvakrát viac, cenový rozostup voči konvenčným produktom relatívne malý. Je to spôsobené aj rozsahom výroby. Keďže sa k týmto ekologickým variantom prikláňa stále viac zákazníkov, väčší rozsah výroby umožňuje výrobcom znižovať najmä náklady, ktoré rastúcim rozsahom automaticky klesajú.

A platí, že ekologického prostriedku treba väčšie množstvo ako toho konvenčného?

To nie, skôr platí, že pri tom ošetrení treba pridať krok navyše alebo pridať iný prostriedok, ako napríklad zmäkčovač vody, prípadne prostriedok na vybielenie bielizne. Lebo v tých konvenčných pracích prostriedkoch už máte všetko obsiahnuté v jednej tablete, prášku či géli. Od nejakých prípravkov na škvrny cez rozjasňovače farieb, bielidlá až po zmäkčovače vody. Ale pri ekologických výrobkoch si musíte každý aspekt nejakým spôsobom zohľadniť nad rámec.

Tvoj názor na aviváže – s nimi či bez?

Z pohľadu ekológie určite bez.

Aký je trend sortimentu aviváží v dm?

Vo všeobecnosti je to rastúca kategória, ale je to dané inými aspektmi, ako je ekológia. Jednoducho väčšina zákazníkov má rada, keď bielizeň po vypratí krásne vonia. A preto sa veľmi darí aj relatívne novej kategórii – perličkám do prania, ktoré vôňu zintenzívňujú a sú akoby tretím aditívom v praní. Na druhej strane, z pohľadu ekológie, ekologické aviváže stagnujú a ich podiel k eko pracím prostriedkom je relatívne slabý. Viac ako polovica spotrebiteľov ekologických pracích prostriedkov si ekologickú aviváž nekupuje, respektíve aviváž nepoužíva.

V čom je špecifická ekologická aviváž?

Najmä v tom, že obsahuje prírodné vône, teda esenciálne oleje, a neobsahuje alergénne parfumy.

Pred vyše rokom ste zaviedli ekologickú službu, a to plniace stanice na pracie a čistiace prostriedky, v desiatich vybraných predajniach dm. Ako sa táto služba ujala?

Zákazníkmi bola prijatá veľmi pozitívne. Máme na ňu výborné ohlasy a ozývajú sa nám ľudia z rôznych miest, že by rovnako radi privítali plniacu stanicu aj vo svojom meste. Veľmi zaujímavou bola dokonca petícia v meste Zvolen, ktorú nám zaslali, že aj oni chcú plniacu stanicu. Samozrejme, aj tu je badať regionálne rozdiely, ale všade si plniace stanice určite našli svojich zákazníkov.

Postupne rozširujete počet filiálok s plniacimi stanicami z 10 na 15. Bude to zákazníkom stačiť?

Na pokrytie 100 % dopytu to stačiť nebude. A čo sa týka záujmu, vždy je rozdiel medzi tým, čo si zákazníci želajú, a tým, ako sa v konečnom dôsledku správajú. Z pohľadu investícií ide o veľmi náročné riešenie, preto musíme hľadať rovnováhu medzi nákladmi a záujmom. Aj pri plniacich staniciach vidíme veľké rozdiely vo využiteľnosti, keď na západnom Slovensku, konkrétne v Bratislave a Trnave, je záujem naozaj obrovský, no oproti tomu v mestách ako Poprad či Žilina je to už trošku slabšie.

Aké maximálne množstvo čapovaní za mesiac bolo realizovaných na filiálke?

Najlepším mesiacom bol doposiaľ október 2019, počas ktorého sa na najlepšej filiálke, v nákupnom centre Central, realizovalo viac ako 180 plnení. Veľmi sme sa tešili na porovnanie od marca 2020, pretože by sme už mali k dispozíciu bázu z minulého roka, no pandémia okolo COVID-19 zasiahla aj túto oblasť. Tým, že väčšinu staníc máme v nákupných centrách a tie utrpeli najviac, pokiaľ ide o pokles návštevnosti, prejavilo sa to aj vo výsledkoch plniacej stanice, ktoré takto nie sú porovnateľné.

Plánujete okrem rozšírenia počtu filiálok aj rozšírenie plneného sortimentu k aktuálnym štyrom výrobkom?

V dohľadnom čase rozšírenie neplánujeme. Z dlhodobého hľadiska však v koncerne na tom intenzívne pracujeme. Toto je veľmi komplikované z pohľadu technologických procesov a spracovania, pretože tekuté mydlá, sprchové gély a šampóny majú úplne inú konzistenciu a aj zloženie ako pracie a čistiace prostriedky. Je to jednak výzva pre výrobcov týchto výrobkov, ako aj pre výrobcov technologických modulov a zariadení, nech nájdu súlad v tom, aby boli tieto výrobky stále kvalitné a aby to bolo na druhej strane technicky sprocesovateľné. Čo sa týka kozmetických kategórií, v tomto prípade je problém aj sledovanie šarží výrobkov. To znamená, že z pohľadu ochrany spotrebiteľa musíme vedieť pri kozmetických výrobkoch garantovať kvalitu a dodržanie postupov pri jednotlivých šaržiach. Práve týchto päť nových staníc, ktoré pribudnú, už toto sledovanie šarží zohľadňuje, čo potom otvára priestor aj na rozširovanie sortimentových kategórií, ktoré možno v budúcnosti plniť.

Čo ťa za ten rok najviac prekvapilo?

Pre mňa je veľkým prekvapením, že oveľa viac sa predávajú pracie prostriedky ako výrobky na ručné umývanie. Tým, že ručné umývanie je relatívne bežná kategória, a to aj svojím podielom, kde viac ako 50 % sortimentu je u nás ekologického, očakávali sme, že práve cez tieto výrobky sa dostanú zákazníci k plniacej stanici. A stal sa opak, plniacu stanicu využívajú zákazníci najmä na plnenie prostriedkov na pranie. Opäť sa vraciame aj k mamičkám, ktoré túto službu využívajú pomerne často a od ktorých sme dostali aj spätnú väzbu, že by prijali väčšiu nádobu na plnenie, lebo tú fľašu s objemom jeden a pol litra minú za týždeň alebo za dva.

A čo je obľúbenejší variant – sensitive alebo aloe vera?

Aloe vera, tak v prípade pracích, ako aj čistiacich prostriedkov. Najvyššia návratnosť je však pri pracom géli sensitive, ku ktorému sa zákazníci najčastejšie vracajú už aj so zakúpenou fľašou. Hovoríme o 40 – 50 % nákupov, čiže polovica týchto predaných plnení ide do prinesenej fľaše.

Platí, že každý ekologický výrobok má nejakým spôsobom aj ekologický obal?

Či to platí na sto percent, nemôžem povedať, ale určite viem povedať, že sú tu iniciatívy, aby výrobcovia využívali napríklad už recyklovaný plast, čiže nie plast vyrábaný z nových nerastných surovín. Dokonca značka Frosch teraz prichádza s veľkou iniciatívou, keď sa im podarilo nájsť taký spôsob spracovania plastov, že dokážu vyrobiť fľašu zo stopercentne recyklovaného obalového materiálu. Doposiaľ to totiž bola veľká výzva pre priemysel a nebolo z nejakých technologických aspektov jednoducho možné ponúknuť fľašu, ktorá by bola už len z recyklovaného materiálu. Doteraz bol v obaloch tohto typu vždy nejaký podiel nového plastu, ktorý bol vyrobený z novej ropy.

A je obal aspekt, ktorý v dm beriete do úvahy, keď niečo zaraďujete do sortimentu?

Áno, prihliada sa aj na obal výrobku. Dokonca nielen pri ekologických prostriedkoch, ale aj pri tých bežných konvenčných. Komunikujeme s výrobcami, aby sa naozaj zamýšľali nad tým, do akých obalov výrobky balia.

Aký je tvoj názor na obal výrobkov – radšej papier, sklo alebo plast?

Zastávam názor, že plast je stále veľmi dobrý materiál, a tá antikampaň, ktorá sa voči nemu vedie – či už v médiách, alebo vo všeobecnosti v spoločnosti –, nie je úplne namieste, pretože plast má mnoho výhod. Nepopieram, že plastový odpad v moriach a všetky fotografie poukazujúce na ekologické znečistenie nie sú problémom. Problém to určite je. Ale pokiaľ sa teraz rozhodneme všetky plastové a obalové materiály nahradiť papierom a sklom, tak životnému prostrediu spravíme ešte horšie.

„Slovensko má jeden z najnižších podielov na recyklácii, ktorý je niekde medzi 15 až 20 %.“

V čom?

V spracovaní a aj v následkoch. Môžeme si zobrať príklad jedného nemeckého reťazca, ktorý sa rozhodol, že všetky svoje plastové tašky nahradí papierovými. Tak sa stalo to, že miesto jedného kamióna týždenne, ktorým vozil plastové tašky, tam chodí päť kamiónov týždenne s papierovými taškami. A to z pohľadu celkovej ekologickej bilancie nie je najšťastnejšie, pretože pri ekológii sa musíme pozerať nielen na čas rozloženia alebo trvácnosti, ale rovnako aj na to, aké zdroje sú spotrebovávané pri výrobe, ako aj na logistický reťazec a výfukové plyny. Je rozdiel, či ide jeden kamión alebo päť, čo je omnoho viac znečistenia ovzdušia emisiami z výfukových plynov.

Kedy je lepšie sklo a kedy plast?

To je asi na rozhodnutí každého zákazníka. U nás bolo napríklad veľkou témou, prečo plníme v plniacich staniciach do plastových fliaš, a to má opäť čo do činenia aj s ekológiou. Jednoducho keby sme čapovali do skla, tak sklo ako materiál je oveľa ťažší, čím sa opäť predražujú aj náklady na logistiku a v prípade nejakého zálohovania vznikajú veľmi veľké náklady na čistenie a sušenie, pretože je na to potrebná špeciálna procedúra. S tým sú opäť spojené vyššie náklady na energie. A čo sa týka recyklácie skla – áno, je to materiál, ktorý sa dá ako jeden z mála donekonečna recyklovať, na druhej strane sklo sa musí roztaviť až na 1000 °C, čo je opäť veľký náklad na energiu a aj záťaž na životné prostredie. Dokonca oveľa väčší ako pri plaste. Z vlastného presvedčenia odporúčam radšej sklenenú misku na obed ako plastovú, tak z pohľadu hygieny, ako aj ošetrovania, rovnako fľašu na vodu celkom určite sklenenú, ale pokiaľ ide o výrobky do domácnosti či potraviny, tak je to na zvážení každého z nás. Väčšinou sú napríklad jogurty v skle podstatne drahšie ako v plastovom obale, a pokiaľ sa jogurtový téglik správne separuje, tak to pre životné prostredie nie je až taká záťaž. Na Slovensku je však práve problém aj recyklácia.

Čo sa myslí pod tým, že je problém recyklácia?

Recykluje sa tu veľmi málo a recykluje sa veľakrát aj nesprávne. Slovensko má jeden z najnižších podielov na recyklácii, ktorý je niekde medzi 15 až 20 %.

Rozprávame sa v tomto prípade skôr o nejakom systémovom probléme?

Áno, aj. Aj problematika recyklácie a skládok sa začína niekde na tej vyššej úrovni a nie na úrovni bežného spotrebiteľa. Keď sa pozrieme na sídliská, tak počet kontajnerov jednoducho nezodpovedá požadovanej kapacite. Tak sa dostávame aj k téme produkcie odpadu. Slovensko ako jedna z mála krajín zvýšila percento svojho odpadu a dostali sme sa nad 400 kg za rok na osobu, pričom všade v západnej Európe je tendencia znižovania komunálneho odpadu. Na Slovensku ako v jednej z mála krajín tendencia, naopak, rastie.

Čím to je?

Ľudí, ktorí separujú, je stále relatívne málo a aj história tejto témy je u nás relatívne mladá. Keď sa pozrieme na krajiny ako Nemecko či Rakúsko, tam je miera recyklácie niekde medzi 70 až 80 % a aj tlak verejnosti je úplne iný. Keď v Nemecku niečo separujete nesprávne, váš sused nemá problém zazvoniť a povedať, čo si o tom myslí. Na Slovensku sme k tomu úplne benevolentní. Keď vidíte niekoho, ako vyhadzuje nejaký plastový obal do komunálneho odpadu, nikto nikomu nič nepovie. Vnímanie tejto témy by sa malo začať zhora, či už podchytené legislatívne, alebo aj vo vzdelávacom systéme – už odmalička viesť deti k tomu, aby boli ekologicky uvedomelé. Na to je však nevyhnutné ísť im príkladom a to si u nás bude ešte asi nejaký ten čas vyžadovať.

Aký je pre dm najpreferovanejší eko obal pri zalistovávaní výrobkov do sortimentu?

Určite je to recyklovaný papier. Ten sa aktuálne považuje za najnovší trend a veľa výrobcov aj pri svojich obaloch uprednostňuje práve recyklovaný papier. A potom spomínaný stopercentne recyklovaný plast, pri ktorého opätovnom spracovaní sa nespotrebúvajú zbytočne ďalšie suroviny. Ani jedno z toho sa síce nedá recyklovať donekonečna, ale v tom procese recyklácie dokážu v nejakej miere stále cirkulovať.

Čo mám ako zákazník robiť, aby som sa svojím nákupom v dm čo najviac priblížil k udržateľnému správaniu?

V našom sortimente nájdete ponuku, ktorá tomuto všetkému zodpovedá. Okrem širokej škály udržateľných alternatív ku klasickému sortimentu ponúkame napríklad aj permanentné tašky, ktoré vymeníme, keď sa opotrebujú, rovnako máme v ponuke vrecká z bio bavlny, ktoré nahradia mikroténové vrecúška, rôzne doplnky ako alternatívy k plastovým slamkám či bavlnené utierky, ktoré nahradzujú klasické papierové kuchynské utierky a možno ich prať.

Čiže udržateľným nákupom meniť konvenčné výrobky za udržateľné.

Áno, kupovať ekologické alternatívy a jednorazové výrobky nahradzovať tými, ktoré môžete využiť viackrát.

Ako v dm sledujete trendy v tejto oblasti?

Sú rôzne spôsoby. Samozrejme, sledujeme webové stránky a sociálne siete ekologických nadšencov, ktorých je naozaj neskutočne veľa, sledujeme aj ponuku malých bio obchodíkov, navštevujeme výstavy, ale veľakrát sa nám výrobcovia ohlásia aj sami.

Budú eko výrobky aj nejako špeciálne označené?

Pracujeme na sofistikovanom riešení tak, aby sme zákazníkovi umožnili lepšiu orientáciu aj vďaka cenovkám. Hľadáme taký spôsob, aby výrobky s certifikátom mali napríklad bielo-zelenú cenovku, aby sme zároveň vedeli vyzdvihnúť aj lokálnych výrobcov, prípadne vegánske výrobky a ďalšie aspekty.

A kde sú v rámci filiálky umiestnené?

Výrobky sú štandardne umiestnené pri svojich „domovských“ kategóriách, teda napríklad pracie prostriedky pri pracích prostriedkoch a podobne. V bratislavských filiálkach Central a Aupark, v Mirrage Žilina a vo filiálke v Bardejove sme vyskúšali vytvoriť samotný ekoblok. Eko výrobky teda nie sú umiestnené vo svojich kategóriách, ale sú všetky spolu. Doterajšie výsledky ukazujú, že tam, kde je súčasťou ekobloku aj plniaca stanica, čo je v tomto prípade v bratislavskom Centrali, môže takéto vystavenie pomôcť predaju ekoznačiek. Tam, kde plniaca stanica nie je, je to skôr nežiaduce. Napriek tomu stále viac oblastných manažérov požaduje práve takúto možnosť vystavenia, čo indikuje, že možnosť nakúpiť všetky ekologické výrobky „v jednom“ môže byť pre ekozákazníkov v budúcnosti zaujímavým atribútom.

Ako vnímaš smerovanie zero waste v kategórii domácnosti?

Ide o veľmi zaujímavý trend, ktorý má síce stále málo zákazníkov, ale intenzívne rastie. Ide tu o nahrádzanie jednorazových výrobkov. Takým typickým príkladom sú slamky alebo mikroténové vrecúška, ktoré môžete nahradiť ich eko variantmi na viacnásobné použitie.

Ale tu sa rozprávame o výrobku samotnom, nie o obale.

V našej oblasti podnikania musí mať každý výrobok – či už z hygienických dôvodov, alebo z nejakých iných aspektov, napríklad prepravných – svoj obal. Obal má svoju funkciu a netreba sa naň pozerať negatívne. Výrobok chráni a tým zákazníkovi slúži. Je však podstatné, aby toho obalu nebolo veľa, aby bol z čo najekologickejšieho materiálu a aby bol jeho priestor čo najlepšie využitý.

Čo sa týka kategórie domácnosti, je tu tendencia zalistovávať stále viac zero waste výrobkov?

Určite áno, o čom svedčia aj plniace stanice, ktoré sme zaviedli vo vybraných filiálkach. Opäť – ten základný obal byť jednoducho musí, nemôžete si prostriedky načapovať do dlaní a takisto k nám do dm musia byť v niečom dovezené a umiestnené do plniacej stanice. Ich zavedenie a aj rozšírenie súvisí s tým, že sa chceme priblížiť zákazníkom, ktorí vyznávajú takýto životný štýl. O tom svedčí aj zaradenie ďalších zero waste produktov do sortimentu, ako napríklad obalov z včelieho vosku, ktoré slúžia ako mnohonásobne využiteľný obalový materiál. Ani tie sa síce nedajú používať donekonečna, ale minimálne rok s nimi môžete v domácnosti nakladať. Rovnako bavlnené vrecká, ktoré nahrádzajú mikroténové vrecúška, či prateľné kuchynské utierky, ktoré nahrádzajú tie papierové. Práve ich spotreba v domácnosti je neskutočne veľká. Potom sú to hubky na riad, ktoré sú takisto už aj v ekologických variantoch. Stačí ich oprať a môžete ich používať oveľa dlhšie ako tie bežné, ktoré skončia v odpade možno po týždni.

Pred časom bola jednou z veľkých tém aj postupná obnova ponuky tašiek v dm. Aké tašky máte aktuálne v ponuke?

Aktuálne máme v ponuke päť rôznych alternatív, a to tašky Durabag, recyklované papierové tašky, trvácne permanentné tašky, fair trade tašky z biobavlny, všetky disponujúce certifikátom Modrý anjel alebo GOTS (Global Organic Textile Standard), ako aj pôvodné igelitové tašky, ktorých dopredaj odhadujeme na leto 2020. Aktuálne pracujeme aj na zaradení ďalších dvoch alternatív do sortimentu, a to skladateľných nylonových tašiek a špeciálnej tašky z celulózy. Všetky tašky, ktoré ponúkame, sú vyrobené z recyklovaných materiálov, sú recyklovateľné a s výnimkou papierovej a igelitovej tašky si ich môže zákazník v prípade poškodenia kedykoľvek zadarmo vymeniť za nové.

A sú bavlnené tašky naozaj ekologické?

Bavlnená taška je z pohľadu ekológie a sociálneho účinku obhájená len v podobe bio fair trade. Módny priemysel je totiž druhým najväčším znečisťovateľom životného prostredia: tak ako sa vyrábajú tričká, sa vyrába v podstate aj bavlnená taška. To znamená, že na výrobu bavlny sa spotrebúva veľké množstvo vody a pesticídov, a nie je žiadnym tajomstvom, v akých podmienkach sa šijú či už textilné odevy, alebo tašky. Všetko sa šije v ázijských krajinách, kde odpad jednoducho bez čističiek ide do riek a ľudia vo výrobe pracujú za minimálne mzdy.

Bavlnená taška bio fair trade – čo si má pod tým zákazník predstaviť?

Je to opäť certifikát. Hovorí o tom, že bavlna pochádza z ekologického a fair trade poľnohospodárstva, to znamená, že neboli použité stroje, ktoré by pôdu nejakým spôsobom dehonestovali, rovnako pri pestovaní neboli použité pesticídy a ľudia, ktorí tu pracovali, boli zodpovedne ohodnotení. Ide o celý proces: rovnako ako v prípade bio fair trade čokolády sa postupuje aj pri bavlne.

Čo je teda najlepší taškový eko variant pri nákupe?

V dm za najlepšie riešenie považujeme trvácnu permanentnú tašku. V prípade, že idete na nákup a zabudnete si tašku, jednorazovo je plastová taška – igelitka tiež dobrým riešením. Na to, aby sa ekologickou stala bavlnená taška, by ju zákazník musel použiť najmenej 130-krát, čo je utópia. My však nechceme svojich zákazníkov poučovať o tom, čo je správne, a ani ich nejako obmedzovať, preto máme v ponuke rôzne možnosti. A je už len na nich, aby si vybrali, čo im vyhovuje a s čím sú najviac stotožnení.

Z dlhodobého hľadiska je však najlepším riešením v takmer všetkých ekologických aspektoch permanentná taška. Prečo?

Pretože minimálne z 80 % je vyrobená z recyklovaného materiálu, to znamená, že nové zdroje sa na ich výrobu nevyužívajú vo veľkom, má veľmi dlhú životnosť, rovnako jej údržba je veľmi nenáročná. Pri svojej výrobe má najmenšiu záťaž na životné prostredie, a keď sa zrecykluje, nemá takmer žiaden negatívny dosah.

Jej nevýhodou však je, že sa v mori alebo v prírode nerozloží. Čo sa s ňou dá robiť ďalej?

Dá sa zrecyklovať, vtedy sa dostane do toho procesu opäť. Problém je len vtedy, ak ju odhodíte do prírody alebo do mora. Tam jednoducho ostane a začne sa rozkladať na mikročastice, čo je však v tomto prípade veľmi dlhý a nežiaduci proces.

Prednedávnom ste zaradili do ponuky novú tašku Durabag ako náhradu za recyklovanú plastovú tašku – igelitku. V čom je špecifická?

Jej špecifikom je to, že je vyrobená z 90 % z recyklovaného plastu a rovnako bude aj na opakované použitie. Hoci ňou vyraďujeme zo sortimentu igelitku, stále sme presvedčení o jej výhodách a o tom, že ak sa správne zrecykluje, tak nepredstavuje záťaž pre životné prostredie. Táto nová Durabag taška je produkovaná v Nemecku, čo z pohľadu ekológie opäť zohráva svoju úlohu, pretože jej distribučný reťazec je oveľa ekologickejší.

Čo si máme predstaviť pod pojmom Durabag?

Durabag je taška vyrobená z nového typu recyklovaného plastu, ktorý napriek tomu, že je drahší ako ten „igelitový“, stále splní funkciu zabudnutej tašky alebo neočakávaného nákupu. Zároveň svojou formou môže zákazníkov motivovať na opakované využitie.

„Planéta B neexistuje. Je na každom z nás, či tento fakt bude ignorovať alebo sa budeme snažiť zachovať našu planétu.“

A čo tašky z bioplastu?

Bioplast je aktuálne oblasť, ktorá sa aktívne rozvíja, no zatiaľ neexistuje presná špecifikácia, čo to vlastne bioplast je, ako sa správa alebo čo možno za bio plast označiť. Je to zatiaľ všetko nové a v procese, takže ešte to nemá dané nejaké konkrétne štruktúry. Na koncernovej úrovni túto tašku nemáme, lebo zatiaľ neexistuje definícia bio plastu ani toho, za akých okolností sa spracúva a rozkladá. Rovnakým prípadom sú aj tašky z kukurice alebo cukrovej trstiny, v prípade ktorých zastávame názor, že zaberať pôdu pestovaním niečoho, čo má slúžiť na výrobu tašky, tiež nie je správne, keď napríklad v danej oblasti takmer 40 % populácie trpí hladom. Tieto témy, hoci ich vo svojej stratégii neakceptujeme, aktívne sledujeme. Nateraz neexistuje taký spôsob, ktorý by planétu zachránil, stále je to všetko o masovosti. Len čo sa niečo stane masovým, tak to predstavuje problém. Rovnaké je to aj s bambusom. Keď všetko prejde do bambusu a bambus tak začne vyraďovať z pôdy iné bežné súčasti miestneho poľnohospodárstva, nie je to najšťastnejšie riešenie.

A papierová taška?

Ak chceme používať papierovú tašku, tak je podstatné, aby bola vyrobená zo zberného papiera, pokiaľ možno čo najmenej ošetreného a bieleného. Čím je stupeň belosti nižší, tým je to šetrnejšie pre životné prostredie. Vo všeobecnosti je výhodou jej biologická rozložiteľnosť a nevýhodou fakt, že nie je taká pevná ako plastová, a teda sa skôr zničí. A zároveň vďaka väčšiemu objemu a vyššej váhe sú náklady na jej transport oproti plastovej až trojnásobné. V dm máme v ponuke papierovú tašku z 85 % nebieleného zberného papiera a je tiež označená logom Modrý anjel.

Sú tvoje kolegyne v predajniach v tejto oblasti vzdelávané tak, aby vedeli poradiť zákazníkom aj v týchto ekologických témach?

Moji kolegovia majú možnosť zúčastniť sa ekologického workshopu, ktorý sa venuje práve týmto témam jednak z pohľadu všeobecného správania sa, čo môže byť užitočné aj pre ich súkromný život, ale rovnako aj z pohľadu odborného, čo sa týka zloženia práve etikiet a odlišností medzi ekologickým a neekologickým výrobkom. Účasť na tomto workshope je dobrovoľná a súvisí čiastočne aj s osobným záujmom kolegov. Veľkou pomocou je smartfón, ktorý má každý zamestnanec vo filiálke a vďaka tomu si prostredníctvom e-shopu dokáže rýchlo nájsť dodatočné informácie. Čiže ak kolegovia nevedia zákazníkovi odpovedať na otázku hneď, určite si tú informáciu majú kde nájsť.

A je o spomínané eko vzdelávanie záujem?

Myslím si, že záujem oň je veľký, čo dokazuje aj vysoká účasť kolegov na ekologickom workshope, ktorý je naozaj žiadaný. Jednak im je táto problematika zrozumiteľnejšia, a zároveň dokážu zákazníkom povedať, prečo je ten-ktorý výrobok zelený, prečo iný nie.

Aký je tvoj najobľúbenejší výrobok zo sortimentu eko domácnosti?

Mojím najobľúbenejším výrobkom je určite Bika – jedlá sóda, ktorá má veľmi širokospektrálne využitie. Napríklad ako čistiaci prostriedok. Dá sa ňou vyčistiť vodný kameň, zašlé šálky od čaju a kávy, odtoky, alebo ju možno pridať ako výborné aditívum do prania, kde plní funkciu aviváže, čiže prádlo zjemňuje. Je to stopercentne prírodný a širokospektrálny výrobok.

V čom ťa tvoja práca v tejto oblasti za tie roky zmenila a posunula?

V mojom správaní sa toho zmenilo naozaj veľa, pretože keď som začala s touto kategóriou pracovať, absolútne som neriešila eko-neeko. Už som bola ovplyvnená buď nejakými zvyklosťami, ktoré som si z rodiny priniesla, alebo z nejakých mediálnych vplyvov či vlastným rozhodovaním sa. Ale keď som sa ako človek dostala do tejto témy, tak som začala rozmýšľať výrazne inak. Som veľkým fanúšikom malých firiem, ktoré prichádzajú so zaujímavými nápadmi, ako napríklad spomínané obaly z včelieho vosku či bukové tyčinky na čistenie odtokov.

A čo sa tebe osobne páči na dm ako zamestnávateľovi, že robí v oblasti udržateľnosti?

Páči sa mi to, že má trvalú udržateľnosť zakotvenú vo svojej stratégii. A to nielen na papieri. Naše iniciatívy k tomu naozaj smerujú, a to nielen v sortimentovej oblasti. Podporujeme mestské včely, lokálnych výrobcov, budovanie komunitných záhrad a mnohé ďalšie aktivity aj v spolupráci so Živicou.

Vnímaš, že máš otvorené dvere na rozvíjanie eko témy v dm?

Určite áno, nemusím sa nikomu spovedať ani argumentovať, prečo som ten-ktorý výrobok zaradila do sortimentu alebo prečo eko sortiment pre domácnosť donekonečna rozširujeme. Tých výrobkov a tém, čo máme rozpracovaných, je totiž stále relatívne dosť.

Čo by si ty osobne chcela, aby sa dostalo k tvojim kolegom a cez nich k vašim zákazníkom?

Pomôžem si sloganom jednej z našich značiek, že planéta B neexistuje. Je na každom z nás, či tento fakt bude ignorovať alebo sa budeme snažiť zachovať našu planétu. Tak či onak, tému okolo trvalej udržateľnosti osobne nevnímam ako nejaký módny trend, ale ako prirodzený návrat k hodnotám.

Hore
OKViac informácií