Active Beauty
Alergie a intolerancie: Čo by ste o nich mali vedieť 
Text: Kathrin Schwarze-Reiter

(Ne)znášame ich

Alergie a intolerancie: Čo by ste o nich mali vedieť 

Telo môže v podstate citlivo reagovať na všetko, čo sa dotkne kože alebo sliznice alebo čo sa dostane do krvi cez pľúca, žalúdok či črevá. Alergiami trpí 20% až 30% populácie v rozvinutých krajinách, intoleranciami pravdepodobne 20% – a tento trend má stúpajúcu tendenciu. Čo je však príčinou ich vzniku a aký je rozdiel medzi alergiami a intoleranciami?

Rozdiel medzi alergiou a intoleranciou

Alergie sú obranné reakcie organizmu na látky, ktoré človek vdýchne (napr. pele), skonzumuje (napr. orechy) alebo ktoré prídu do kontaktu s pokožkou (napr. chemikálie). Silné alergické reakcie môžu byť v zriedkavých prípadoch aj život ohrozujúce. Neznášanlivosť alebo intolerancia vzniká vtedy, ak telu chýbajú enzýmy alebo transportné bielkoviny, ktoré majú za úlohu rozkladať určité zložky potravín (napr. laktóza) alebo napomôcť ich vstrebávaniu do tela. Dôsledky sú často nepríjemné (napr. bolesti brucha), nie však život ohrozujúce.


Alergie a intolerancie pribúdajú

Čo sa alergií týka, ich nárast bol už dokázaný aj vedecky. Vedci v Inštitúte Roberta Kocha napríklad zistili, že ich výskyt sa od 70. rokov minulého storočia v krajinách so západným štýlom života prudko zvýšil a v súčasnosti sa na vysokej úrovni aj stabilizoval. Na druhej strane, nárast potravinových intolerancií je vedecky sporný. Existuje tu totiž možnosť, že zvýšená informovanosť spoločnosti o tejto problematike tento dojem len posilňuje. Toto sú najdôležitejšie dôvody, za ktorými stojí nárast alergií:

1. Alergie spôsobené zmenou klímy

V dôsledku klimatických zmien sa čoraz viac množia rastliny s alergizujúcimi účinkami. Podľa jednej štúdie realizovanej na Univerzite Ludwiga Maximiliána v Mníchove sa agresívni producenti peľu, ako sú breza či ambrózia, cítia v Európe čoraz pohodlnejšie a v dôsledku suchého podnebia produkujú aj čoraz viac peľu (tzv. vynútené dozrievanie).

2. Alergie spôsobené znečistením životného prostredia

Prof. Dr. Rudolf Valenta, vedúci Centra pre patofyziológiu, výskum infekcií a imunológiu na Viedenskej univerzite, vysvetľuje: Škodliviny, ako sú napríklad častice sadzí z dieslových motorov, sa môžu naviazať na hlavné alergény brezy a dostať sa tak do hlbšej časti pľúc, čo len podporí alergénovú senzibilizáciu.

3. Alergie spôsobené výživou

U ľudí, ktorí konzumujú fast food minimálne trikrát do týždňa, je riziko vzniku alergických reakcií, ako sú dýchavičnosť, astma, alergická nádcha či kožná vyrážka, väčšie. Rovnako je to u detí s nadváhou, pravdepodobnosť vzniku astmy je u nich zvýšená.

4. Alergie spôsobené nadmernou hygienou

Téza, že alergie môže spôsobovať prehnaná hygiena, je tiež pomerne kontroverzná. Sporné je tiež používanie agresívnych čistiacich prostriedkov, môžu vyvolávať alergie alebo nie?

5. Dedičné alergie

V otázke nárastu príznakov zohráva významnú úlohu aj dedičnosť. Veda celkovo pozná asi 150 génových variantov, ktoré spúšťajú alergie a ktoré sa dedia. Riziko vzniku alergie sa u detí zvyšuje približne o 30% v prípade, že jeden z rodičov je alergik. Ak trpia alergiou obaja rodičia, pravdepodobnosť rozvinutia alergie u dieťaťa je až od 50% do 60%.


6. Ďalšie príčiny vzniku alergií

K vzniku alergií môžu prispieť infekcie, oslabený imunitný systém, stres, fajčenie, nedostatočná bariérová funkcia kože a čriev (tá môže viesť k neznášanlivosti určitých potravín) alebo chemikálie.

Ako predísť vzniku alergií a intolerancií

Alergia je v podstate spôsobená senzibilizáciou: Telo sa dostane do kontaktu s alergénom a vytvorí si naň imunitnú odpoveď (protilátky IgE). Keď sa telo s alergénom stretne znova, nastane alergická reakcia. Znamená to, že protilátky v krvi ležia nečinné a alergická reakcia môže prepuknúť aj až po niekoľkých dňoch, rokoch alebo dokonca nikdy. Dobrou správou je, že alergénom sa možno vedome vyhýbať a tak eventuálne zabrániť prepuknutiu alergickej reakcie. Okrem toho sa príznaky môžu zintenzívniť pravidelným kontaktom s alergénmi. V prípade niektorých intolerancií to nie je až také jednoznačné. Existujú náznaky, že neznášanlivosti lepku sa dá predísť tým, že sa deťom v útlom veku podáva čo najviac druhov obilia.

Diagnostikovanie alergie

Najbežnejšou metódou je takzvaný prick test, pri ktorom sa do kože urobia malé vpichy a do ich miest sa nakvapkajú rôzne alergény. Ak osoba odpovie na alergén alergickou reakciou (tvorba pľuzgierikov na koži), pravdepodobne ide o alergiu.

Liečba alergií a intolerancií

V prípade hyposenzibilizácie (špeciálna imunoterapia alergénovými vakcínami) sa alergén podáva vo veľmi malej dávke injekčne alebo vo forme tabliet. Podobne ako je tomu pri skutočnom očkovaní si telo pomaly zvyká na alergén a alergicky už na ten ktorý alergén následne nereaguje.
Popri vyššie spomínanej liečbe existuje na predídenie vzniku alergií a intolerancií aj niekoľko tipov a trikov, ktoré možno uplatniť v každodennom živote:

1. Vyhľadanie lekárskej pomoci

Pri prvých náznakoch alergie vyhľadať okamžite lekársku pomoc. V opačnom prípade môže alergia postúpiť „hlbšie“ do pľúc.

2. Odstránenie prachu

Aby ste minimalizovali kontakt s roztočmi (a predišli tak vzniku alergie), vysávajte svoje obydlie niekoľkokrát týždenne vysávačom s jemným prachovým filtrom a povrchy dodatočne ešte pretrite vlhkou utierkou. Okrem toho dbajte na to, aby ste vo svojom obydlí minimalizovali otvorené poličky, koberce, čalúnený nábytok a plyšové hračky, prípadne dbajte na to, aby ste ich patrične a dôsledne čistili a zbavovali prachu.

3. Zdravá výživa

Výskytu alergií a intolerancií môžete predísť aj konzumáciou zdravej stravy. Vyhýbajte sa fast-food stravovaniu a ak je to možné, čo možno najčastejšie si pripravujte jedlo sami. Čím pestrejšia strava na tanieri, tým lepšie.

4. Dobrý imunitný systém

Sliznice v nose a ústach, črevách a koži môžu odraziť útoky útočníkov v podobe peľu a prachu len vtedy, ak sú bariérovo silné. Dbajte preto na to, aby ste mali dostatok spánku, pohybu, relaxácie a vitamínov, výrazne tak podporíte svoj imunitný systém.

5. Oddych

Psychický a fyzický stres prispieva k vzniku alergií. Štúdie ukázali, že problémy v rodine či v práci vyvolávajú alergické záchvaty – zhoršujú tiež stav kože v prípade neurodermatitídy či stav dýchacích ciest pri astme.

6. Prevencia počas tehotenstva

Javí sa, že ak matka počas tehotenstva prežíva permanentný stres, riziko vzniku alergie u dieťaťa je vyššie. A preto je prechádzka na čerstvom vzduchu či posedenie s priateľmi viac ako dobrý nápad – aj keď možno nie vo vrchole peľovej sezóny. V tomto období imunitnému systému skôr pomôžu relaxačné cvičenia v pohodlí a bezpečí domova.

Toto sú najbežnejšie alergie a intolerancie

1. Peľové alergie

Najčastejšie sa vyskytujúcou alergiou je alergia peľová. V dôsledku klimatických zmien sa obdobie kvitnutia rastlín predlžuje a čoraz viac ľudí si kladie otázku: Prichádza mi alergia alebo je to len prechladnutie? Ak aj vy bojujete s rozptýlenými príznakmi prechladnutia a chcete sa dozvedieť viac o výskyte rôznych druhov peľu, môžete sledovať napr. kalendár pre alergikov.

2. Alergia na prach

Presne špecifikované, alergia na prach nie je alergia na samotný prach, ale na výkaly prachových roztočov. Alergia sa v tomto prípade prejavuje typickými príznakmi: pálenie očí, nádcha, kašeľ, dýchavičnosť a mnohé ďalšie. Podobne ako pri peľovej alergii, aj tu sa diagnóza stanovuje pomocou prick testu alebo krvného testu, a možná je aj liečba hyposenzibilizácie. Inak je najúčinnejšie vytvoriť také prostredie, v ktorom je človek vystavený prachu čo možno najmenej.

3. Alergia na zvieracie chlpy

Táto forma alergie zaťažuje často najmä deti: netúžia po ničom inom ako po malom chlpatom spoločníkovi, ale v momente, keď sa k vám miláčik nasťahuje, začne deťom tiecť z nosa a oči akosi slzia a svrbia. Aby človek takémuto sklamaniu predišiel, odporúča sa, aby sa pred kúpu domáceho miláčika dali všetci členovia rodiny otestovať na alergie. Existujú napríklad aj plemená mačiek, ktoré sú hypoalergénne, to znamená, že alergie spôsobujú len zriedka. Stopercentná záruka však v tomto prípade nejestvuje.

4. Alergia na slnko

Či je alergia na slnko, nazývaná aj polymorfná svetelná dermatóza, skutočne formou alergie, zatiaľ medicínsky preukázané nebolo. Jej symptómy – svrbivá a bolestivá vyrážka či pľuzgieriky – vizuálne alergickú reakciu skutočne pripomínajú. Ako predchádzať slnečnej alergii a čo robiť, ak už nepríjemné kožné zmeny nastali, to sa dozviete v nasledujúcom článku.

5. Laktózová intolerancia

Ľudia s laktózovou intoleranciou nedokážu v tenkom čreve rozložiť mliečny cukor na glukózu a galaktózu. Po konzumácii mliečnych výrobkov to vedie k príznakom ako sú plynatosť, nadúvanie, bolesti brucha, kŕče v bruchu či hnačka. Ľudia s laktózovou intoleranciou by sa preto mali čo možno najviac vyhýbať mliečnym produktom a namiesto nich radšej konzumovať nápoje rastlinného pôvodu.

6. Glukózová intolerancia

Glukóza, životne dôležitá živina je známa aj pod názvom „dextróza“. Ak však skonzumujeme príliš veľa glukózy, hladina cukru v krvi sa zvýši (glukózová tolerancia). Ak sa však prekročí určitá hranica, môžeme hovoriť o glukózovej tolerancii – predstupni cukrovky. Medzi najčastejšie príznaky patria ťažkosti tráviaceho traktu. Ak máte podozrenie, že máte intoleranciu glukózy, jasnejší pohľad vám vnesie záťažový glukózový test, ktorý vykoná lekár. Ak skutočne trpíte intoleranciou glukózy, odporúča sa, aby ste sa čo najviac vyhýbali sladkostiam a mastným jedlám, aby ste sa tak predišli cukrovke.

7. Histamínová intolerancia

Histamínovú intoleranciu je ťažko diagnostikovať. Ľudí, ktorí trpia histamínovou intoleranciou, zvyčajne trápia mnohé rozptýlené príznaky, pričom mnohé z nich môžu poukazovať aj na iné intolerancie či ochorenia: príznaky podobné tým alergickým, kožné vyrážky, ťažkosti zažívacieho traktu, nádcha, búšenie srdca, bolesti hlavy a iné. Ak máte podozrenie, že trpíte histamínovou intoleranciou, lekár vás vyzve, aby ste si viedli denník príznakov, do ktorého si budete zaznamenávať, ktoré príznaky sa vyskytujú po konzumácii ktorých potravín.
Histamínu je žiaľ ťažké sa vyhnúť, pretože ho obsahujú všetky potraviny. Hladinu histamínu môže zvýšiť aj stres. Ako najúčinnejšie sa ukázali antihistaminiká a zmena stravy, jej základom by mali byť čerstvé potraviny s nízkym obsahom histamínu.

8. Neznášanlivosť lepku

Aj neznášanlivosť lepku sa prejavuje predovšetkým ťažkosťami zažívacieho traktu: hnačkou, zápchou, plynatosťou, kŕčmi v bruchu, krvou v stolici. Lepok alebo lepkovú bielkovinu obsahuje viacero druhov obilia. Zvláštnosťou tejto neznášanlivosti je, že ide o hybrid alergie a neznášanlivosti. U postihnutých dochádza k poškodeniu sliznice tenkého čreva a črevných klkov, čo môže viesť k nedostatku živín v organizme a tiež k sekundárnym ochoreniam. Návšteva lekára je preto nevyhnutná. Predtým si môžete prečítať náš článok venovaný celiakii.