Ako posilniť vlastnú hodnotu: 5 rád psychologičky

Pestovať si vlastnú hodnotu či sebaúctu nie je nič jednoduché, avšak je to možné. Má to obrovský vplyv na to, ako ľahko dokážeme žiť svoj život a akí úspešní môžeme byť v medziľudských vzťahoch a tiež v práci. Tieto cvičenia môžu byť nápomocné.

Známa psychologička a autorka kníh Stefanie Stahl nám vo svojej knihe „Vedomie vlastnej hodnoty“ (vydavateľstvo NOXI) vysvetľuje, čo sa skrýva za pojmom sebaúcta a ako ju možno posilniť. Do témy vstupuje s tvrdením, že „nízka sebaúcta nie je sama o sebe hmatateľná. Jediné pocity, ktoré môžeme pociťovať, sú tie, ktoré idú s nízkou sebaúctou hmatateľne ruka v ruke, a to sú predovšetkým strach a hanba.“ Pociťujeme ich ale len prostredníctvom signálov, ktoré nám dáva telo, ako búšenie srdca, žalúdočná nevoľnosť alebo tlak v hrudi, alebo ich pociťujeme ako dýchacie problémy.

Ako sa navonok prejavuje nízka sebaúcta? Ľudia rýchlo zneistejú a ľahko sa urazia. Žijú si svoj život vo výrazne vyhýbavom postoji a vždy sa obávajú, že urobia niečo zle. Ich slabosti sú pre nich vždy veľmi prítomné, boja sa zlyhania. Neveria si, majú nízke sebavedomie a boja sa, že urobia nesprávne rozhodnutia. Naopak, sebavedomí ľudia si viac veria, dokážu si lepšie vizualizovať úspech a prípadné neúspechy si neberú osobne. Ľudia s podlomenou sebaúctou si kritiku vzťahujú na svoju osobu a aby sa vyhli hroziacim útokom na svoju osobu, snažia sa robiť všetko dokonale. Taktiež sa príliš obávajú, že by ich iní mohli odmietnuť. Je to spôsobené nedostatkom sebaakceptácie a chýbajúcou sebaláskou.

Jednoduché myslenie s afirmáciami typu „To predsa dokážem“ nestačí. Pocit, že človek na to či ono nestačí, je zakorenený omnoho hlbšie a tento pocit jednoducho nemožno nahradiť „povrchným“ motivačným sloganom.

Päť rád od Stefanie Stahl, ako posilniť sebaúctu

1. rada: Posilnenie sebaúcty prostredníctvom sebaakceptácie

Ide tu o to, aby človek prijal samého seba, aby prijal svoje silné, ale aj slabé stránky. Patrí sem aj akceptovanie faktu, že sa jednoducho cíti neistý. Tento pocit sa stáva badateľným na fyzickej úrovni prostredníctvom rôznych signálov, ktoré človeku vysiela telo, napríklad búšením srdca alebo nadmerným potením. Správnym dýchaním sa však tomuto dá ľahko čeliť, pretože ak je telo v kľude, po niekoľkých týždňoch má tento stav pozitívny vplyv aj na myseľ a uvoľní sa aj vnútorné napätie. Pomôcť tu môže aj práca s vnútorným dieťaťom. Nízke sebavedomie a strach majú často pôvod v detstve. Ak človek dokáže oddeliť seba ako dospelého jedinca od svojho vnútorného dieťaťa a s láskou ho prijať a viesť, môže nastať stav, že aj ako dospelý človek sa stane menej neistým.

2. rada: Jasná komunikácia

Jedným z najväčších problémov ľudí, ktorým chýba sebaúcta je, že nekomunikujú svoje myšlienky priamo a svoje skutočné pocity skrývajú. To ústi napríklad do problémov vo vzťahoch: partner alebo partnerka nevie, ako sa ten druhý cíti, o čo mu ide a čo by vo vzťahu potreboval či potrebovala. Ako sa prejavuje nízka sebaúcta? Ľudia s nízkou sebaúctou sú tzv. „people pleasers“, nikdy sa nesnažia narobiť veľký rozruch a majú problém povedať nie. Autorka Stahl tu radí prijať nasledovné opatrenia:

Podnikajte zmysluplné kroky: Nie je to o tom, aby ste sa vyhýbali kritike a podobne, ale konajte korektne.
Cvičte si, ako vyjadrovať vlastný názor. Začnite po malých krokoch, ale postupne pridávajte.
Komunikujte veci objektívne, pričom sa venujte tomu, čo by ste si priali alebo naopak tomu, čo vás trápi.

3. rada: Regulovanie pocitov

Počas detstva nám bolo často vštepované niečo, čoho sa nemôžeme v dospelosti zbaviť bez toho, aby sme sa s tým či oným problémom vedome nevysporiadali. Takéto presvedčenia z detstva sa stali súčasťou nášho softvéru a my ich považujeme za pravdivé a dané. A práve na tieto presvedčenia sa chceme pozrieť bližšie a nahradiť ich pozitívnejšími afirmáciami, takými, ktoré sú správne a autentické. Z pohľadu autorky Stahl je aj v tomto prípade najprospešnejšie vyrovnať sa s vnútorným dieťaťom, aby sme sa po dlhom období, kedy sa prispôsobovali želaniam rodičov, opäť mohli nájsť svoje vlastné JA. Nájsť a objať svoje vnútorné dieťa možno napríklad aj prostredníctvom meditácie. Pomáhajú aj cvičenia, pri ktorých sa človek dištancuje od negatívnych pocitov, jednoducho ich nechá stúpať preč z mysle ako pomyselný balón. Nápomocný môže byť aj denník vďačnosti, do ktorého si možno zapísať veci a skutky, ktoré človeku padli dobre.

4. rada: Vychutnávanie si života

Žiaľ, ak má človek problémy a niečo ho trápi, stáva sa zádumčivým. Stahl radí, aby sa ľudia radšej namiesto trápenia koncentrovali na pekné stránky života a vedome si našli čas na veci, ktoré radi robia. Ak je niekto napríklad kreatívny, mal by začať opäť maľovať a vedome si na túto záľubu nájsť čas. Tým, že sa človek venuje tvorivej činnosti, stáva sa lepším a rozvíja si tým aj vlastnú sebadôveru. A platí to aj naopak, chceme posilniť sebaúctu, aby ste si mohli urobiť život krajším a príjemnejším. Aby sa to však stalo, musíme si dovoliť, aby sme sa bavili a aby sme boli šťastní. Sme dosť dobrí a nemusíme si zaslúžiť právo na to, aby sme si mohli vôbec dopriať potešenie. Jednoducho by sme si mali oveľa viac uvedomovať všetko pozitívne (napríklad aj cez „všímavosť“) a vedome zbierať v živote tie šťastné momenty.