Citizen Science: 7 fascinujúcich projektov, do ktorých sa môžete zapojiť
Toto zhrnutie bolo vygenerované pomocou umelej inteligencie a skontrolované človekom.
„V tíme sa sny plnia ľahšie“ – presne na tomto princípe fungujú projekty občianskej vedy, do ktorých sa môže aktívne zapojiť úplne každý. Môžete tak napríklad významne prispieť k výskumu morských pobreží, ponoriť sa do hlbín vesmíru alebo pozorovať a dokumentovať správanie vrán.
Čo je Citizen Science?
Ráno pred raňajkami v rýchlosti kategorizovať galaxiu, počas prechádzky prispieť k výskumu húb alebo na dovolenke sledovať zmeny morského pobrežia – na to človek nepotrebuje laboratórium, vysokoškolský diplom ani odborné vzdelanie. Do projektov občianskej vedy (Citizen Science) sa pod vedením profesionálnych vedcov môže zapojiť každý, kto má chuť. Jediná podmienka? Záujem o danú tému.
Odkedy existuje Citizen Science?
Že amatéri (z latinského amator – milovník) robia výskum v odbore, ktorý vôbec neštudovali, nie je žiadna novinka. Pred vznikom modernej vedy v 18. storočí to bolo dokonca skôr pravidlom. V radoch týchto nadšencov z iných odborov nájdeme skutočné vedecké superhviezdy, ako Isaac Newton (gravitačný zákon), Gregor Mendel (základné zákony dedičnosti) a Charles Darwin (evolučná teória).
Aké typy občianskej vedy poznáme?
Bez občianskej vedy by dnes boli mnohé projekty príliš nákladné alebo by sa kvôli obrovskému množstvu potrebných dát nedali vôbec zrealizovať. Dobrovoľní výskumníci môžu pritom pomáhať rôznymi spôsobmi.- Pri digitálnom crowdsourcingu ľudia pomáhajú spracovávať veľké objemy dát, napríklad vyhodnocovať fotografie.
- Pri zbere dát verejnosťou (tzv. contributory crowdsourcing) zasa pomáhajú zhromažďovať údaje – sem patrí napríklad sčítanie vtáctva alebo určovanie druhov rastlín.
- Pri takzvanej extrémnej občianskej vede (Extreme Citizen Science) sú zasa zapojení do všetkých fáz výskumu – od definovania problému cez zber dát až po ich samotnú analýzu.
1. Galaxy Zoo: Odhalenie tajomstiev vesmíru
Už od roku 2007 žiada projekt Galaxy ZOO svojich členov, aby upierali zrak ku hviezdam. „Už len z jej tvaru dokážu vedci o každej jednej galaxii zistiť veľmi veľa – napríklad históriu jej vzniku alebo ako komunikuje so svojimi susedmi,“ vysvetľuje Brooke Simmons, profesorka astrofyziky na Lancasterskej univerzite v Anglicku a členka tímu „Zooniverse“. Od spustenia projektu analyzovali dobrovoľní výskumníci už viac ako dva milióny snímok. V súčasnosti komunita pracuje na fotografiách mimoriadne vzdialených galaxií, ktoré zachytil Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba – ten je doteraz najväčším a najvýkonnejším vesmírnym teleskopom na svete.
Mimochodom, nikto sa nemusí báť, že urobí chybu. S cieľom zabezpečiť vysokú kvalitu výsledkov kategorizuje každú jednu galaxiu nezávisle od seba približne 20 až 30 dobrovoľných výskumníkov.
„Väčšinu otázok o galaxiách, ktoré sme si na začiatku projektu kládli, sa nám vďaka dátam zhromaždeným v Galaxy ZOO podarilo zodpovedať,“ vysvetľuje Simmons. „Krása vedy však spočíva v tom, že z jednej odpovede zvyčajne vzídu aspoň dve nové, fascinujúce otázky! Aktuálne ma osobne najviac baví výskum supermasívnych čiernych dier v špirálových galaxiách. Do tejto kategórie patrí aj naša Mliečna cesta.“ Malý klik pre mňa, veľký krok pre ľudstvo: Počas kategorizovania sa totiž môže stať, že budete vôbec prvým človekom, ktorý sa na danú časť vesmíru pozrie zblízka!
Takto to funguje:
Ak sa chcete do tohto projektu občianskej vedy zapojiť, navštívte stránku galaxyzoo.org, absolvujte krátky tutoriál a môžete sa pustiť do klasifikovania. Tip: Ak si vytvoríte vlastné konto, budete si môcť ukladať svoje obľúbené galaxie a zapájať sa do diskusií.
2. Kramobil: Pozorovanie voľne žijúcich vrán
Sú neodmysliteľnou súčasťou zoologickej záhrady Schönbrunn v hlavnom meste Rakúska Viedeň, no nemajú vlastný výbeh: divé vrany nájdete kdekoľvek v celom areáli ZOO. Robia spoločnosť tučniakom a čas trávia dokonca aj s ľadovými medveďmi. Viedenská univerzita v spolupráci s Výskumnou stanicou Konrada Lorenza preto spustila projekt zameraný na pozorovanie týchto vrán. Do zberu dát sa môže zapojiť každý návštevník..
Pomocou aplikácie KraMobil môžu ľudia zaznamenávať všetky druhy vrán, ktoré sa momentálne v ZOO nachádzajú, a ich správanie. Zo získaných informácií dokážu vedci formulovať teórie o skupinovej dynamike a o tom, ako rôzne ekologické faktory, napríklad dostupnosť potravy či prítomnosť zvierat v ZOO, vplývajú na správanie voľne žijúcich vrán.
Takto to funguje:
Aplikácia KraMobil je bezplatne na stiahnutie v Google Play a App Store. Návštevníci v nej môžu zaznamenávať informácie o druhu vtákov, veľkosti kŕdľa, mieste výskytu, ako aj o jeho správaní – napríklad o interakcii s inými zvieratami v ZOO, o čistení peria či o prejavoch agresie.
3. Pilzfinder: Ponorte sa do fascinujúcej ríše mykológie
Majú bližšie k živočíšnej ríši než k rastlinám – huby sú fascinujúce organizmy, ktoré nám dokážu veľa prezradiť o zmenách v prírode. Rakúska mykologická spoločnosť sa mapovaniu húb venuje už od roku 1980, čo z tohto projektu robí jednu z najstarších príležitostí na zapojenie verejnosti do výskumu. Táto iniciatíva však bola pôvodne určená pre skúsených znalcov, ktorí už mali bohaté vedomosti. „Preto som v roku 2019 založila projekt Pilzfinder. Táto webová aplikácia má ponúknuť jednoduchý a nenáročný štart novým záujemcom, mladšej generácii, ako aj učiteľom a žiakom,“ vysvetľuje Irmgard Greilhuber, mykologička a profesorka na Viedenskej univerzite v odbore botaniky a výskumu biodiverzity.
Projekt zaznamenáva, ktoré druhy húb sa objavujú, kde sa vyskytujú, kedy tvoria plodnice, aká je ich hojnosť a v akých nadmorských výškach rastú. Dobrovoľní výskumníci sa tu naučia spoznávať množstvo húb, zistia, či sú jedlé, a získajú prehľad o rozmanitosti druhov vo svojom okolí. Hoci je aplikácia Pilzfinder v nemčine, nálezy je možné nahlasovať z celého sveta – k začiatku apríla tohto roka databáza obsahovala už 65 574 fotografií. Príspevky pritom prišli aj zo vzdialených krajín, ako je napríklad Madagaskar. Bezpečne určené huby sa raz ročne zaraďujú do zbierky dát Rakúskej mykologickej databázy, čím sa stávajú súčasťou výskumu a vedeckých publikácií. „Vďaka tomu môžeme vytvárať a spresňovať rôzne prognózy – napríklad ako huby reagujú na zmenu klímy alebo ktoré druhy sú ohrozené,“ hovorí Greilhuber. „Je skutočne fascinujúce sledovať, ako sa posúva čas rastu húb a ako niektoré druhy migrujú z nižších polôh do vyšších nadmorských výšok.“
Takto to funguje:
Odfotografujte hubu a nahrajte snímku na stránku spotteron.com/pilzfinder. Následne pridajte informácie o mieste nálezu a ak viete, doplňte aj jej názov.
4. CrowdWater: Sledovanie hladiny riek a jazier
V rámci tohto projektu Zürišskej univerzity sa s pomocou verejnosti zbierajú údaje, ktoré majú prispieť k spresneniu predpovedí hydrologických javov, ako sú suchá alebo povodne. Hoci projekt vznikol vo Švajčiarsku, nie je obmedzený len na jedno územie. Dobrovoľní výskumníci z celého sveta môžu nahrávať fotografie a ďalšie informácie do aplikácie CrowdWater. Zapojiť sa môžu v nasledujúcich kategóriách:
- Vodný stav (výška hladiny)
- Vlhkosť pôdy
- Dynamika vysychajúcich vodných tokov
- Znečistenie vodných plôch a ich brehov plastovým odpadom
- Všeobecné údaje o rôznych vodných tokoch
Takto to funguje:
Najprv si v App Store alebo Google Play stiahnite aplikáciu CrowdWater. Potom už len stačí nájsť v prírode správne miesto pri vode, urobiť fotografiu a doplniť zvyšné dôležité informácie.
5. CoastSnap: Dokumentovanie zmien morských pobreží
Všetko sa to začalo jednoduchými oceľovými stojanmi na mobilné telefóny z nehrdzavejúcej ocele. Tie boli v roku 2017 osadené pozdĺž severného pobrežia austrálskeho mesta Sydney v rámci projektu výskumu pobrežia pod záštitou Univerzity Nového Južného Walesu. Dnes už stanice CoastSnap nájdeme po celom svete – napríklad v Taliansku, Brazílii či na Filipínach, kde sa tešia veľkej obľube u turistov aj u miestneho obyvateľstva. Stojany sú umiestnené pozdĺž vyhliadkových trás a sú vybavené jednoduchým návodom na použitie. Pevný držiak zaručuje, že všetky fotografie sú urobené z úplne rovnakej perspektívy, čo nesmierne uľahčuje vyhodnocovanie dát. Fotografie z každej stanice sa následne spájajú do časozberného videa. Vedci tak môžu v reálnom čase, ale aj dlhodobo sledovať eróziu pobrežia a zmeny pláží.
V globálnom meradle by mal projekt CoastSnap v budúcnosti pomôcť lepšie pochopiť dôsledky stúpajúcej hladiny morí a vyhodnocovať škody spôsobené extrémnym počasím. Tieto informácie majú slúžiť úradom po celom svete pri rozhodovaní o manažmente pobrežných oblastí a pomáhať vedcom navrhovať účinné opatrenia na ochranu pobrežia.
Takto to funguje:
Polohy jednotlivých staníc si môžete jednoducho vyhľadať v aplikácii CoastSnap (dostupnej v App Store a Google Playstore) alebo priamo na webovej stránke organizácie. Potom už stačí len položiť telefón na stojan, urobiť fotografiu a následne ju nahrať spolu s označením miesta, času a ďalších údajov.
6. WWettermelden.at: Pomoc meteorológom s predpoveďou počasia
Rakúska národná meteorologická služba GeoSphere Austria disponuje množstvom automatických meteostaníc rozmiestnených po celej krajine. Tie dokážu s vysokou presnosťou merať teplotu, tlak vzduchu, ako aj smer a rýchlosť vetra. Skutočné následky počasia na zemskom povrchu – ako sú krúpy, tornáda, poľadovica, lavíny, škody po víchriciach či lesné požiare – však tieto stanice nedokážu zaznamenať. V týchto prípadoch je ľudské oko stále nenahraditeľné. Práve preto vznikla webová aplikácia Wettermelden.at.
Mimochodom, pre tých, ktorých počasie skutočne fascinuje, existuje program Trusted Spotter Network Austria. V rámci neho môžu títo nadšenci absolvovať školenie priamo v inštitúte GeoSphere Austria a stať sa certifikovanými pozorovateľmi (tzv. „Trusted Spotter“) – teda pokročilými terénnymi pozorovateľmi počasia.
Takto to funguje:
Najskôr sa zaregistrujte vo webovej aplikácii Wettermelden.at. Pri jej používaní majte vždy zapnuté zisťovanie polohy a lokalizačné služby na svojom mobilnom zariadení. Potom už len postupujte podľa krátkeho návodu, v prípade potreby urobte fotografiu a odošlite svoje hlásenie o počasí.
7. Naturbeobachtung.at: Pozorovanie našej fauny a flóry
Rakúsky zväz ochrancov prírody založil túto platformu s cieľom zhromažďovať rozmanité informácie o rakúskej prírode. Vedcom to pomáha neustále získavať aktuálny prehľad o flóre a faune v Rakúsku. Nahlasovať môžete pozorovania:
Dobrovoľní výskumníci môžu jednotlivé druhy sami určiť alebo nahlásiť nález ako „neurčený druh“. Odborníci sa následne pokúsia tieto nálezy identifikovať. Na webe nájdete aj diskusné fórum, kde môžete o zaslaných fotografiách diskutovať.
Takto to funguje:
Okrem webu je k dispozícii aj klasická mobilná aplikácia, ktorú si môžete stiahnuť v Google Play alebo App Store. Cez ňu môžete k fotografiám nahrať aj údaje o počasí a podrobný opis miesta nálezu.
