Active Beauty
Zuzana Líšková: Nepodceňujte zloženie taniera, časť 1
Text: dm Podcast

dm Podcast

Zuzana Líšková: Nepodceňujte zloženie taniera, časť 1

„ ... čo sa týka zdravého stravovania, v žiadnom prípade by sme nemali podceňovať zloženie taniera. Treba dbať na to, aby sme mali dostatočný príjem bielkovín ako tej najkvalitnejšej zložky stravy. No a vždy k tomu mať počas dňa aj nejakú zeleninu a aspoň jednu-dve porcie čerstvého ovocia. A, samozrejme, dostatok vody, čo znamená od dva a pol až do tri a pol litra denne, záleží na celkovej konštrukcie človeka. A netreba zabúdať ani na dostatok pohybu.“ Toto je podcast s výživovou poradkyňou Zuzanou Líškovou. Časť prvá.

Prepis podcastu pre ľudí s oslabením sluchového vnímania a nepočujúcich.

Ahojte, vítam vás pri počúvaní nášho ďalšieho dm podcastu. Dnes sa budeme rozprávať o zdravom životnom štýle z pohľadu výživy s výživovou poradkyňou a propagátorkou zdravého životného štýlu Zuzanou Líškovou. Zuzka, vitaj!

Ahojte.

Zuzi, ty si výživová poradkyňa a propagátorka zdravého životného štýlu. Si autorkou a dušou projektu JedzBystro a už niekoľko rokov vymýšľaš pre svojich klientov zdravé recepty, ktoré im pomáhajú na ceste k zdravšiemu stravovaniu. Toto všetko je tvoja práca. A kto je Zuzka Líšková mimo týchto pracovných rolí?

Som mama dvoch detí, chlapcov. Starší má štrnásť rokov a mladší bude mať šesť. Už len podľa veku detí je jasné, že ešte vyžadujú každodennú starostlivosť. Jeden chodí do školy, druhý do škôlky, teda poobede od tej štvrtej už som plnohodnotná mama, ktorá má s deťmi kopec aktivít.

Ako si sa dostala k výživovému poradenstvu? Venuješ sa mu už vyše dvadsať rokov, kedysi to pritom nebolo úplne bežné povolanie. Aká bola tvoja cesta k tomu, čo robíš dnes?

Zaujíma ma to už od tínedžerského veku. Keď som mala sedemnásť rokov, začala som chodiť do fitka. Kedysi pritom chodili do fitka iba veľkí chlapi a dvíhali činky. Takže sme tam boli s kamarátkou, ktorú som na to nahovorila, taká rarita. Stále nám chodili pomáhať, dvíhať a premiestňovať činky, lebo v tom čase to boli naozaj ťažké stroje, s ktorými sa muselo manipulovať. A veľmi nás to bavilo.

V rámci toho sme začali riešiť aj výživu, začala som si už študovať rôzne zahraničné stránky, väčšinou americké, ako sa dá stravovať fitnes. U nás to bola v tom čase ešte nepoznaná oblasť. Ľudia stravovanie viac-menej vôbec neriešili, a keď som niekomu hovorila, že sa takémuto niečomu venujem ako svojmu koníčku, tak na mňa skôr pozeral vystrašene, že prečo to robím. Skôr bolo bežné stravovať sa nezdravo. Ja som bola v tomto trošičku iná, tak som si na to zvykla, a aj moje okolie si zvyklo, že som v týchto veciach iná. A môžem povedať, že možno som iná aj dodnes, len dnes to už tak nepociťujem. Lebo za tie roky, sa zmenilo to, že dnes je to už bežné. Dnes keď sa stretnete s piatimi ľuďmi, tak traja z nich sa stravujú zdravo a riešia, čo budú a čo nebudú jesť. Ale kedysi to bola jedna veľká rarita a cítila som sa v tomto niekedy ako mimozemšťan.

Ty si výživové poradenstvo aj niekde študovala?

Áno. Ešte v tom tínedžerskom veku som bola v USA, ktoré je rodiskom celého toho fitnes stravovania. Aj keď paradoxne majú najviac obezity, ale je tam aj tento paradox. Amerika je totiž plná paradoxov. Ja som tam k tomu pričuchla a tým, že ma to bavilo a že som sa o to zaujímala už doma, som si tam našla to svoje. Začala som tam k výžive viac inklinovať, robiť si kurzy výživy a tam ma to naplno chytilo. Mala som pocit, že to má naozaj význam a chcem sa tomu venovať. Aj keď stále to bolo ako môj koníček.

Máš svoj projekt JedzBystro, ktorý spája reštauráciu a výživové poradenstvo, v rámci ktorého pomáhaš ľuďom dosiahnuť prirodzenú hmotnosť. Ako vznikol tento projekt?

JedzBystro prirodzene vzniklo z výživového poradenstva, ktoré som robila už dávno predtým. Založila som centrum výživy, v ktorom sa staráme o klientov a pomáhame im naštartovať zdravý metabolizmus, zdravú redukciu hmotnosti alebo prípadne len zdravé stravovanie, lebo to vždy nemusí byť len o redukcii. Máme napríklad aj ľudí, ktorí prídu pribrať, pretože majú rôzne zdravotné problémy, povedzme rôzne poruchy či už metabolizmu, trávenia, v dôsledku čoho nenaberajú hmotnosť zdravým spôsobom, čo tiež je metabolický problém. Tak som postupne mala množstvo klientov, ktorí mi stále hovorili, že začnite aj variť, pretože keď mi to budete variť, tak ja to budem jesť. Lebo si to nevedeli zabezpečiť úplne sami, bežné reštaurácie a kantíny ešte neboli tak vybavené, aby si človek vedel vybrať jedlo v prípade, že sa stravuje zdravo a má nejaké princípy, ktoré dodržiava.

Tak teda vznikla značka JedzBystro. Proste som si povedala, že dobre, ja sa do toho pustím, keďže som typ človeka, ktorý veľmi nepozerá na to, čo to všetko znamená, ale má víziu a vidí, že áno, toto bude dobré, toto chcem robiť, chcem aj variť ľuďom, chcem im poskytnúť komplexnú službu vo výžive. A až potom prišli všetky ďalšie prekážky, ktoré gastronómia zahrňuje. Veľmi veľa ľudí ma na začiatku aj odrádzalo, že nechoď do gastronómie, že to je naozaj veľmi ťažký biznis, ťažká práca a drina. Dnes viem, že to tak naozaj je, ale napriek tomu všetkému neľutujem, že som sa do toho pustila, a som rada, že som teda všetko to ťažké nejako zvládla. A že dnes to už beží v dobrých, dá sa povedať, že stabilných koľajniciach.

V rámci JedzBystro máš aj reštauráciu. V čom je špecifická, iná ako ostatné?

Určite v tom, čo varíme, v našich receptoch. Ľudia, ktorí k nám chodia, sú na začiatku často prekvapení z rôznych kombinácií, ktoré tam máme. Naše jedlo je iné, je inak zložené, sú tam vypočítané presné pomery sacharidov, tukov a bielkovín. Takže v tom jedle je všetko vypočítané tak, aby to bolo pre telo to najlepšie. Ale bežný klient skôr vníma, že je to iné. Aj tie bežné recepty. Už od detstva som rada varila a mama ma naučila variť všetky klasické veci. Ja som sa snažila pretaviť ich do toho zdravého, takže často sú to bežné jedlá, ktoré poznáme z detstva, len sú úplne inak uvarené a aj trošku inak chutia.

Na svojom webe uvádzaš ako jednu zo svojich služieb aj personalizované stravovanie. Čo si pod tým máme predstaviť? Pre koho je určené a kedy ho máme využiť?

Máme dve skupiny klientov. Jedna skupina vychádza z môjho výživového poradenstva a to sú klienti, ktorí prídu aj na diagnostiku, poradiť sa, prídu na analýzu kompozície tela a následne im na mieru zostavíme jedálniček a vyraďujeme či zaraďujeme potraviny, ktoré majú na mieru. A potom je skupina ľudí – je ich približne polovica z celého zoznamu –, ktorým denne rozvážame jedlo. Naozaj si ho len tak objednajú cez webstránku.

Personalizované stravovanie je presne to, čo som hovorila o tej prvej skupine ľudí. Tí prídu na odber krvi, prípadne aj na odber črevného mikrobiómu alebo na iné rôzne merania a analýzy, ktoré robíme. Dohodneme sa na tom, čo chceme dosiahnuť. Či je to úprava metabolizmu, redukcia hmotnosti, či oboje naraz, a na základe toho postavíme jedálniček, ktorý potom klientom varíme. Takže oni jedálniček dostanú aj do ruky a vedia si podľa neho prípadne variť sami, pretože ja zas nechcem, aby ľudia boli závislí od objednávania jedla. Mojím cieľom je a vždy bolo, aby sa ľudia stravovali zdravo, aby vedeli, čo si vyberať, kde si vyberať, aby po príchode na dovolenku vedeli, ako si tam vyskladať jedálniček alebo si prípadne jedlo uvariť. To je prvoradý cieľ.

V tých bežných dňoch v týždni, pretože my varíme od pondelka do piatka, si to vedia takto krásne zjednodušiť, že si to jedlo povedzme na mieru objednávajú, a cez ten víkend, prípadne cez nejaké mesiace, keď nemajú možnosť si objednávať, si to zase vyskladávajú podľa seba.

Pracuješ s klientmi aj online?

Určite áno. Máme aj množstvo online klientov, dokonca máme aj výživový videoprogram, kde sa môže bežný človek podľa videí naučiť zdravo stravovať. A aj značka Nutriplan, to je značka výživového programu, ktorý som založila a vyvinula počas tých dlhých rokov praxe, sa rozširuje po celom Slovensku a už má poradcov aj v iných mestách.

Máš knihy Stravovanie bez výčitiek 1 a 2. O čom sú tieto knihy? Je to len klasický receptár alebo ponúkajú aj viac ako len recepty?

Ponúkajú aj pár článkov o stravovaní, úvod do toho, prečo tie recepty sú zložené tak, ako sú, aby to človek celé lepšie pochopil a následne dodržiaval. Aktuálne plánujem aj jednu veľkú knihu, ktorá by mala byť o Nutriplane a celom koncepte stravovania, aby si aj bežný človek, keď si ju prečíta, vedel vyskladať svoj jedálniček a okamžite sám sebe poradiť. A, samozrejme, aj s množstvom receptov, ktorých je už teraz oveľa, oveľa viac, ako bolo v tých prvých dvoch knižkách, ktoré už majú nejaké tie roky.

S dm si prepojená viacerými aktivitami. Napríklad si školila stopäťdesiat jej spolupracovníkov počas Workshopfestu. Ako si spomínaš na túto spoluprácu?

Veľmi dobre. Bolo to pre mňa veľmi zaujímavé, lebo som sama bola prekvapená a unesená tým, aké všelijaké aktivity robí dm pre svojich zamestnancov. A tak som rozmýšľala, či oni na tú zdravú stravu pôjdu, či ich to bude zaujímať, keďže to bola forma skôr prednášky s diskusiou. Ale boli naozaj stopercentní a skupinka vždy prišla na aktivitu kompletná. Veľmi dobre sme si s tými babami pokecali, bolo ich vždy približne dvadsať, takže sme rozvinuli takú diskusiu. Každá niečo povedala, ja som sa ich snažila vyzývať, aby rozprávali aj ony, aby sme na to zase mohli nastaviť to, čo ich zaujíma, a konkrétnejšie sa dostať k tomu, čo ich v každej tej skupinke vzhľadom na výživu trápi. A musím povedať, že to bolo naozaj výborné, mám na to veľmi dobré spomienky.

Tieto mesiace sa v dm nesú v znamení ženského zdravia. V rámci toho pripravuješ okrem iného aj články a videorecepty. Čo všetko v nich nájdeme?

Vo videoreceptoch nájdete ochutnávku z mojich receptov. Vždy sa snažím kombinovať rôzne netradičné veci a jednoduchým spôsobom vytvárať zaujímavé chute, to je taký môj princíp. A aby to bolo jednoduché. Aj ja som matka a mám dve deti, a keď chcem niečo uvariť, tak naozaj nechcem byť v kuchyni tri hodiny a robiť päť druhov omáčok a zlievať ich dokopy. Takže skôr to musí byť jednoduché, ale zaujímavé, aby to nebola tá úplne tradičná chuť. Aby ten recept doniesol zaujímavú kombináciu ingrediencií, ktoré si dokážeme bežne kúpiť. A takéto ingrediencie má vo svojom sortimente aj dm. Čo som sa pýtala ľudí z predajní, tak často viac-menej kupujú tie istoty a práve tieto dochucovadlá alebo prípadne iné veci, ktoré používajú, uvidia v týchto receptoch použité iným spôsobom.

Prejdime teda k nadváhe a obezite. Čo je nadváha, čo je obezita, aký je medzi tým rozdiel a ako vlastne zistím, či som v jednej alebo v druhej kategórii?

Sám človek to môže zistiť jedine celkovou váhou a obvodom pása. Že vidí, že v obvode pásu má najväčšie množstvo „nad centimetrov“, ktoré sú nad nejakú normu. U žien to býva približne nad 85 a u mužov nad 95 centimetrov, ale toto je veľmi všeobecné. Individuálne to naozaj nemusí platiť. Práve preto je ideálne absolvovať meranie kompozície tela, ktoré určí presne, koľko má človek vnútrobrušného a koľko podkožného tuku, pretože obezita sa v podstate meria cez ten vnútrobrušný, vnútroorgánový tuk, ktorý máme okolo orgánov. A toho keď je nadbytok, tak škodí zdraviu, zaťažuje všetky vnútorné orgány, a teda aj celý náš metabolizmus a nepriaznivo ovplyvňuje celkové zdravie.

Keď pracujete s nadváhou alebo s obezitou, je toho súčasťou len zdravé stravovanie alebo aj pohyb?

V prvom rade sa snažím, keďže som výživová poradkyňa, nastavovať zdravé stravovanie a výživový program tak, aby človek efektívne zredukoval vnútrobrušný tuk a tým aj celkové parametre kompozície tela. Ale určite k tomu patrí aj pohyb, o tom sa vždy bavíme. Ja sama sa hýbem a sama dokonca aj precvičujem práve preto, aby som sa aj ja udržiavala. Tak som si na seba vymyslela taký bič, že precvičujem aj online, aj naživo, a tým v podstate podčiarkujem, že naozaj k tomu zdravému životnému štýlu neodmysliteľne patrí aj pohyb.

A čo psychika?

Zdravá psychika s tým veľmi súvisí. Pretože už keď sa človek zdravo stravuje a hýbe, tak to ovplyvňuje aj jeho psychiku a naopak. Zdravá psychika ovplyvňuje to, že sa mi chce hýbať a zdravo stravovať. To, že sa zdravo hýbem, mi zase ovplyvňuje, že mám chuť viac na tú zdravú stravu, a aj mi to ovplyvňuje psychiku. Takže to sú tri základné piliere, ktoré sa navzájom ovplyvňujú.

Niečím však treba začať, takže keď príde človek, ktorý má toto všetko rozsypané, tak u mňa začíname výživovým programom a neskôr, keď vidím, že sa začína lepšie cítiť už aj psychicky, sa začíname baviť aj o pohybe. Tie konzultácie, ktoré u mňa absolvuje, sú často úplne o niečom inom ako o tom, či zredukoval, či nezredukoval, pretože to zistíme veľmi rýchlo. My tam často sedíme hodinu a rozprávame sa práve o tých všetkých možných ostatných oblastiach, ktoré ho ovplyvňujú, a snažíme sa to poňať tak nejako komplexne. Alebo sa ho snažím motivovať a podporiť, aby riešil povedzme aj tie ďalšie veci, ktoré ho nejakým spôsobom ničia a môžu mu zase nabúravať stravovanie a chuť hýbať sa.

Aké sú najčastejšie dôvody nadváhy alebo obezity?

Najčastejším dôvodom je určite prejedanie sa. To, že jeme veľa. Len sa pozrime, koľko máme možností alebo čo všetko sa v dnešnej dobe spája so stravou. Dá sa povedať, že skoro každá udalosť. Všade, kam ideme, či na obyčajnú kávu do kaviarne, tak už tam máme nejaký keksík. Viac-menej všetko nás nejakým spôsobom núti jesť viac, ako by sme mali, takže to množstvo je všeobecne asi najväčší problém. Že sme sa naučili jesť veľa. Zoberme si, koľko jedávali ľudia kedysi, pričom robili celý deň fyzicky – na poli, okolo domu a okolo nejakého statku – a koľko jeme dnes my, ktorí sedíme v kancelárii. Samé pracovné obedy, potom ideme na kávičku so zákuskom, potom prídeme domov, už zase otvoríme chladničku, večer pri telke opäť, a to stále len sedíme a stále viac-menej konzumujeme. Takže to je asi úplne najväčší problém.

A čo cukor?

Ľudia kedysi jedli cukor tiež. Často jedli denne chlieb, denne jedli aj múčne jedlá, však naše typické slovenské jedlá sú viac-menej múčne. Len tam bol fyzický pohyb a veľký výdaj. A nejedli sedem-osemkrát za deň, nepojedali medzi jedlami, proste jedli trikrát denne a medzitým mali veľký fyzický výdaj. Takže keby si ktokoľvek z nás nastolil takýto režim, že budem jesť pokojne aj bryndzové halušky na obed a na večeru mäso s chlebom, ale budem sa naozaj celý deň hýbať, tak, ako sa hýbali naši predkovia a generácie späť, tak asi tiež dokážem aj zredukovať hmotnosť a aj byť fit.

Čiže nevnímaš biely cukor ako nejaký veľký strašiak. Súvisí to skôr s tým pohybom alebo nepohybom.

Biely cukor sa stal strašiakom. Ja ho vnímam tak, že všetko v malej miere je v poriadku. A keď sa týmto riadime, tak to nemusíme až tak strašne pitvať. Lebo často dnes už aj ten hnedý cukor je zafarbený biely a my to jeme psychicky s vedomím, že však je to hnedé, tak môžem. Ale cukor je stále iba cukor, či je trstinový, kokosový alebo biely. Takže stále by sme ho mali konzumovať len v určitom množstve. Napríklad ja mám veľmi rada sladké, ale zväčša sa tiež snažím koordinovať to množstvo tým, že po prvé mám veľa fyzických aktivít, cez víkend som často celý deň vonku a máme s deťmi kopec aktivít. A, samozrejme, potom príde aj chuť na sladké alebo na nejakú zmrzlinu, ale nijakým spôsobom si to v takýchto dňoch neodopieram. Skôr sa to snažím koordinovať povedzme v tom týždni, keď som primárne na stoličke ako poradkyňa a hýbem sa viac-menej len v rámci športu, ktorý precvičujem alebo robím.

Ty chceš, aby sa ľudia naučili, ako byť prirodzene štíhli, a vychutnávali si jedlo. Aké sú najdôležitejšie pravidlá zdravého životného štýlu?

Najdôležitejšie pravidlo je stravovať sa primerane. Naozaj neriešiť radikálne a nejako ortodoxne každodenne to, čo zjem, vo forme, aby som sa s tým stresoval. Pretože veľakrát za mnou prídu aj klienti po rôznych štýloch stravovania alebo diétach a sú až vystresovaní z toho, že si budú musieť všetko vážiť, chodiť pomaly s váhou pod rukou, a majú pocit, že naozaj to zdravé je len to, keď to naozaj takto presne dodržiavajú. A to tak vôbec nie je.

Zdravá strava vlastne obsahuje všetko. Patrí tam aj to nezdravé, len to tam patrí v nejakých desiatich percentách a tých deväťdesiat percent je rozumne vyskladaný jedálniček, kde je dostatočné množstvo bielkovín, na tom tanieri je vždy nejaká čerstvá, varená, dusená alebo nejako upravená zelenina a v jednej tretine je tam príloha. Používame zdravé suroviny, zdravé oleje, nevyprážame si každodenné jedlo, je to skôr na tých desať percent, že keď sa mi naskytne príležitosť a idem niekam, kde dostanem na stôl napríklad vyprážaný rezeň, tak nemusím z toho robiť tragédiu, keď to je jednorazové. Ale nebudem si to pripravovať každý deň na obed. Rovnako raňajky, aby človek jedol pravidelne, trikrát denne, aby mal vždy raňajky, dostatok čerstvých surovín, ovocia, zeleniny – o tom je vlastne tá strava ako taká. K tomu patrí zdravý pohyb a to je z môjho pohľadu zdravý životný štýl. A to, že tam patrí občas aj nejaké to zhrešenie, že idem na víkend a dám si večer jeden pohár vínka alebo prosecca, tak to všetko vlastne patrí niekde do toho zdravého životného štýlu práve v tých menších objemoch.

A je dôležité, aby sa mi zdravý životný štýl stal prirodzeným. Vtedy je to úplne ideálne. Lenže on sa stane prirodzeným len vtedy, keď si z toho človek neurobí zlatú klietku a neurobí si z toho, že nič nemôže. Lebo veľakrát máme v mysli pod pojmom zdravý životný štýl to, že sú to len zákazy a že ja vlastne nič nemôžem. Že môj normálny, bežný život sa skončil a budem teraz len na šalátových listoch a vzpriamene sedieť a nepohnem sa ani doprava, ani doľava. A nedajbože keď príde návšteva, tak nemôžem absolútne nič dať na stôl ani si nič dať. A to je asi práve najväčšia chyba celého toho strašiaka zdravý životný štýl. Pretože to má byť niečo úplne prirodzené, čo robím rád, k čomu sa rád vraciam každý deň, každý pondelok, aj keď ten víkend teoreticky mám trošku iný. Treba sa trošku uvoľniť a začať si to svoje telo viac uvedomovať, vnímať, začať ho mať rád, a keď ho mám rád, tak vlastne sám sebe chcem robiť dobre a nebudem si robiť zle. Nebudem jesť majonézový šalát na obed, keď mám a sedieť v kancelárii, pretože to mi dobre neurobí, nikomu to dobre neurobí. Skôr sa snažím dať si ľahšie jedlo, lebo viem, že budem sedieť. Potom sa potrebujem večer trošku vybiť, vyprázdniť hlavu, dôjsť na iné myšlienky, tak si povedzme idem zabehať. Zas to nemusím robiť preto, lebo povedala to tá Líšková, dala mi to do programu, ja tam musím ísť a nechcem to robiť a neznášam to. Takto by to nefungovalo. A toto si, bohužiaľ, často robia ľudia z toho zdravého životného štýlu.

A aké sú ešte ďalšie najčastejšie chyby, ktoré robíme?

Najčastejšie chyby sú, že vynechávame jedlá a že nemáme jedlo ako svoju prioritu. Berieme ako prioritu všetko ostatné: musím s deťmi, musím do škôlky, do roboty, musím odovzdať projekt, napísať stopäťdesiat mailov. Ale to jedlo tam nikde nie je zaradené ako moja priorita. A to by mala pritom byť priorita číslo jeden. Tá úplne najprirodzenejšia – že riešim, čo dnes budem jesť.

Málokto to rieši, pritom z toho je naše telo živé, lebo najdôležitejšia vyživovacia vec pre telo je tá výživa, ktorú dostáva. To ako keby som kvetinku nepolievala a stále by som chcela, aby bola pekná. To isté často robíme sebe, že chceme, aby sme boli výkonní, ale vlastne si nedávame výživu. Takže tú výživu by sme niekde v podvedomí mali dostať ako prioritu číslo jeden a naozaj riešiť to, čo dnes budeme vlastne jesť. Nejako si to pobaliť, zobrať, nakúpiť, mať to nejako vymyslené. A postupne sa to stane prirodzeným, lebo aj tak všetci minimálne dva-trikrát denne jeme. To máme spoločné. Takže už je len rozdiel, ako a kedy, či to budem riešiť až vtedy, keď odpadávam od hladu, a rýchlo si na pumpe kúpim bagetu alebo to budem riešiť trošku skôr a budem mať niečo pripravené a nakúpené. Takže ja si myslím, že toto je vec, ktorá neobchádza ani jednu skupinu ľudí, ani tých, čo sa stravujú zdravo, ani nezdravo. Len je ten rozdiel v tom, kedy to riešia, s akým predstihom, a teda potom aj s akým pokojom a ako si potom ten jedálniček vyskladajú.

Ty nie si zástankyňou radikálnych diét a ani krátkodobých zmien v stravovaní, hladoviek alebo jednotvárnych štýlov stravovania. Prečo tieto krátkodobé diéty alebo diéty vo všeobecnosti nemusia byť pre nás prospešné?

Ony nie sú pre naše telo prospešné vôbec, a to z dôvodu, že ich často realizujú ľudia, ktorí chcú zredukovať hmotnosť. A krátkodobé diéty a krátkodobé zmeny nie sú na redukciu hmotnosti vôbec určené. Vo všeobecnosti to všetko vzniklo z nejakých detoxikačných jedálničkov a kúr, ktoré sú efektívne na krátky čas, možno na týždeň, keď má človek nejaké prečistenie, odľahčenie trávenia, ale to nie je redukcia hmotnosti. To je očista čriev, preto sa to tak aj volá. Tie črevá sa, samozrejme, odľahčia, očistia, keď mám zrazu povedzme na týždeň nejakú konkrétnu zeleninovo-ovocnú stravu. Určite mi to môže pomôcť vo veľa veciach, a to aj zdravotne, ale potom si už skladám nejaký vyvážený dlhodobý jedálniček. Krátkodobá zmena totiž na redukciu hmotnosti nie je efektívna.

Pri krátkodobej zmene často môže byť aj jemný úbytok svalov, úbytok vody, môžem sa cítiť hladný, to telo nejakým spôsobom kolíše, pretože je to krátkodobé, a ja sa vlastne nikdy nedostanem do rovnováhy, pretože už zase skočím do nejakého starého štýlu stravovania. Síce na váhe klesnem o pár kíl, ale neviem, kde som klesol, z čoho som klesol. Vnútrobrušný tuk sa zväčša za dva týždne nepohne vôbec, takže sa začína hýbať až po nejakých pár týždňoch vyváženého stravovania. Čiže som si v podstate len ublížil, pretože ak som to robil, lebo si chcem dať v sobotu super šaty a sú mi malé, tak som si tú radikálnu diétu urobil na zmenšenie objemu. A ja ho aj menší mám, ale mám ho menší aj zo svalov aj z vody. Vrátim sa späť, okamžite naberám zväčša na tukovej hmote, to znamená, že svaly mi ostanú znížené o nejaké to kilo a tuková hmota narastie. Zase sa teda k pôvodnej hmotnosti veľmi rýchlo vraciam, len kompozícia tela je už horšia.

Aj klientky, ktoré sú po mnohých diétach a boli zvyknuté dietovať často, majú zväčša málo svalov a veľmi vysoké percento tuku. A extrémne vysoké percento vnútrobrušného tuku. Nie som zástancom diét, pretože to každý jeden deň vidím a každý jeden deň meriam klientky, ktoré sú po rôznych takýchto štýloch stravovania, a vidím, že je to maximálne neefektívne. A potom je mojou prácou presvedčiť ich, aby sa nastavili na niečo dlhodobé a rozumné. A to rozumné zamená, že aj to hrešenie tam patrí. Nemôžeme totiž žiť iba v zlatej klietke oddelení od celého sveta a stravovať sa ako mnísi v nejakom kláštore, pretože tie nástrahy všade okolo nás sú. Naozaj ideálne je, pokiaľ sa dokážeme nejakým spôsobom s tým všetkým stotožniť, to všetko vidieť a dokázať s tým žiť a nejako rozumne začať to celé brať aj prijímať. Toto sa snažím tých ľudí naučiť. A potom naozaj vidím, že zrazu prídu o rok, o dva, o tri a tú hmotnosť si držia a povedia, že no, už som to konečne pochopila, že nemôžem ísť extrémom. Veľmi veľakrát sa mi stane, že jedia zrazu viac ako predtým, že mi odfotia tanier, že toto mám naozaj zjesť? Neboli zvyknutí jesť také množstvo, ale boli zvyknutí povedzme pojedať, jesť málo, jesť často, jesť nezdravé veci, rôznymi vecami si nejako dopĺňať ten denný jedálniček. A možno si ani vôbec neuvedomovali, že vtedy človek siaha po tých vysokokalorických, ale možno menších jedlách a často. Keď si majú dať tú klasickú porciu, ktorú by mali vzhľadom na výživu tela zjesť, zdá sa im zrazu veľká. Takže to naozaj nie je o hladovaní.

A sú nejaké špecifiká v stravovaní podľa veku? Ako by sa mali stravovať dievčatá v tínedžerskom veku, ženy v dospelom veku alebo na dôchodku?

Určite áno. Sú v tom rozdiely, pretože sú tam iné potreby metabolizmu ako takého. Ani nie tak z výživového hľadiska ako energetického. Takže možno tie živiny a ich rozloženie môže byť pokojne rovnaké, ale, samozrejme, ten energetický príjem je iný, pretože je rozdiel aj v aktivitách. Mladé dievča rastie a veľakrát má kopec aktivít a športov. Často zostavujem jedálničky aj pre mladé dievčatá alebo mladých mužov a aj mladých ľudí, ktorí športujú. Potom tam majú mamu, ktorá sa tiež chce zdravo stravovať, a prípadne ešte ich babku, ktorej robíme jedálniček tiež. A naozaj tam tie rozdiely určite sú, hlavne v tom energetickom príjme.

Zdravý tanier totiž treba vnímať ako celok, ako to, čo zjeme za celý deň. Nielen ako jeden tanier, že teraz som mala super zdravý obed a je to vybavené, ale keď si predstavím, že by som na ten tanier mala dať aj raňajky, aj obed, aj večeru, aj všetko za ten deň, čo zjem, a to by malo mať celé dokopy rozumný základ. Keď to má rozumný základ, tak potom často už ani večer nie som hladný a už ani nemám tendenciu pojedať. Ale ak to nemá rozumný základ – napríklad na raňajky som si dal iba jablko, lebo som nestíhal; na obed som si dal šalát v kantíne, lebo to bolo jediné rozumné, čo tam mali, no nebola tam skoro žiadna bielkovina, boli tam tri kúsky mäsa, teda to bolo veľmi slabé jedlo; potom som si dal nejaký keksík ku káve, vypýtal som si ešte dva, lebo som bol hladný; a potom zrazu už vidím ten tanier a teraz si večer poviem: Čo na ňom vlastne mám? Nič. Žiadnu výživu. A potom prídem večer domov a ešte teoreticky si chcem povedať, že nevečeriam, lebo však to nie je dobré, a dám si tam len jogurt s nejakými cornflakesami. A teraz si skúsim predstaviť ten tanier, ako vyzerá, a už vidím, že to je zlé.

Takže teraz si poviem: dobre, tak keď si dám ráno kašu, na to si dám nejaké čučoriedky, potom nebudem jesť doobedie, dám si veľa vody. Ešte tá voda by tam mala niekde vedľa toho byť. Často tam vidím iba jeden pohár a tri kávy. Takže začneme kašou, potom tam zrazu mám malú kávičku, mám tam veľa vody, na obed mám nejakú ryžu s napríklad ázijským soté a s dostatočným množstvom proteínu. My v JedzBystro napríklad robíme to, že to gramážujeme, naozaj je tam dostatok toho mäsa, to nie sú dva kúsky v rámci toho jedla alebo trocha cíceru alebo čohokoľvek, čo tam má byť ako proteínový základ. No a potom večer tam mám napríklad mozzarelu, caprese s nejakým kúskom chleba a napríklad s malinami. Ešte prípadne niekde prisypem nejaké semiačka, jednu polievkovú lyžicu, nasypem si to buď na tú mozzarelu s rajčinami, alebo niekde na obed. A už vidím, že ten tanier vyzerá úplne inak.

Vidím, že tam mám aj zdravé tuky, aj bielkoviny, aj ten sacharid, a ja sa zrazu cítim inak. Keď sa tak stravujem týždeň, už o týždeň cítim, že aha, zrazu mám kopu energie, dobre spím, dobre sa cítim, mám chuť sa hýbať, prídem domov z roboty, nie som unavený, nemám chuť ľahnúť si na gauč a len ležať s vyloženými nohami, mám napríklad v týchto vysokých teplotách menej opuchov. Celé to telo zrazu dostáva výživu, inak sa cíti a prirodzene sa potom aj psychicky cítime lepšie.

Vizualizácia celodenného taniera dokáže byť pre mnohých z nás pomôckou k tomu, aby sme sa minimálne zamysleli nad tým, čo celý deň jeme.

Áno, treba sa nad tým zamyslieť, lebo ak naozaj mám za ten deň dostatok všetkého a potom večer si napríklad spravím len smoothie, lebo už nemám ani chuť jesť, vonku je horúco a už mám chuť len na niečo takéto tekuté, ale mal som za ten deň dostatok živín, tak to nie je žiadna tragédia. Ale pokiaľ za ten deň skoro nič nezjem, večer si urobím len smoothie a potom chcem pozerať telku alebo mať pokojný spánok a nepojedať, tak sa potom v noci zobudím a idem do chladničky a zjem zrazu balík šunky alebo syrov. To sa stáva často. To však nie je o pevnej vôli, pretože my sme stále len zvieratá a živočích, ktorý je hladný, tak sa tak aj správa. Čiže rovnako ako sa správa to zviera, len to zviera nemá povedzme tú inteligenciu, teda sa nevie nijako kontrolovať a robí to prirodzene, tak my to robíme v podstate tiež. Len my máme trošku tú inteligenciu, takže to robíme sofistikovanejším spôsobom, ale tiež sme vlastne hladní.

Zároveň to zviera tú inteligenciu má, lebo sa neprejedá.

Áno. Voľakedy sa to tak aj hovorilo na deti, že on nie je zlý, on je hladný. Že keď je dieťa taký čert, že bol zlý a stále musel robiť zle, tak že však on nie je zlý, on je hladný. Lebo často sú to deti, ktoré nič nezjedia. Ja to vidím aj na svojom malom synovi, že keď sa nenaje a je hladný, tak ja už ho presne poznám, že začne byť zlý. No a to sme aj my, dospelí ľudia, len teda hovorím, sme už inteligentnejší, robíme to trošku sofistikovanejšie, ale je to vlastne copy-paste to isté.

Pokračovanie >>