Active Beauty
Korenie, ktoré zahreje zvnútra

Takto vonia zima

Korenie, ktoré zahreje zvnútra

Môže nás korenie skutočne zahriať? Určite – aj tradičná čínska medicína a ayurvérda zakladá na tepelnom účinku potravín a tiež korenia na náš organizmus.

Radí sa tam klasické zimné korenie ako kardamón, koriander, čili, zázvor, škorica a badián. V semenách, plodoch, kôre a koreňoch zimného korenia sa proste skrýva supersila. Éterické oleje, ktoré obsahujú, nás nielen chránia počas vlhkého počasia pred nachladnutím, potešia aj naše chuťové poháriky a zahrejú nás.

6 korenín na zimu

Kardamón

Ak rozdrvíte tmavé semená vo vnútri zeleného struku, ovanie vás príjemná vôňa eukalyptu, citrónu a exotických kvetov. Kardamón obsahuje pomerne veľké množstvo éterického oleja, 4 až 8%, okrem oleja obsahuje aj antioxidanty a železo. Kardamón údajne podporuje trávenie, stimuluje krvný obeh a povzbudzuje chuť do jedla. Popri tom by mal pomáhať zbaviť sa zápachu z úst a zmierňuje tiež bolesti žalúdka.
 
Koriander

Semená koriandra sú základnou zložkou najrôznejších koreninových zmesí, napríklad kari. Na korenenie či dochucovanie jedál sa používajú guľaté semienka a – najmä v krajinách ďalekého východu – čerstvé listy a korene. Plody a listy majú úplne odlišnú vôňu. Semená chutia jemne korenisto a nasladlo, veľmi vzdialene môžu pripomínať vôňu pomarančovej kôry. Koriander sa hodí k mäsovým a rybím pokrmom, používa sa na dochutenie vianočného pečiva a patrí k najobľúbenejším koreniam, ktoré sa pridávajú do chleba. A v poslednej dobe, odkedy sa do mnohých kuchýň dostali knihy hviezdneho kuchára Yotama Ottolenghiho, sa začalo toto korenie ocitať aj v mnohých vegetariánskych a vegánskych receptoch. Koriandrové semienka by sa mali vždy mlieť čerstvé v mažiari, inak by mohli nabrať horkastú chuť. Koriander napomáha tráveniu a prispieva k dobrej stráviteľnosti potravín.

Čili

Gastroúspešnosť malých strukov spočíva v originálnom fakte: Obsahujú chemickú zlúčeninu zvanú kapsaicín, ktorá je zodpovedná za pálivosť. Tá pri konzumácii oklame mozog, aby si myslel, že v tele došlo k popáleniu. Následne sa uvoľnia endorfíny a spustia ochladzovacie mechanizmy. Telo zaleje pocit tepla a človek sa začne potiť. Čili pôvodne pochádza z Južnej Ameriky. Domorodé obyvateľstvo tam používalo štipľavé struky ako korenie a zeleninu. V Peru sa dokonca čili akceptovalo ako platidlo. V roku 1492 priviezol Krištof Kolumbus tieto „struky plné temperamentu“ do Európy. Pri čili papričkách platí jedno: Čím je struk menší, tým je exkluzívnejší a čím je krajší a intenzívnejšie sfarbený, tým je vyššia jeho kvalita. V tradičnej jamajskej medicíne sa čili papričky používajú na liečbu cukrovky. Čili sa však cení aj pre svoje liečivé účinky v babských receptoch. Čili napríklad dokáže stimulovať krvný obeh, podporovať prietok krvi, pomáha organizmu lepšie znášať vysoké teploty, ale dokáže aj zahriať a bojovať proti črevným infekciám. Okrem toho sa čili nasadzuje pri diétach, kedy sa konzumujú potraviny so zníženým obsahom sodíka, pretože ak je jedlo pikantné, človek nemá potrebu ho viac soliť.
 
Zázvor

Vyžitie tejto nenápadnej hľuzy v kuchyni jednoducho nepozná hraníc: Svieža kyslosť zázvoru sa hodí rovnako k slaným, ako aj k sladkým jedlám. V chuti dominuje povzbudzujúca pikantnosť a dopĺňa ju jemná sladkosť. Zázvor je súčasťou každej kari zmesi. Už v dobách antiky prinášali do Ríma hľuzy zázvoru arabskí obchodníci. Napriek tomuto faktu trvalo až do stredoveku, kým sa začalo so zázvorom obchodovať aj v Európe. A potom už zázvor triumfoval: Zázvor vytlačil drahšie korenia a stal sa najpoužívanejším kuchynským korením. Okrem toho, že výborne chutí, sa zázvor považuje a aj považoval za skvelý domáci liek a tiež afrodiziakum. Odborníci na túto korenistú hľuzu nedajú dopustiť, pretože jedlám dodáva často čosi mimoriadne, sviežosť a pikantnosť. V zázvore obsiahnuté gingeroly stimulujú krvný obeh. Na rozdiel od iného korenia s tepelnými účinkami sa dá zo zázvoru pripraviť chutný čaj. Stačí nechať prevariť asi za dve šálky vody, pridať päť až sedem plátkov čerstvého zázvoru a nechať variť približne 15 minút. Podľa chuti už potom len stačí doladiť a zjemniť citrónovou šťavou a medom.

Škorica

Pre Európanov bol jej pôvod dlho dlho tajomstvom. Len obchodníci vedeli, že sladká škoricová kôra je vlastne vnútorná kôra jedného ázijského stromu. Škorica sa do Európy dostala po hodvábnej ceste v roku 1600 pred Kristom. Stredoveká kuchyňa bola vôňou škorice nadšená. Vo francúzskej kuchyni sa pripravovala viac ako polovica všetkým pokrmov a omáčok so škoricou. Čím sú škoricové drievka tenšie, jemnejšie a svetlejšie, tým sú kvalitnejšie. V tradičnej čínskej medicíne sa toto obľúbené korenie s obľubou používa, ak má človek pocit chladu, pretože práve škorica dokáže zahnať vnútorný chlad, ktorým ľudia často trpia v období zimy.      
 
Badián

Korenie hrá v našom živote úlohu liečivých rastlín a badián k nim rozhodne patrí. Toto vzhľadné korenie vyvolalo rozruch už v 17. storočí na ruskom cárskom dvore, kde si s ním panovníci dochucovali čaj. Badián je hviezdicovitý plod vždy zeleného stromu, ktorý môže vyrásť do výšky až ôsmych metrov a dožíva sa až sto rokov. Z jedného stromu badiánu sa ročne urodí až 40 kg plodov.Badián či hviezdicovitý aníz je bohatý na éterické oleje, najmä na anetol. Jeho chuť pripomína fenikel a aníz. Vyníma sa nótou sladkého drievka a je výrazne štipľavý a tiež sladký. Jeho pozdná chuť je svieža a príjemná. Badián sa používa vcelku, po kúskoch a tiež mletý. U nás sa používa najmä pri pečení. Je tiež nenahraditeľnou zložkou zmesi piatich korení. Skvele ochutí ryby, morské špeciality, zintenzívni sladkosť tekvice, póru a koreňovej zeleniny. Badián sa používa ako zložka niektorých liekov proti chrípke a údajne tiež vplýva na zdravé fungovanie dýchacích ciest. K tomu má, podobne ako škorica, priaznivé účinky na trávenie.

Takto skvele chutí zdravie!
Zimný recept: Varené korenené víno alebo nealkoholický punč s čučoriedkami

Recept

2 L červeného vína alebo čučoriedkového džúsu  
1 PL škoricového prášku
6 kúskov badiánu
3/4 PL zázvorového prášku
1 ČL mletého muškátového orieška
1 ČL klinčeka v prášku
1 ČL majoránu
1 ČL kardamónu
1 ČL čierneho korenia
175 g medu
Príprava

Prísady privedieme do varu, necháme lúhovať po dobu 15 minút, opatrne precedíme a nakoniec primiešame med.