AI a zoznamovanie: Názor odborníčky na vzťahy

1. V populárnych zoznamovacích aplikáciách ako Tinder, Bumble a spol. už dnes bežne nájdeme funkcie AI, ktoré majú uľahčiť online zoznamovanie. Ide napríklad o optimalizáciu profilu vrátane fotiek. Ako vnímate tento vývoj, pani Mag. Thaler?

Tento vývoj podľa môjho názoru predovšetkým ukazuje, ako veľmi je dnes zoznamovanie ovplyvnené túžbou po optimalizácii seba samého. Väčšina ľudí sa pri online zoznamovaní cíti veľmi neisto: „Ako vyzerám?“, „Ktorú fotku si mám vybrať?“, „Som vôbec zaujímavý/á?“ –úplne pochopiteľná neistota, pri ktorej môže AI pôsobiť ako záchranca. Umelá inteligencia minimálne odbúrava strach ukázať sa, keďže sa stará o lepšie fotografie, atraktívnejšie komentáre a viac zhôd (matches). Z psychologického hľadiska to môže pomôcť najmä plachým ľuďom alebo tým, ktorí majú strach zo záväzkov. Každý z nás totiž túži po tom, aby bol vnímaný, emocionálne prijímaný a zvolený.

V dnešnej dobe ide teda v zásade o pochopiteľný vývoj. Problém však nastáva vtedy, keď je profil skôr len akousi optimalizovanou verziou daného človeka, než že mal niečo spoločné s jeho skutočnou osobnosťou. Atraktivita a partnerské puto totiž nevznikajú vďaka dokonalosti, ale vďaka kongruencii – teda vtedy, keď sa k sebe správanie, energia, reč a osobnosť hodia. Naša nervová sústava našťastie veľmi rýchlo rozpozná, či niečo pôsobí autenticky, alebo je to len divadlo.

2. AI má tiež pomáhať algoritmu pri hľadaní zhôd (matches), aby sa predišlo takzvanej únave zo swipovania (swipe fatigue). Zlepšilo sa tu z vášho pohľadu niečo?

Na túto otázku, žiaľ, nedokážem odpovedať z technického hľadiska. Predpokladám však, že poskytovatelia zoznamiek do tejto oblasti investujú obrovské prostriedky, keďže si chcú používateľov v aplikácii udržať za každú cenu. Únava zo swipovania (swipe fatigue) je však pre človeka pred obrazovkou v skutočnosti veľmi zmysluplná: tým, že „vypneme“, nás chráni pred vnútorným predráždením a zahltením. Naša nervová sústava totiž nie je stavaná na to, aby si neustále vyberala medzi nespočetným množstvom fotiek či potenciálnych partnerov.

3. Pri zoznamovaní sa často vznikajú situácie alebo pocity, ktoré sa nedajú len tak ľahko zaradiť. Je dobrý nápad opýtať sa v takýchto prípadoch na radu ChatGPT?

To si viem celkom dobre predstaviť. ChatGPT dokáže pri dobrom opise situácie poskytnúť podnety na zamyslenie, zviditeľniť dynamiku vzťahu alebo pomôcť pomenovať pocity. Mnoho ľudí už dnes využíva AI ako pomôcku pri sebareflexii. Prečo to teda nevyužiť aj v situácii pri zoznamovaní, ktorá býva často veľmi vzrušujúca a stresujúca? Do daného momentu to môže vniesť trochu pokoja, štruktúry a orientácie. V konečnom dôsledku však, samozrejme, nerozhodujú analýzy AI, ale ľudské pocity: intuícia, signály tela a skúsenosť s medziľudskými vzťahmi.

4. Môže vôbec medzi ľuďmi dôjsť ku skutočnému zblíženiu, keď sú ich kroky a textové správy neustále analyzované pomocou AI?

Pravdepodobne len povrchne, pretože pre skutočnú blízkosť je potrebný stav uvoľnenia a emočnej otvorenosti. Ak človek neustále analyzuje a optimalizuje, jeho nervová sústava sa nedokáže nikdy skutočne uvoľniť, ale zostáva v stave permanentnej ostražitosti. V dôsledku toho sa nachádzame v akomsi nepretržitom režime sebakontroly, v ktorom nie je možné nadviazať žiadne reálne spojenie. Okrem toho sa stráca autenticita, spontánnosť a všetky prirodzené ľudské signály, ktoré však ten druhý potrebuje na to, aby mohla vzniknúť príťažlivosť. Ak má dôjsť k prepojeniu, obe nervové sústavy si musia navzájom vysielať a spätne vnímať pocit bezpečia a rezonancie. A pri tom nesmie chýbať prirodzená živosť, nedorozumenia, neistota ani humor.

5. Mnohí ľudia majú pri nadväzovaní kontaktu cez zoznamky problém, pretože netušia, čo napísať. Dá sa v takýchto prípadoch niečo namietať proti asistencii AI?

Nemyslím si, pretože pre mnohých ľudí je prvý kontakt naozaj obrovskou výzvou. AI tu môže pôsobiť odľahčujúco a podporne, pomôcť prekonať zábrany, a tým znížiť stres a upokojiť nervovú sústavu. To je v každom prípade užitočné. Samozrejme, celú komunikáciu by sme nemali delegovať na AI. Aj tu platí: ľudia intuitívne vycítia, či sa za správami skrýva skutočný a úprimný záujem a či sa v nich prejavuje vaša osobnosť. Opäť je dôležitá emočná dostupnosť: malé neistoty a jedinečné osobné zvláštnosti môžu pôsobiť oveľa príťažlivejšie a sympatickejšie než dokonalosť.

6. Prečo je autenticita pri spoznávaní sa taká dôležitá? A ako v tomto smere AI človeku škodí (stojí mu v ceste)?

Ľudia, ktorí si medzi sebou vytvárajú puto, potrebujú od toho druhého emocionálnu odozvu, čiže pocit, že sú vnímaní a chápaní. Náš nervový systém pri kontakte s iným človekom neustále preveruje, či sa cítime bezpečne a či sme s tým druhým na rovnakej vlnovej dĺžke . Deje sa to na nevedomej úrovni, ktorú rozumom nedokážeme ovplyvniť. Táto dôvera a potrebná spoľahlivosť však nevznikajú primárne prostredníctvom slov, ktoré sú pre umelú inteligenciu jedinou možnosťou vyjadrenia. Vznikajú vďaka súladu a kongruencii s tým druhým – teda prepojením reči tela, správania, slov, obsahu a emocionálnej energie. Slová môžu byť akokoľvek „dokonalé“ – podstatné je to hmatateľné, ľudské.

7. Čo hovoríte na to, že veľa ľudí dnes dáva prednosť virtuálnym partnerom a partnerkám (AI boyfriends / AI girlfriends)?

Z psychologického hľadiska je to veľmi zaujímavé. Mnoho ľudí túži po blízkosti a vzťahu, no zároveň majú obrovský strach zo zranenia, sklamania či odmietnutia. Virtuálni partneri predstavujú v tomto smere zdanlivo bezpečné riešenie: sú neustále k dispozícii, reagujú okamžite a prívetivo a nikdy nezaťažujú náš nervový systém kritikou či hádkami. Najmä pre ľudí , ktorí sú pri vytváraní citovej väzby neistí alebo majú strach, to môže znieť lákavo. Čo však v takomto vzťahu okrem fyzickej, ľudskej a skutočnej prítomnosti chýba, je spoločný rast a vývoj. Tie totiž môžu vzniknúť len vďaka vzájomným odlišnostiam, výzvam a „ľudským chybám a nedostatkom“. Ak v partnerstve s AI všetko prebieha v neustálej harmónii a výhradne podľa prianí človeka, nedokáže sa naučiť tolerovať frustráciu. To znamená zdravo zvládať nezhody a udržať si pritom vnútornú rovnováhu. Táto zručnosť je pritom kľúčová pre vedenie zrelého, dospelého a sociálne zdravého života. Partnerstvá s AI síce môžu mať zmysel v boji proti osamelosti, no pre mňa nepredstavujú alternatívu k skutočným vzťahom s ľuďmi.

8. Ako zistíme, že si s nami v aplikácii píše chatbot?

Myslím si, že sa s tým už stretol každý z nás, kto hoci len chvíľu komunikoval s chatbotom nejakého zákazníckeho centra. Túto komunikáciu by som opísala ako veľmi rýchlu, sterilnú, vyhýbavú a neosobnú. O to dôležitejšie preto je, aby ste pri zoznamovaní čo najskôr prešli na osobnú komunikáciu – prostredníctvom telefonátov alebo stretnutí.

9. Ako podľa vás správne používať AI pri zoznamovaní?

AI môže byť v prvých fázach zoznamovania celkom užitočným nástrojom. Nikdy však nenahradí skutočné ľudské stretnutie alebo prepojenie. Pri zoznamovaní je na začiatku pochopiteľná túžba pôsobiť na toho druhého čo najpríťažlivejšie. V tom si človek môže nechať trochu pomôcť. Oveľa rozhodujúcejšie je však to, čo príde potom: Ako sa cítim, keď sme spolu? Ako na to reaguje moje telo? Som stále napätá, alebo sa dokážem po počiatočnej nervozite uvoľniť? Dokážem po určitom čase ukázať svoje skutočné ja? Je tu priestor pre humor a spontánnosť? A to najdôležitejšie: Cítim sa v prítomnosti tohto človeka bezpečne a autenticky? Toto všetko je možné len v reálnom živote a úplne bez AI.