Dochádza svetu pitná voda? Správa o ohrozenom zdroji

Pred viac ako štyrmi miliardami rokov priniesli kométy na našu planétu z prachu a ľadu z okraja slnečnej sústavy vodu. A odvtedy funguje takzvaný kolobeh vody alebo inak povedané, hydrologický cyklus: Voda sa odparuje z oceánov a pevniny, a vo forme pary sa dostáva do atmosféry, kde sa zráža a vo forme zrážok putuje opäť na zemský povrch. Celkové množstvo tejto zázračnej tekutiny takto zostáva takmer konštantné (okrem prípadov, kedy na zem z vesmíru dopadajú veľké úlomky meteoritov).

Meteority však cyklus nenarúšajú tak, ako ho v dlhodobom horizonte narúšame my ľudia. A aký riešime v tomto ohľade ďalší problém? My ľudia nevplývame ani tak na celkový objem vody, ako na jeho využiteľnú časť, ktorá je už aj tak výrazne obmedzená. Iba 2,5 % globálnych zásob vody tvorí sladké vodstvo. Zodpovedá to 35 miliónom kubických kilometrov. Avšak iba 0,3 percentá z tohto kvanta je dostupné ľudstvu. Veľká časť sladkej vody je totiž viazaná v polárnych ľadovcoch alebo sa nachádza hlboko pod zemským povrchom. Navyše dvanásť miliónov kubických kilometrov sladkej vody je už považovaných za znečistených.

Čo ohrozuje našu pitnú vodu

Človek v súčasnosti denne spotrebuje v porovnaní s rokom 1930 asi šesťkrát viac vody. Od 80. rokov 20. storočia stúpa každoročne spotreba vody približne o jedno percento. Obrovským problémom, čo sa vody týka, je pri tom nielen jej plytvanie, ale aj jej znečisťovanie. Samozrejme, na jednej strane za tým stojí rast svetovej populácie. Mimoriadnu spotrebu vodných zdrojov má však na rováši západný životný štýl. Na Slovensku sa z verejného vodovodu na osobu denne spotrebuje približne 130 litrov vody na umývanie, varenie, sprchovanie a pitie, pričom tento údaj nie je ani zďaleka taký významný ako takzvaná virtuálna spotreba vody, pretože táto sa pohybuje až niekde okolo 4 700 litrov na osobu denne. Pri virtuálnej spotrebe hovoríme o vode, ktorá sa znečistí alebo odparí pri výrobe produktov. Len pre ilustráciu: taký hovädzí hamburger alebo tričko si žiada na svoje zrodenie približne 2 500 litrov vody.

Znižovanie virtuálnej spotreby vody

Vodou by mal šetriť každý, virtuálne, a aj vo všeobecnosti. Ako na to? Ako prvý krok môžeme napríklad zredukovať nákupy, a samozrejme objaviť výhody a krásy minimalistického spôsobu života „Nosme naše oblečenie čo najdlhšie, namiesto nových vecí si radšej kupujme veci z druhej ruky, a namiesto toho, aby sme niečo, čo sa nám pokazí, vyhodili, dajme veciam druhú šancu a nechajme si ich opraviť,“ vyzýva Anna Leitner, hovorkyňa organizácie na ochranu životného prostredia GLOBAL 2000 pre oblasť zdrojov. „Táto oblasť si žiada dobré politiky, rámcové podmienky, ktoré nám uľahčia žiť život, ktorým by sme šetrili zdroje a aj vodu.“ Hybnou silou by pri tom mala byť výživa, na tú sa rozhodne oplatí zamerať – veď predsa poľnohospodárstvo je z globálneho hľadiska zodpovedné za približne 70 percent spotreby sladkovodných zdrojov. To znamená, že namiesto produktov z hovädzieho mäsa, ktoré sú enormne náročné na spotrebu vody, radšej siahnime po kuracom mäse alebo sa vedome rozhodnime častejšie si dopriať deň či dva bez mäsa. Alebo by sme mohli dokonca fungovať vegánsky. „A bez ovocia a zeleniny s pôvodom zo suchých regiónov, kde sa vo veľkej miere zavlažuje umelo, sa predsa dá tiež ľahko obísť,“ radí Leitner.

Politika je na ťahu

Za to, že pitnej vody ubúda stále viac a viac, však nemôže len súkromná spotreba, ale aj nedostatky a úskalia vo vodnej politike a vodnom hospodárstve. Napríklad podľa EurEau (Európskej federácie národných združení vodárenských služieb) v Európe uniká až 23 percent pitnej vody pre staré a zanedbané alebo nedostatočne utesnené potrubia.

Klimatická kríza = vodná kríza

K nedostatku vody v neposlednom rade prispieva významne aj klimatická kríza. S nestále sa zvyšujúcimi teplotami sa zvyšuje aj množstvo vody, ktorá sa odparuje do atmosféry. Následok - výraznejšia zrážková činnosť, ktorú ľudia nie sú schopní efektívne využívať. A ďalší efekt? Predlžujú sa suché obdobia. Podľa štúdie poradenskej spoločnosti Boston Consulting Group je dosť reálne, že do roku 2050 môže byť v dôsledku klimatickej, ako aj vodnej krízy vysídlených 32 miliónov ľudí v rámci krajiny, kde žijú a ďalších 11 miliónom hrozí dokonca vysídlenie z krajiny, ktorú aktuálne obývajú. Ale aj v Európe sú dôsledky klimatických zmien spôsobených človekom zrejmé: Podľa klimatického „dashboardu“ sa od roku 1850 počet ľadovcov v európskych Alpách znížil o dve tretiny. Za 80 rokov by mohli týmto trendom takéto prírodné zásobárne vody takmer úplne zmiznúť.

Prečo je vlastne na svete v podstate dosť vody pre všetkých

Dôvodom nedostatku vody v niektorých regiónoch sveta nie je množstvo vody, ktoré je celosvetovo k dispozícii. Podľa odhadov neziskovej organizácie Wellfair by totiž toto celkové množstvo vody mohlo pokryť potreby približne 20 miliárd ľudí. Nie, nedostatok vody je rozhodne otázka jej nespravodlivého prerozdelenia a tiež jej nedostupnosti pre ľudí. Dňa 28. júla roku 2010 uznalo Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov (OSN) právo na bezpečnú a čistú vodu a sanitáciu ako základné ľudské právo. Treba však poznamenať, že toto právo nie je právne záväzné a ani vymožiteľné.

Nerovné rozdelenie pitnej vody

Členské štáty OSN si dali za cieľ zabezpečiť do roku 2030 čistú pitnú vodu pre všetkých ľudí, no tomuto cieľu sme ako svet aktuálne ešte veľmi vzdialení. Čelíme totiž realite a síce, že 2,2 miliardy ľudí – čo predstavuje štvrtinu obyvateľstva celého sveta - nemá prístup k bezpečnej vode a viac ako 3 miliardy ľudí žije v krajinách, ktoré sa boria s výrazným nedostatkom vody. K takto postihnutým regiónom patria okrem krajín strednej a severnej Afriky aj Mexiko, Čína a južná Európa.

Diskriminácia v oblasti dodávok vody

Marginalizované skupiny – napríklad ženy, deti, utečenci, domorodé národy, ľudia so zdravotným postihnutím – tí všetci sú ešte na dôvažok v otázke k prístupu k vode aj často prehliadaní alebo diskriminovaní. V siedmich z desiatich domácností, ktoré nie sú napojené na vodu, prenášajú ťažkú vodu ženy a dievčatá. Častokrát sú nútené prekonávať veľké vzdialenosti, sú vystavené riziku násilných útokov a počas tejto doby nemôžu zarábať peniaze, učiť sa ani sa hrať. Nedostatok vody sa však bytostne dotýka aj bohatých krajín: Horší prístup k vode v porovnaní so zvyškom obyvateľstva majú aj Rómovia na Slovensku, v Taliansku a vo Francúzsku, černosi v USA a domorodí obyvatelia v Austrálii.

V otázke dodávok vody sú markantné rozdiely aj medzi mestami a vidiekom. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Detského fondu Organizácie Spojených národov (UNICEF) má 86 percent ľudí v mestských oblastiach zabezpečený prístup k vode, zatiaľ čo vo vidieckych regiónoch je to len 60 percent. V neposlednom rade je to spôsobené aj tým, že husto obývané oblasti často čerpajú vodu zo svojho okolia – kde tento vzácny zdroj potom prirodzene aj chýba. Voda je však nedostatkovým artiklom aj vo veľkých mestách, napríklad v Káhire, Los Angeles, Kapskom Meste či Aténach. Koordinačná jednotka OSN pre otázky vody a sanitácie sa obáva, že najmä v rozvojových krajinách nebudú prístupy k urbanistickému plánovaniu schopné držať krok s rastom populácie.

Kto zarába na obchode s pitnou vodou

Voda a obchod s ňou – tu skutočne hovoríme o miliardovom biznise. Na celom svete sa každú minútu predá viac ako milión fliaš vody. Správa OSN z roku 2023 vzniesla na svetlo sveta zároveň kritiku, že snahy zabezpečiť čistú pitnú vodu pre všetkých ľudí na Zemi pokrivkávajú, ocitajú sa na druhej koľaji. Odborníkom v tomto smere chýba transparentnosť, ako sa s vodou vo veľkom hospodári, na príklad v tom, koľko vody odčerpajú zo systému spoločnosti, ako je Coca-Cola, Nestlé a pod. z prírodných zdrojov za nízke ceny len preto, aby ju potom mohli ďalej predávať za ceny mnohonásobne vyššie.

Na druhej strane plnenie a predaj vody vo fľašiach nemožno démonizovať úplne. Často je to totiž jediná možnosť, ako sa lokálni ľudia, ktorí majú k dispozícii len znečistenú vodu, dostanú k vode pitnej. Aby ale vodu dodávali len súkromné spoločnosti, orientované výhradne na zisk, to predsa nie je udržateľné a dlhodobé riešenie. Tu sa už žiadajú efektívne a spravodlivé politiky – tie však na mnohých miestach vo svete zlyhávajú na plnej čiare. Podľa správy OSN za neduhmi stojí predovšetkým korupcia v danej krajine, ktorej dôsledkom je, že verejné dodávky vody sú buď nedostatočne financované alebo sa tu nedodržiavajú hygienické normy.

Aby sme však nekrivdili určitým skupinám, na prírodných zdrojoch vody sa neobohacujú len spoločnosti pôsobiace v priemysle balenej vody, problém zneužívania zdrojov sa dotýka samozrejme aj iných odvetví. „Podniky musia niesť zodpovednosť za vodu spotrebovanú pri ich výrobných procesoch, a to v celom hodnotovom reťazci,“ požaduje Anna Leitner, hovorkyňa pre zdroje v GLOBAL 2000. Spoločnosti produkujúce výrobky s vysokou spotrebou vody v suchých regiónoch, by mali časť svojich ziskov napríklad investovať do regionálnej infraštruktúry na úpravu vody. „Prísny zákon o dodávateľskom reťazci by takéto opatrenia mohol učiniť záväznými,“ vysvetľuje Leitner.

Ktoré cesty nás môžu vyviesť z krízy

Po celom svete existuje a stále sa formuje množstvo iniciatív, ktoré nám ľudom dávajú nádej. Z projektu SOURCE Pacific Drinking Water sa financuje vývoj, inštalácia a prevádzka vodných elektrární v štyroch rozvojových ostrovných krajinách, kde je zásobovanie vodou najviac ohrozené klimatickou krízou. Voda sa tu zo vzduchu získava využívaním slnečnej energie. A veru, sľubne znejú aj prístupy, ktoré zároveň znižujú chudobu a rodovú diskrimináciu. Takzvané „waterbank schools“ sú školské budovy, ktorých strešné konštrukcie sú vybudované tak, aby odvádzali dažďovú vodu do centrálnej cisterny s keramickým filtračným systémom. Nahromadená pitná voda potom slúži na zásobovanie vodou školákov, učiteľov a tiež okolitých komunít.

K riešeniu krízy s vodou samozrejme výrazne prispieva aj veda. Výskumníci z Technologického inštitútu v Massachusetts navrhli biologicky rozložiteľný vodný filter z dreva, ktorý odstraňuje až 99 percent patogénov z kontaminovanej vody. Tento takzvaný „detoxyfi filter“ sa vyrába z drevených plátkov stromov ginkgo a borovice a aktívne sa už používa v Naí Dillí ako filter pitnej vody. Podnikatelia zo švajčiarskeho start-upu Oxyle zasa vyvinuli nový spôsob, ako filtrovať a odstrániť z vody PFAS (perfluórované a polyfluórované alkylové látky). PFAS sú hrozbou pre zdravie a ekosystémy a nie sú prirodzene rozložiteľné, preto sa často označujú aj ako „večné chemikálie“. Odborníci zo spoločnosti Waiwai Research & Design Agency pracujú na vývoji ekologických zariadení na odsoľovanie morskej vody. Bežné zariadenia vypúšťajú do mora obrovské množstvá odpadovej slanej vody, ktorá vo vode zvyšuje obsah soli, teplotu a tiež koncentráciu ťažkých kovov, čo výrazne škodí živočíšnej a rastlinnej ríši. Soľanku by namiesto toho, aby moria znečisťovala, chceli premeniť na cementový stavebný materiál – prínos k zdraviu planéty by mal byť hneď dvojitý, pretože výroba betónu sa na celosvetovej spotrebe vody podieľa až 1,7 percentami.

To sú len niektoré z mnohých príkladov snáh o zvýšenie využiteľnosti vody, jej spravodlivejšie prerozdelenie a lepšiu ochranu. A áno, tieto snahy je absolútne nevyhnutné premeniť na realitu. Nemôžeme a nemali by sme sa totiž spoliehať na to, že nám novú vodu na Zem prinesú kométy.