Naučte sa odpútať: vzťahová terapeutka radí

2. Prečo je také ťažké odpútať sa/pustiť niekoho z hlavy?

Keď si k niekomu budujeme citovú väzbu, automaticky prebiehajú neurobiologické procesy, pri ktorých náš mozog uvoľňuje hormóny lásky (predovšetkým oxytocín a vazopresín) a súčasne aktivuje hormóny odmeny, ako dopamín, vďaka ktorým sa cítime dobre. Tieto pozitívne pocity si spájame s danou osobou a náš mozog si ukladá pocit: „S touto osobou sa cítim bezpečne, isto a pohodlne“ – čo nás motivuje k tomu, aby sme naďalej vyhľadávali jej blízkosť. Ako som už hovorila, pri (hroziacom) rozchode spustí aktivovaný systém pripútanosti poplach a potreba blízkosti sa výrazne zintenzívni. Spomeňte si len malé dieťa, ktoré sa musí oddeliť od osoby, na ktorú je primárne naviazané. Zdravo sa vyvíjajúce, bezpečne naviazané dieťa v tomto momente začne jednoznačne protestovať: plače, kričí, uteká za ňou, je úplne bez seba a len ťažko sa dá upokojiť, kým sa opäť nestretne so svojou milovanou osobou. Na tom môžeme vidieť, že príroda „vybudovala“ u ľudí systém pripútanosti ako dôležitý mechanizmus prežitia: keď malé dieťa stratí osobu, na ktorú je naviazané a nedáva na seba dostatočne pozor, zomrie. Nejde len o fyzickú starostlivosť o jedlo, teplo a spánok, ale aj o emocionálnu starostlivosť v podobe náklonnosti, dotykov, útechy a citlivosti. Prečo je to také dôležité? Iba tieto faktory umožňujú mozgu dieťaťa ďalej rásť. Zabezpečujú zdravý vývoj, správne väzby a základnú dôveru – a zároveň tvoria základ a predpoklad pre zdravý život v dospelosti. Vrodené hľadanie hlavnej naviazanej osoby dieťaťom od prvej sekundy po narodení tak zabezpečuje nielen jeho prežitie ale aj zdravý vývoj. Preto plačúce dieťa potrebuje iba mamu alebo otca (nie milú susedu), aby sa aktivovaný systém pripútanosti mohol upokojiť a dieťa sa mohlo uvoľniť (t. j. cítiť sa bezpečne).

Láska a vzťahy u dospelých fungujú v podstate rovnako: Po odpútaní sa od rodičov sa pripútame k partnerovi, ktorý sa potom stáva našou primárnou naviazanou osobou. Ak sa potom tento partner chce s nami rozísť, prebieha v nás rovnaký neurobiologický proces ako u malého dieťaťa.

V mojej praxi je vysvetľovanie procesov v mozgu („psychoedukácia“) dôležitým základom pri práci s klientmi. Zisťujú, že všetko, čo sa deje s ich nervovým systémom, keď im niekto chýba, sú normálne procesy, a učia sa, že odpútať sa/pustiť niečo z hlavy je psychologicky nesmierne zložité – a veľmi ťažké.

3. Čím to je, že sa niekedy nedokážeme odpútať?

Po dlhom vzťahu považujeme za samozrejmé, že aj proces smútenia bude trvať dlho, prípadne bude ťažké odpútať sa. Ak však ide len o krátku známosť, mohlo by byť veľmi ľahké povedať: „No, nešlo o veľa, takže by nemalo byť ťažké odpútať sa.“ Prečo je to tak? Pretože racionálne používame rovnicu, ktorá hovorí: čím dlhšie sme s niekým boli a čím lepší bol vzťah, tým viac nás môže trápiť zlomené srdce. Bohužiaľ, niekedy to nemá nič spoločné s tým, ako sa skutočne cítite, a preto je pre takéhoto človeka často ťažké „dovoliť si“ mať zlomené srdce alebo cítiť smútok, ak známosť nebola ani „dlhá“, ani zvlášť „pekná“. Aj okolie v týchto prípadoch často reaguje nepochopením.

Opakovane mávam klientov, ktorí neraz celé roky na niekom „lipnú“, hoci ich vzťah nebol ani napĺňajúci, ani dlhodobý či uspokojujúci.

4. Prečo sa niekedy nedokážeme odpútať od ľudí, hoci k nám neboli milí, ba dokonca nás zraňovali či odmietali?

Zvyčajne ide o kombináciu nasledujúcich dynamík:

1. Presvedčenia nadobudnuté na základe skúseností s pripútanosťou a charaktermi v rodičovskom dome: „Naučil som sa, že láska je vždy spojená s bolesťou a strádaním.“ Ako sa k nám naše primárne vzťahové osoby správali, tak sme naprogramovaní pokiaľ ide o blízkosť, bezpečie a vzťahy. Neskôr sme vždy priťahovaní k tomu, čo sa nám zdá známe, aj keď to pre nás nie je zdravé. Ide o opakovanie starých vzorcov (prenos a projekcia): Premietame na partnera vzťahové vzorce z detstva. A v nádeji, že konečne dostaneme to, čo nám vtedy chýbalo, nevedome opakujeme staré vzorce – a tým nevedome prenášame pocity a očakávania. Ak ženu nejaký muž odmietne, môže to vyzerať asi takto: „To som už predtým zažila (od svojho otca), vnímam to ako lásku, ale tentoraz ho (partnera) presvedčím, aby ma neopustil. Keď uvidí, ako veľmi ho milujem alebo sa prispôsobujem a snažím, konečne ma vypočuje.“ Toto je zvyčajne sprevádzané silnou idealizáciou. Dotyčná osoba má potom pocit (niekedy aj roky), že TO by bol ten pravý, spriaznená duša, ten pravý pre mňa.

2. Úlohu však zohráva aj rané emocionálne programovanie nervového systému a mozgu: ľudí, ktorí vyrastali v emocionálnom strese, zvyčajne veľmi priťahujú „intenzívne“ vzťahy, v ktorých nervový systém zažíva veľa vzrušenia, neistoty a striedania blízkosti a odstupu. Zlyhania, ku ktorým pri tom dochádza, môžu viesť k závislosti a tým brániť odpútaniu sa.

Keď sa tieto prepojenia zviditeľnia, dotknuté osoby zvyčajne pocítia veľkú úľavu a proces odpútania sa často výrazne pohne vpred.

7. Prečo je odpútanie sa pre nás prospešné?

Ľudia, ktorí sa ocitnú v situácii, keď sa musia od niekoho odpútať, prežívajú obrovskú bolesť. Niektorí ticho trpia celé roky a nedokážu resp. boja sa zdôveriť. Vyhľadanie pomoci v tomto smere prináša úľavu a zbavenie sa bremena. Návrat do drsnej reality znamená aj postupné opätovné začlenenie do „reálneho“ života. Až potom bolesť ustúpi (a vždy ustúpi!) a umožní človeku byť opäť šťastný.

8. Ako vyzerá odpútavanie sa? Má rôzne fázy?

Známa psychiatrička Elisabeth Kübler-Ross opísala päť štádií umierania v modeli, ktorý môžeme aplikovať aj u rozchodov a nešťastnej lásky (ich poradie nie je striktné –môže meniť sa a jednotlivé fázy sa môžu opakovať):

1. Popieranie: „To nemôže byť pravda.“

2. Hnev (zúrivosť): „Prečo sa mi to deje? Prečo mi to robíš?“

3. Vyjednávanie: „Keď to urobím, všetko bude v poriadku.“

4. Depresia: hlboký smútok a utiahnutosť.

5. Prijatie: zmierenie a odpútanie sa.
   

Psychologička Verena Kast vyvinula vlastný model štádií smútku, ktorý sa vzťahuje na stratu milovanej osoby:

1. Štádium popierania: „To nie je možné.“

2. Štádium búrlivých emócií: intenzívne, meniace sa emócie, emocionálny chaos a citové výbuchy.

3. Štádium hľadania a rozlúčenia: spomienky, návštevy miest, sny a lúčenie.

4. Štádium nového vzťahu k seba samému a okolitému svetu: prijatie straty, zmena orientácie, integrácia spomienok a zameranie sa na nový život.

Prekrývanie týchto dvoch modelov je jasne viditeľné – u svojich klientov rada pracujem s oboma modelmi, pretože okrem smútku aj pri nešťastnej láske časť klienta „zomiera“.

9. Ako sa naučiť odpútať sa?

V tomto prípade mám pre vás dobrú aj zlú správu. Dobrá: existujú jednoduché tipy a triky, ktoré nám neurobiologicky pomáhajú postupne zvládať intenzívne pocity straty a smútku, ktoré sprevádzajú trápenie z lásky. Zlá: Napriek ich jednoduchosti nie je ľahké tieto tipy a triky využiť:

1. Prerušte digitálny kontakt s bývalým partnerom/-kou. Žiadne telefonáty, správy, e-maily. Žiadne komentáre a lajky na sociálnych sieťach.

2. Vyhýbajte sa fyzickému kontaktu s bývalým partnerom/-kou. Žiadne stretnutia, žiadne „išla som náhodou okolo“, či špehovanie. Vedome sa vyhýbajte miestam, kde by ste sa mohli stretnúť.

3. Nepozerajte si fotografie, videá, príbehy, profily ani profilové obrázky svojho bývalého partnera/-ky.

4. Nečítajte čety, e-maily alebo listy, ktoré ste si písali a nepočúvajte hlasové správy.

5. Vyhýbajte sa zmyslovým vnemom, ktoré by vám bývalého partnera/-ku pripomínali. Nepočúvajte piesne, ktoré vám pripomínajú spoločné chvíle. Nepozerajte filmy, ktoré si pozreli spolu. A neprivoniavajte k parfumu toho druhého.

​

Stručne povedané, ide o chladné odvykanie. Čím dôslednejšie ho budete dodržiavať, tým rýchlejšie sa odpútate. Každý „ústupok“ znamená začať opäť od začiatku.

Okrem toho vždy pomôže, vedome hľadať veci, ktoré vo vzťahu s bývalým partnerom/-kou neboli dobré (rozumej „nevýhody“). Potom by ste si mali neustále klásť otázku, či naozaj chcete žiť vo vzťahu s niekým, kto sa tak správal alebo s vami tak zaobchádzal. Príklady: „Chcem pokračovať vo vzťahu s niekým, komu je jedno, že sa teraz cítim tak zle?“; „Chcem zostať vo vzťahu, v ktorom ma niekto takto odmieta?“... Vždy by si ste mali vedome pripomínať, kde a ako často boli zraňované vaše vlastné pocity a prekračované hranice.

10. Ako sa môžem rozumne odpútať od vzťahu?

Keď prekonáte prvú, ťažkú fázu smútku a zlomeného srdca, uvedomíte si, že ste prežili aj krásne chvíle (len ak ste ich naozaj prežili!), za ktoré môžete byť vďačné. Aj keď je táto vďačnosť dôležitá, môže byť kontraproduktívna, ak sa jej oddáte príliš skoro, pretože inak len podporujete opakujúci sa cyklus nádeje a idealizácie. So svojimi klientmi preto robím jeden veľmi krásny rituál – zvládne ho každý sám doma:

Cvičenie odpútania sa

Sadnite si na stoličku a postavte oproti sebe prázdnu stoličku, na ktorej si predstavíte svojho bývalého partnera. Vo svojej fantázii sa mu na chvíľu zahľadíte do očí. Venujte tomuto cvičeniu dostatok času. Ak sa objavia slzy, nechajte ich tiecť. Teraz povedzte svojmu imaginárnemu bývalému partnerovi, ktorý sedí na stoličke oproti vám, nasledujúce vety:

Než odídem, ešte sa k tebe na chvíľu vrátim, lebo ti chcem niečo povedať.

Ďakujem ti za chvíle, ktoré sme spolu strávili, nikdy na ne nezabudnem.

Beriem na seba svoj diel zodpovednosti za to, čo sa medzi nami pokazilo a tvoj diel zodpovednosti ti nechávam.

Ďakujem ti za tvoju lásku a beriem si ju so sebou. Ty si môžeš vziať moju lásku k tebe.

Teraz ťa nechám ísť. Všetko pôjde dobre aj bez teba.

Vety môžete vyslovovať v akomkoľvek poradí a opakovať dovtedy, kým nepocítite úľavu.

11. Ako môžem odpustiť a odpútať sa?

Odpustenie je samostatný proces, ktorý často prichádza až nejaký čas po tom, keď trápenie z nešťastnej lásky pominie. Dôležitým krokom, ktorý tiež pomáha vyliečiť zlomené srdce, je určitá dávka hnevu (hovoríme o separačnej agresii). Až potom sa môže začať proces odpúšťania.

Veľmi dôležitá skutočnosť: odpustenie po rozchode nie je v žiadnom prípade nevyhnutnosťou. Veľmi to závisí od toho, ako veľmi ste boli zranení. Oveľa dôležitejšie je, aby ste našli vnútorný pokoj, keď sa na vzťah s určitým odstupom obzriete späť. To sa dá celkom dobre zvládnuť aj bez odpustenia.

Knižné tipy: