Sebastarostlivosť: takto sa konečne podarí užiť si „me-time“

V útlom detskom veku upozorňujeme na svoje potreby úplne prirodzene a vedome. Väčšine z nás však táto dôležitá zručnosť časom unikne, jednoducho sa od nej odnaučíme. Pretože chceme v hektike každodenného života pristupovať ku všetkým ostatným spravodlivo, akosi zabúdame na seba. Sebastarostlivosť však nie je žiadny luxus a už vôbec nie prejav egoizmu. Ako sa teda konečne postaviť za seba – bez akýchkoľvek výčitiek svedomia.

Sebastarostlivosť: definícia často používaného pojmu

Sebastarostlivosť je pojem, ktorý v súčasnosti rezonuje spoločnosťou. Čo sa však sebastarostlivosťou skutočne myslí? Muzikoterapeutka, hudobníčka a učiteľka jogy Vivian Mary Pudelko sa tejto téme podrobne venuje vo svojej novej knihe „Smiem to? Ako sa úspešne o seba starať v rutine bežného dňa“ (Kremayr & Scheriau). Sebastarostlivosť je podľa nej „žiť a konať spôsobom, ktorý zodpovedá nášmu prežívaniu, nášmu blahu a pohode, nášmu vnútornému snaženiu“. Táto schopnosť je účinná na piatich úrovniach:

Na úrovni fyzickej sebastarostlivosť znamená, že všímavo reagujeme na signály, ako je napätie, únava, hlad alebo bolesti hlavy. Aby sa nášmu telu vodilo dobre, chce to dostatok spánku, jedla, dostatočný pitný režim a tiež pohyb.
Emocionálna rovina sebastarostlivosti pojednáva o všímavosti, avšak všímavosti samého či samej seba, súvisí s prijímaním a schopnosti vyjadrenia vlastných pocitov – dokonca aj tých negatívnych. „Potrebujeme veľké, široké spektrum svojich pocitov a myšlienok, to nás udržiava pri živote,“ zdôrazňuje Pudelko.
Na úrovni kognitívnej ide o to, aby sme sa uznanlivo zaoberali vlastnými myšlienkami – a dopriali si duševné prestávky (heslo „multitasking“!). Skvele napríklad vypneme, ak dáme bokom smartfón.
V sociálnej úrovni sebastarostlivosti je zahrnutý sociálny kontakt s ľuďmi, ktorí sú pre nás osobne dôležití a pri ktorých sa dokážeme cítiť autentickí. „Áno, tomu či inému človeku sa môžeme zveriť so svojimi pocitmi,“ potvrdzuje Pudelko. Pritom ale platí jedno: „Toto všetko neznamená, že sa nechceme, nemali by sme sa alebo nesmeli sa ďalej rozvíjať, veď predsa, zmena je taká úžasná, dôležitá a často aj pomerne možná.“
A potom je tu duchovná úroveň. Neznamená to však len náboženské praktiky, ale aj meditáciu, jogu a či prežívanie si zážitkov z prírody. „Všetko to, čo obohacuje telo, myseľ a dušu, sa tu smie považovať za duchovné,“ vysvetľuje Pudelko.

Znie to komplikovane? Dobré je, že našu schopnosť sebastarostlivosti v sebe môžeme (znovu)objaviť, priučiť sa jej a neustále ju rozvíjať. Ak by sme sa však mali do toho nútiť a tlačiť na seba, bude to kontraproduktívne. „Sebastarostlivosť by sa v žiadnom prípade nemala stať ďalším prostriedkom sebaoptimalizácie. Skôr môžeme vyvíjať snahu prebrodiť sa k sebe a svojmu vnútri viac v stresuplnom každodennom živote plnom výziev,“ hovorí Pudelko.

Prvé kroky, ako sa dopracovať k vyššej úrovni sebastarostlivosti v každodennom živote

1. Považovať sa za dôležitých

Prvá zmena sa deje v hlave: Ľudom, ktorí v detstve nemali žiadne vzory a v minulosti sa nestretli so sebastarostlivosťou, môže prísť v dospelosti zaťažko zaobchádzať so sebou láskyplne a zhovievavo. No ako čas plynie, postupne do života vstupuje aj sebauvedomenie a my sa oslobodzujeme od toho, čo od nás očakávajú iní – skutoční alebo len domnelí. „Do centra pozornosti sa dostáva túžba neustále sa pomyselne dovoliť vnútorne sa o seba starať, pokladať sa za dôležitú osobu a v každodennom živote dopriať svojim potrebám dostatočný priestor,“ píše Pudelko.

2. Zistiť, čo komu vyhovuje

Sebastarostlivosť je veľmi individuálna, takže je dosť ťažké odporučiť niečo, čo platí generálne. Pretože to, čo jednému môže dodávať silu, to druhého oberá o energiu. Niekto si dobíja baterky športom, iní sa radšej ponoria so sveta maľovaniek pre dospelých a zabudnú pritom na okolitý svet. Vcítiť sa do seba a vnímať, čo sadne práve mne, je preto na ceste za vyššou úrovňou sebastarostlivosti nesmierne dôležité. Pri tomto procese pomáha, ak čo možno najviac obmedzíme činnosti smerované dovonku: „Teraz ide o to, aby sme sa viac pozerali na seba, začali pomalšie, aby sme sa z tele presunuli viac do hlavy,“ odporúča Pudelko.

3. Začať s malými vecami

Sebastarostlivosť sa nemusí spájať s luxusom, ani nemusí byť finančne náročná, nemusí to byť hneď exkluzívny joga-retreat pobyt alebo drahé päťchodové menu u hviezdneho šéfkuchára. Samozrejme, takéto highligty vedia byť fajn. Omnoho udržateľnejšie sú však na tomto poli malé ostrovčeky sebastarostlivosti. Čo všetko môžu reprezentovať? Pudelko uvádza niekoľko príkladov, ktoré sa dajú aj rýchlo realizovať: „Strečing a ponaťahovanie tela je jednoduchý intuitívny proces, ktorý možno nenápadne a bezproblémovo integrovať do nášho každodenného života. Popreťahujme sa ráno po zobudení, pri pracovnom stole pri práci, keď nás začína opúšťať energia, večer predtým, ako sa ideme zvaliť do postele – ponaťahujme sa a zívnime si.“ Aj krátka, 15 až 20 minútová prechádzka je aktom sebastarostlivosti. Na prechádzku by sme však nemali ísť za iným účelom – čiže žiadne „narýchlo si vybehnem na nákupy“ alebo „niečo len odnesiem na poštu“ – to sa nepočíta. Skvele padne aj taká teplá sprcha, po ktorej pokožke doprajeme výdatnú dávku telového mlieka. Alebo čo tak mäkučké ponožky, ktoré človeku až tak osladia deň?

4. Nastaviť si pripomienky, aby sa na sebastarostlivosť nezabúdalo

.Žiaľ, v každodennom živote na nás číha mnoho prekážok: Časová tieseň, túžba po efektivite a dotieravé myšlienky na to, čo nás ešte čaká urobiť nám často hatia cestu k sebastarostlivosti. Pudelko radí vytvoriť si malé pripomienky: „Môžu to byť predmety, obrázky alebo slová, ktoré nám vždy, keď sa na nich pozrieme pripomenú, aby sme sa o seba starali.“ Môže to byť fotka z poslednej dovolenku alebo obľúbený hrnček na písacom stole. Pri integrácii sebastarostlivosti do nášho každodenného života môžu byť nápomocné aj rôzne aplikácie, ako napríklad „mindfulness bell“.

5. Tri núdzové tipy, ako rozvinúť akútnu sebastarostlivosť

Sú dni, keď sa jednoducho nič nedarí alebo dni, ktoré sú tak hektické, že ani len netušíme, ako by mali dopadnúť. Ako sa potom venovať sebastarostlivosti? Áno, presne vtedy je ešte dôležitejšie vytvoriť si malé úniky. Pudelko radí krok, ktorý sa na prvý pohľad môže javiť zvláštny, ale dokáže rozptýliť nejednu stresovú situáciu: Utiahnuť sa na toaletu, aj keď vôbec nemusíme ísť na potrebu. Kľudne aj v priebehu stretnutia, ktoré nám nie je príjemné a potrebujeme nachvíľku zmiznúť zo sveta alebo ak žijeme s malými deťmi (a tiež väčšími), ktoré na nás práve kladú dosť vysoké nároky.

Muzikoterapeutka tiež nedá dopustiť na liečivé účinky hudby: „Počúvam veľa, naozaj veľa hudby a stále a znovu zažívam, ako dokáže hudba zahojiť rany, upokojiť, pozdvihnúť náladu či dokonca človek posilniť.“ Na Spotify vytvorila playlist, všetko skladby, ktoré sú blízke jej srdcu. Takže: Hudba zapnutá a prúd myšlienok vypnutý! Či už budeme počúvať hudbu v posteli pred zaspávaním alebo na ceste na stretnutie, z ktorého nás už dopredu bolí žalúdok.

A čo možno urobiť, ak už pri vstávaní vieme, že nás čaká ťažký deň? Potom pomôže, ak si na večer naplánujeme niečo pekné, na čo sa môžeme tešiť a na čo môžeme počas celého dňa myslieť.