Plávanie s bábätkami: Čo potrebujeme vedieť

Čo je babyplávanie?

Plávanie pre bábätká, to nie je plavecký kurz v klasickom zmysle – plávanie ako športovú disciplínu začínajú deti obvykle trénovať až vo veku štyroch alebo piatich rokov života. Pri babyplávaní ide skôr o to, aby si bábätká privykli na vodu. Naši najmenší takto môžu pod odborným dohľadom s mamou alebo otcom absolvovať hravé cvičenia v príjemne ohrievanej vode. Cieľom plávania je podporiť motoriku, rozvíjať zmysly, posilniť väzbu a samozrejme zažiť a užiť si veľa zábavy.

Aký význam má plávanie pre bábätká?

V prospech plávania pre bábätká hovorí mnoho dôkazov. Voda má pre svoje fyzikálne vlastnosti, ako je vztlak, odpor a teplota, pozitívny vplyv na ľudské telo. Podľa Gudrun Lindner prispieva babyplávanie na pravidelnej báze k celkovému vývoju dieťaťa: fyzický (dýchanie, srdcovo-cievny systém, kosti, svalstvo, posilnenie imunitného systému), motorický (trojrozmerné pohybové podnety, intenzívny kontakt s pokožkou rodičov), duševný (podpora prepojenia rôznych oblastí mozgu) a duševný a sociálny vývoj. A nielen to: babyplávanie slúži na mobilizáciu a môže mať aj terapeutické účinky. „Vo vode sa dajú napríklad prekonať traumy z pôrodu,“ vysvetľuje trénerka – napríklad po cisárskom reze alebo ak sa pupočná šnúra pri pôrode omotala okolo krku bábätka.

Ako prebieha kurz plávania pre bábätká?

Rodičia sa naučia rôzne úchopy v polohe na bruchu a na chrbte. Hrajú sa vo vode s malými pomôckami, spievajú rytmické pesničky a na slová riekaniek a pesničiek vykonávajú určité pohyby.

Aká je v bazénoch pre bábätká teplota vody?

Ideálna teplota vody sa pohybuje medzi 29,5 a 32,5 stupňami Celzia. Vtedy možno s dieťaťom stráviť vo vode približne 40 minút. „Ak je teplota vody vyššia, môže už dôjsť k zaťaženiu srdcovo-cievneho systému a v pri tejto teplote by čas kúpania nemal presiahnuť desať minút,“ vysvetľuje bývalá výkonná plavkyňa. To isté platí aj v prípade, že teplota vody je naopak nižšia.

Kedy by sa malo začať s plávaním?

Gudrun Lindner odporúča začať vo veku štyroch až piatich mesiacov, keď bábätká dosiahnu telesnú hmotnosť minimálne šesť kilogramov. „V tomto veku je imunitný systém dieťaťa dostatočne vyvinutý a dokáže vytvárať vlastné protilátky. Okrem toho by dieťatko malo byť schopné samo udržať hlavičku vo vzpriamenej polohe aspoň na krátku dobu.

Čo na plávanie dieťatku obliecť?

„Ideálne by bolo, aby bábätká plávali bez plaviek, pretože kontakt s pokožkou rodičov je tu veľmi dôležitý,“ vysvetľuje Gudrun Lindner. „Hrá pre to aj fakt, že bábätká od tretieho do približne 14 mesiaca nemajú stolicu, keď sú bruškom vo vode.“ Vo verejných bazénoch je však dobré, ak majú detičky vo vode pevné plavky alebo plienky na plávanie (jednorazové alebo na opakované použitie).

Kedy by sa s bábätkami nemalo plávať?

Plávanie s bábätkami nie je vhodné v prípade:

• zápalu uší
• zápalu očí
• hnačky
• horúčky
• po očkovaní
• pri nákazlivých ochoreniach

Môžu sa deti ponárať už od narodenia?

Deti majú v prvých mesiacoch života prirodzený dýchací reflex, vďaka ktorému automaticky zadržia dych vždy vtedy, keď sa im voda dotkne tváre. Či u nich tento reflex pretrváva aj dlhšie je dobré preveriť metódou polievania vodou pod odborným dohľadom. „V mojej plaveckej škole sa ponárame len s deťmi, ktoré ešte majú tento dýchací reflex. Ak už tento reflex u dieťaťa prítomný nie je, dieťa sa v žiadnom prípade nesmie ponoriť pod vodu,“ vysvetľuje rakúska plavecká trénerka. V odbornej literatúre je potápanie bábätiek kontroverznou témou, v niektorých krajinách je dokonca zakázané. Dôvod: „Ak sa nedodržia vyššie uvedené zásady, môže u dieťaťa vzniknúť strach z vody. A riziko nechceného vdýchnutia vody je v tomto prípade tiež veľmi vysoké.“ Gudrun Lindner vysvetľuje, že potápanie bábätiek nie je skutočné potápanie. „Skutočné, vedomé potápanie je možné približne od dva a pol do štyri a pol roka života. Od tohto veku dokáže dieťa vedome ovládať dýchanie.“ Plávanie pod vodou, teda potápanie, je mimochodom jednoduchšie na výkon ako „bežné“ prsia alebo kraul. „Držať hlavu nad vodou vyžaduje obrovskú silu.“

Aké pravidlá treba dodržiavať pri plávaní s bábätkami?

Bábätká a deti, ktoré nevedia plávať – a najmä sa nevedia potápať – nesmú byť vo vode nikdy bez dozoru. Počas kurzov plávania sa rodičia naučia, ako deti špeciálne uchopiť, aby im pomohli udržať hlavičku bezpečne nad vodou a aby zároveň malo dieťa voľný prístup k vzduchu. Dôležité tiež je: „Bábätká a deti by si pri plávaní nemali glgnúť a začať sa dusiť, pretože to u nich môže veľmi rýchlo vyvolať strach z vody,“ hovorí Gudrun Lindner. „Rovnako dôležité je, aby rodičia svojim deťom včas vštepili taký zdravý rešpekt voči vode.“

Je program „Infant swimming resource (ISR)“ zmysluplný ?

Existujú programy, v ktorých sa deti učia, čo robiť v prípade hrozby utopenia, ako sa núdzovo samostatne otočiť na chrbátik. Gudrun Lindner však k tejto metóde pristupuje kriticky. „Na jednej strane je z bezpečnostného hľadiska sporná, pretože je tu vždy riziko, že dieťa vodu nechtiac prehltne a voda sa mu dostane do pľúc, čo v najhoršom prípade môže viesť k takzvanému sekundárnemu utopeniu,“ vysvetľuje. Okrem toho zdôrazňuje: „Deti sú bezbranné a nedokážu sa verbálne vyjadriť. Pre niektoré deti môže táto forma tréningu znamenať traumatický zážitok.“ Trénerka Lindner vidí ďalší problém v chýbajúcej regulácii: Takéto programy často ponúkajú osoby bez odborného vzdelania. V Rakúsku – rovnako ako v mnohých iných krajinách – sa nevyžaduje, aby mali lektori na kurzoch plávania pre bábätká na túto aktivitu špeciálnu kvalifikáciu.

Upozornenie: Bábätká a malé deti nesmú byť v blízkosti vody za žiadnych okolností bez dozoru – ani na okamih. To platí aj pre detské bazény, vane, bazény, sudy na zachytávanie dažďovej vody a tiež záhradné jazierka.

Čo je sekundárne utopenie?

Silné vniknutie vody do pľúc môže viesť k takzvanému sekundárnemu utopeniu – zvyčajne sa tak deje niekoľko hodín po incidente, napríklad v noci. V pľúcach sa pri tomto druhu utopenia hromadí tekutina (pľúcny edém), ktorá môže viesť k dýchacím ťažkostiam. „Našťastie sa to stáva len zriedka, avšak stať sa to môže – najmä ak dieťa pri plávaní nechcene prehltne veľa vody,“ vysvetľuje expertka Gudrun Lindner. Mimoriadne kritická situácia môže nastať, keď sa bábätká bez dostatočnej prípravy, bez predchádzajúcej metódy polievania vodou a bez existujúceho dýchacieho reflexu ponoria viackrát za sebou: „V takom prípade sa môžu u dieťaťa stiahnuť hlasivky a uzavrieť dýchacie cesty – bábätko sa nemôže nadýchnuť.“ V takýchto prípadoch je potrebné okamžite začať resuscitovať. Lindner varuje: „Rodičia by určite nemali podceňovať ani nechcené prehltnutie vody, ktoré sa im nezdá vážne. Prvá pomoc vyzerá asi takto: Okamžite ísť k dieťaťu, upokojiť ho slovami a vyzvať ho, aby silno zakašľalo, ideálne viackrát, klepať ho po chrbte a opakovane ho vyzývať ku kašľu – to zvyčajne pomôže.“ Aby však k takejto situácii vôbec nedošlo, je dôležité, aby deti začali s plávaním čo najskôr – ideálne medzi tretím a desiatym rokom života. „Keď sa deti naučia, ako pod vodou ústami a nosom zadržiavať dych, riziko utopenia sa výrazne znižuje,“ vysvetľuje Lindner.

Do vody: Vďaka špeciálnym plávacím plienkam už vodným radovánkam nestojí nič v ceste: