Tipy odborníčky: Ako môžu rodičia posilniť vzťah medzi súrodencami
Existuje ideálny vekový rozdiel medzi súrodencami?
Hoci sú rodiny v západných spoločnostiach čoraz menšie, na Slovensku žije približne 60 percent detí aspoň s jedným súrodencom v spoločnej domácnosti. To znamená, že väčšina rodičov si skôr či neskôr položí otázku: Sme pripravení na druhé dieťa?
Existuje množstvo štúdií, ktoré sa zaoberajú otázkou, aký je ideálny vekový rozdiel medzi súrodencami. Väčšina z nich dospela k záveru, že približne tri roky majú pozitívny vplyv na vzťah medzi deťmi, ako aj na partnerský vzťah rodičov.
Tehotenstvo však nie je vždy možné naplánovať a každá rodinná situácia je jedinečná. „Nemyslím si, že existuje ‚ideálny‘ vekový rozdiel,“ upokojuje Teml-Wall. „Každý rozdiel má svoje výhody a nevýhody: Malý vekový rozdiel môže viesť k väčšej blízkosti, ale aj k väčšej konkurencii. Väčší vekový rozdiel zvyčajne znamená viac nezávislosti, ale menej spoločných záujmov. To, na čom skutočne záleží, je emocionálna kvalita vzťahu medzi súrodencami.“
Dokonca ani často spomínané rodinné roly – zodpovedné najstaršie dieťa, prehliadané prostredné dieťa a rozmaznaný benjamín – sa podľa jednej štúdie štatisticky nedajú potvrdiť. Rovnako ani fakt, či má človek brata alebo sestru, nemá podľa metaanalýzy významný vplyv na vývoj jeho osobnosti.
Vekový rozdiel medzi pôrodmi z medicínskeho hľadiska
Okrem vývojovo-psychologického pohľadu existuje aj medicínska perspektíva na otázku, ako ovplyvňuje časový odstup medzi dvoma tehotenstvami zdravie matky a dieťaťa. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča počkať po pôrode 24 mesiacov pred ďalším tehotenstvom. Toto odporúčanie vychádza zo štúdií zo stredne rozvinutých krajín, ktoré pri vekovom rozdiele menšom ako 18 mesiacov zaznamenali zvýšené riziká pre nenarodené dieťa.
Štúdia z Austrálie, Nórska, Fínska a USA, ktorá skúmala situáciu v krajinách s vyššími príjmami, dospela k záveru, že čakanie jeden až dva roky pred ďalším tehotenstvom je spojené s najnižším výskytom komplikácií pre matku aj dieťa.
Aký vplyv majú rodičia na vzťah medzi súrodencami?
„Rodičia majú veľký vplyv na vzťah medzi súrodencami, predovšetkým prostredníctvom svojho vlastného príkladu a spôsobu, akým riešia konflikty medzi sebou,“ zdôrazňuje Teml-Wall. Výskumy o súrodeneckých vzťahoch tiež ukazujú, že štýl výchovy rodičov môže mať významný dopad: Starostlivý a láskavý výchovný štýl vedie k lepším vzťahom medzi súrodencami, zatiaľ čo prísne tresty alebo agresívny jazyk rodičov môžu mať negatívne dôsledky.
Existujú však faktory, ktoré rodičia nemôžu alebo len málo dokážu ovplyvniť, napríklad osobnosti detí. „Rodičia sú pozvaní tieto rozdiely uznať a pomôcť deťom rozvíjať pozitívny vzťah k sebe samým aj k sebe navzájom, bez toho, aby príliš zasahovali do prirodzenej dynamiky,“ vysvetľuje odborníčka. „Mamy a otcovia môžu vytvoriť rámec, ktorý určuje, ako sa v rodine spolu zaobchádza.“
Ako môžu rodičia pripraviť staršie deti na príchod nového súrodenca?
Vzťah s mladšou sestrou alebo bratom sa začína už pred narodením: Plod dokáže v maternici vnímať hlasy a dotyky cez brušnú stenu tehotnej mamy. Starší súrodenci si zároveň uvedomujú, ako sa o budúcom členovi rodiny hovorí a ako sa pohybuje v maminom brušku.
„Rodičia by mali staršie deti včas a otvorene zapojiť do príprav, rešpektovať ich pocity, obavy a strachy a uistiť ich, že ich rola v rodine zostáva naďalej dôležitá,“ vysvetľuje Teml-Wall. Je dôležité, aby deti mohli vytvoriť vlastný postoj k súrodencovi, bez toho, aby boli tlačené do očakávaní.
Aj pri najlepšej príprave by však rodičia mali byť pripravení na prekvapenia, zdôrazňuje odborníčka: „Môže sa stať, že prvorodené dieťa nebude vôbec nadšené, keď bábätko príde domov, hoci sa naň predtým veľmi tešilo. V takýchto prípadoch musia rodičia vedieť pracovať so všetkými týmito sklamaniami.“
Ako môžu rodičia podporiť vzťah medzi súrodencami?
Podľa rodinnej psychologičky vzniká dobrý vzťah medzi súrodencami v rodinnom prostredí, ktoré je založené na rešpekte, spolupráci a individuálnej pozornosti, a kde rodičia ťahajú za jeden povraz. „Každé dieťa by malo mať možnosť rozvíjať svoje vlastné silné stránky a vyjadrovať svoje pocity. Neustále porovnávanie nie je prospešné,“ zdôrazňuje Teml-Wall. Absolútne rovnaké zaobchádzanie je nemožné – a ani nie je cieľom, pretože každé dieťa je iné. Dôležitejšie je, aby deti cítili, že ich potreby sú videné a že ich rodičia spravodlivo zaobchádzajú so všetkými. Štúdie ukazujú, že ak sa toto zanedbá, môže to viesť k odcudzeniu medzi súrodencami, ktoré môže pretrvávať až do dospelosti.
Rodičovská snaha spravodlivo sa venovať všetkým deťom rovnako môže byť v hektickom rodinnom živote veľmi vyčerpávajúca. Teml-Wall preto vyzýva rodičov k väčšej zhovievavosti voči sebe samým: „Buďte k sebe ako rodičia láskaví. Chyby sú dovolené a dajú sa napraviť. Kto vníma rodičovstvo ako príležitosť na osobný rast, tomu sa mnohé veci budú zdať jednoduchšie.“
A čo ak napriek všetkej snahe rodičov súrodenci nenájdu k sebe cestu? Podľa odborníčky by to mali rodičia akceptovať. „Súrodenci nemusia byť najlepšími priateľmi ani zdieľať rovnaké záujmy. Dôležitejšie je, aby sa naučili navzájom akceptovať a správať sa k sebe s rešpektom,“ hovorí Teml-Wall. A aj keď sa deti ako súrodenci neustále hádajú, môže sa stať, že ako dospelí si vytvoria bližší a dôvernejší vzťah než v detstve. Pretože vzťahy majú tú výhodu, že sa môžu meniť, dozrievať a vždy nanovo definovať.
Ako môžu rodičia zvládať žiarlivosť a rivalitu medzi súrodencami?
Najprv je potrebné zdôrazniť: Žiarlivosť a rivalita sú normálne a prirodzené pocity, ktoré sa v súrodeneckých vzťahoch často objavujú. Niet divu – rodičovská pozornosť, ale aj finančné zdroje sú obmedzené. Na rozdiel od jedináčikov musia súrodenci nevyhnutne zdieľať oveľa viac.
„Rodičia by tieto pocity nemali odsudzovať, ale mali by k nim pristupovať s otvorenosťou a záujmom. Môžu svoje deti povzbudiť, aby svoje pocity vyjadrili, a pomôcť im naučiť sa s nimi konštruktívne pracovať,“ hovorí Teml-Wall. Neustále porovnávanie medzi deťmi vedie k väčšej rivalite. Namiesto toho by mali rodičia všetkým deťom rovnako dávať pocit, že sú hodnotné a milované.
A čo robiť, ak staršie dieťa po narodení súrodenca zrazu začne robiť kroky späť vo svojom vývoji – napríklad ak opäť žiada o dojčenské mlieko z fľaše alebo chce byť znovu prebaľované? Podľa rodinnej psychologičky by rodičia mali zistiť, čo sa za týmito prejavmi skrýva: „Takéto želania často vyjadrujú potrebu väčšej blízkosti a pocitu bezpečia. Ak rodičia na tieto potreby reagujú, dávajú dieťaťu pocit istoty. Zároveň však môžu dieťaťu ‚dovoliť‘, aby sa naučilo, že nie každý jeho želanie musí byť splnené,“ vysvetľuje odborníčka.
Ak rodičia odmietnu splniť nejaké želanie, mali by dieťaťu empaticky a láskavo vysvetliť, prečo tak konajú. Tým mu aj napriek odmietnutiu odovzdajú pocit, že je prijaté a milované.
Ako môžu rodičia sprevádzať hádky medzi súrodencami?
Na rozdiel od priateľov si deti svojich súrodencov nemôžu vybrať. Napriek tomu s nimi musia nejako vychádzať a väčšinou spolu žijú na relatívne malom priestore. Konflikty sú preto nevyhnutné. Podľa pozorovaní americkej psychologičky Laurie Kramer dochádza medzi súrodencami k hádkam niekoľkokrát za hodinu: vo veku od dvoch do štyroch rokov sa deti pohádajú v priemere každých desať minút, vo veku od troch do siedmich rokov stále až trikrát za hodinu.
To je pomerne často – niet divu, že rodičia môžu byť z toho unavení. Možno však pomôže utešujúca myšlienka, že deti sa prostredníctvom hádok učia sociálnym zručnostiam. Odborníčka zároveň zbavuje rodičov pocitu povinnosti zasahovať do každej hádky, pokiaľ táto neeskaluje alebo nie je deštruktívna: „Rodičia môžu deťom poskytnúť priestor na to, aby si konflikty vyriešili samy. Často sa situácia uvoľní už len prítomnosťou pokojného a láskavého rodiča.“
Ak sa rodičia rozhodnú do hádky zasiahnuť, je dôležité, aby nezaujali stranu. Namiesto toho by mali deťom pomôcť nájsť spoločné riešenie. Predložiť deťom hotové riešenie a trvať na jeho presadení nie je efektívne.
Tento prístup však od rodičov vyžaduje veľa. Ak sú však matka alebo otec z hádok svojich detí nadmerne podráždení alebo vystresovaní, mali by sa na situáciu pozrieť bližšie. Teml-Wall vo svojej poradenskej praxi často pozoruje, že konflikty medzi deťmi môžu v rodičoch prebudiť vlastné, hlboko zakorenené spomienky z detstva. „Ak si rodičia všimnú, že ich konflikty detí emocionálne spúšťajú, stojí za to tieto pocity spracovať,“ povzbudzuje psychologička.
Čo je dôležité pri výnimočných súrodeneckých vzťahoch?
Rodinné konštelácie sú čoraz rozmanitejšie. Nie všetky deti vyrastajú s biologickými súrodencami, ale čoraz častejšie aj s nevlastnými súrodencami v patchworkových rodinách. To môže priniesť špecifické výzvy pre súrodenecké vzťahy. „Je dôležité brať do úvahy individuálne potreby a jedinečnosti detí a neprojektovať na ne predpojaté očakávania,“ zdôrazňuje Teml-Wall. „Vzťahy by sa nemali vynucovať. Je potrebný čas a trpezlivosť, aby sa putá mohli prirodzene rozvíjať.“ Podľa americkej rodinnej výskumníčky Patricie Papernow trvá zvyčajne sedem rokov, kým si každý nájde svoju rolu v novej rodinnej komunite.
Aj pri dvojčatách, pri veľmi malom alebo veľmi veľkom vekovom rozdiele, alebo pri súrodencoch so závažnými ochoreniami či postihnutiami, sú rodičia obzvlášť vyzvaní, aby boli spravodliví ku všetkým deťom. Rada rodinnej psychologičky znie: „Rodičia by mali dbať na to, aby každé dieťa vnímali ako samostatnú osobnosť a nie ako súčasť symbiotickej jednotky.“
