Najprv sa objaví brnenie v záhlaví, potom sa od spánku až po oko šíri pulzujúca bolesť. Svetlo oslepuje. Hlasné zvuky spôsobujú bolesť. Každý pohyb zhoršuje utrpenie. Pre 36% ľudí na Slovensku nie je migréna len miernou bolesťou hlavy, ale opakujúcim sa bežným javom – so závažnými dôsledkami na prácu, rodinu a kvalitu života. Približne 27 000 bolo vyšetrených lekárom.

„Obzvlášť ženy majú tendenciu brať migrénu na ľahkú váhu,“ hovorí MUDr. Nora Hennes-Hergovich, neurologička Viedenskej nemocnice a s praxou vo viedenskej štvrti Neubau. „Prichádzajú za mnou s podozrením na tenzné bolesti hlavy, ale za nimi sa často skrýva silná migréna.“ Toto ochorenie je stále vnímané s predsudkami a primárne sa nepovažuje za neurologickú poruchu. Ďalší závažný omyl: migréna nie je výlučne „ženskou chorobou“ – hoci ňou trpia asi trikrát častejšie ako muži. Diagnostikovaná u nich býva oveľa zriedkavejšie.

Keď mozog vysiela záblesky

Migréna je viac než len bolesť hlavy. Môže byť chronická alebo epizódna.

Jej charakter a intenzita sa môžu meniť počas rôznych období života, ako puberta alebo menopauza. Typická je jednostranná, pulzujúca bolesť, často sprevádzaná nevoľnosťou a citlivosťou na svetlo a hluk. Niektorí pacienti tiež zažívajú takzvanú auru – vizuálne javy, ako je blikanie alebo čierne škvrny. „Príčina migrény nie je psychická,“ zdôrazňuje prof. MUDr. Christian Wöber, vedúci ambulancie bolesti hlavy v Univerzitnej nemocnici vo Viedni. „Má jasne preukázané neurobiologické základy.“ To, čo sa deje v mozgu, je veľmi zložité: migréna vzniká v dôsledku chybnej regulácie v centrálnom nervovom systéme a v oblasti trojklaného nervu, ktorý spracováva mnoho bolestivých podnetov z hlavy a tváre. Počas záchvatu migrény sa uvoľňujú určité neurotransmitery, ako napríklad CGRP (Calcitonin Gene-Related Peptide), ktoré podporujú zápalové reakcie v mozgu. Zároveň sa mení spracúvanie podnetov v mozgovej kôre – mozog extrémne citlivo reaguje na svetlo, zvuky a iné zmyslové vnemy. Sklon k migréne je vrodený, ale reakciu môžu vyvolať takzvané triggery (spúšťače), napr. hormonálne výkyvy, stres a nedostatok spánku. Predstava, že migrény sú typické pre ambicióznych, perfekcionistických ľudí, je klišé: „Všetkým pacientom a pacientkam sa často odporúča, aby spomalili a viac relaxovali. Určitá dávka stresu je však súčasťou života každého človeka. Ak sa stres vymkne spod kontroly, sú potrebné cielené protiopatrenia.“

Migréna – zaznávané rozšírené ochorenie

  • podľa prieskumu trpí bolesťou hlavy, ktorá sa opakuje viac ako 2-krát do mesiaca až 36 % Slovákov a Sloveniek (zdroj: www.migrenaforum.sk)
  • v roku 2021 do ambulancií neurológov prišlo na Slovensku 26 665 ľudí, z toho bolo 68% žien
  • postihujú najmä ľudí v produktívnom veku
  • približne 2 percentá svetovej populácie trpia chronickou migrénou (viac ako 15 dní s bolesťami hlavy mesačne)
  • viac ako polovica postihnutých je v dôsledku záchvatov závažne obmedzená

Bolesť sa dá skrotiť


Migréna sa nedá vyliečiť. Dá sa však liečiť – čím skôr, tým lepšie. „Najdôležitejším krokom v mojej praxi je anamnéza pacienta,“ hovorí neurologička MUDr. Hennes-Hergovich. „Aby som si ujasnila: sú to naozaj záchvaty migrény – alebo ide napríklad o kombináciu s tenznými bolesťami hlavy?“ Pre lekára je obzvlášť užitočný denník bolestí hlavy, ktorý si možno stiahnuť online (viď rámček). „Kedy sa objavujú záchvaty? Majú nejaký spúšťač? Súvisia s menštruáciou?“ Treba tiež preveriť vnútorné príčiny: krvný tlak, zdravie srdca, funkciu štítnej žľazy, hladinu železa a vitamínu D v krvi.

Dobrá správa: medikamentózna liečba migrény v posledných rokoch výrazne pokročila. Okrem klasických liekov proti bolesti, ako je ibuprofén alebo aspirín, ktoré môžu pomôcť pri miernych záchvatoch, sú k dispozícii cielené a neraz aj vysoko špecifické lieky na migrénu. Predovšetkým triptány. Patria do skupiny agonistov serotonínu, pôsobia priamo na receptory bolesti v mozgu a tlmia zápalové procesy. Správne načasovanie je obzvlášť dôležité: „Triptány účinkujú najlepšie, keď sa užijú včas,“ hovorí MUDr. Nora Hennes-Hergovich. Ľudia s kardiovaskulárnymi ochoreniami by sa však pred ich užívaním určite mali poradiť s lekárom.

Pre mozog: jogging

Na zníženie rizika záchvatov migrény sa odporúča o. i. pravidelné vytrvalostné cvičenie.

Na liečbu častých alebo ťažkých záchvatov migrény je už niekoľko rokov dostupná nová trieda liekov: CGRP protilátky. Blokujú molekulu CGRP prenášajúcu bolesť, ktorá sa pri migréne uvoľňuje v nadmernom množstve. Protilátky sa podávajú podkožne raz mesačne alebo ako infúzia každé tri mesiace. „Lieky nezaberajú u každého, ale u mnohých fungujú veľmi dobre,“ hovorí profesor Christian Wöber. Považujú sa za míľnik vo výskume migrény. Ďalšou novou možnosťou sú gepanty, malé molekuly, ktoré tiež blokujú CGRP a možno ich užívať vo forme tabliet. Zaujímavé sú hlavne pre ľudí, ktorí netolerujú triptány alebo nich nie sú účinné.

Účinná prevencia migrény v každodennom živote

Najúčinnejším prístupom je pravdepodobne kombinácia liekov a zdravého životného štýlu: pol hodiny vytrvalostného cvičenia trikrát týždenne, dostatočný spánok, veľa tekutín, pravidelné stravovanie a cielené zvládanie stresu upokojujú predráždený nervový systém. Štúdie tiež ukázali, že horčík, vitamín B2 a koenzým Q10 majú pri migréne preventívny účinok. Mätový olej alebo tigrí balzam môžu mať lokálny chladivý účinok, v prírodnej medicíne sa odporúča senovka grécka, no jej účinnosť nie je zatiaľ vedecky preukázaná. Tí, ktorí to dokážu, by mali čo najviac obmedziť aj osobné spúšťače migrény. „Potraviny bohaté na histamín, ako zrelý syr, červené víno, údené mäso alebo kyslá kapusta, patria medzi najčastejšie spúšťače,“ vysvetľuje MUDr. Hennes-Hergovich. Histamín je telu vlastný neurotransmiter, ktorý u citlivých jedincov podporuje zápaly a je spájaný so záchvatmi migrény. Telo reaguje na zvýšenú záťaž histamínom napríklad rozšírením ciev – mechanizmom, ktorý zohráva hlavnú úlohu aj pri migréne.

Niektorým pacientom preto prospieva diéta s nízkym obsahom histamínu –môže to však byť individuálne. Nedostatok spánku, nepravidelný denný režim, priveľa času stráveného pred obrazovkou, hormonálna nerovnováha alebo psychický stres môžu tiež vyvolávať záchvaty. Spúšťačom môže byť aj počasie, hluk alebo jasné svetlo. „Preto je dôležité naučiť sa vnímať signály vlastného tela,“ hovorí neurologička MUDr. Hennes-Hergovich. S tým môže pomôcť napríklad denník bolestí hlavy, pretože zviditeľňuje vzorce. Okrem toho: berte príznaky vážne – u seba, ale aj u svojich detí. Pretože migréna je dedičná. Čím skôr sa stanoví správna diagnóza, tým lepšie protiopatrenia sa dajú prijať – s individuálne prispôsobenými stratégiami.

Tu nájdete pomoc