Čo sú probiotiká a prebiotiká?

Naše črevá sú osídlené mnohými mikroorganizmami, baktériami, hubami, vírusmi a inými mikroorganizmami, ktoré spolu tvoria mikrobióm. „Probiotiká sú živé mikroorganizmy, ktoré sa dodávajú do črevného mikrobiómu zvonku. A prebiotiká sú takpovediac potravou pre probiotiká,“ vysvetľuje dietologička Martha Resatz.

Probiotiká

Probiotiká sú mikroorganizmy, ktoré sú odolné voči žalúdočnej kyseline a ktoré sa v nezmenenej podobe dostávajú do čriev. Ak je nimi telo zásobované v dostatočnom množstve, pozitívne ovplyvňujú zdravie čriev. Pri probiotikách ide napríklad o mliečne baktérie a kvasinky. Posilňujú bariérovú funkciu čriev a napomáhajú telu udržiavať patogény pod kontrolou.

Prebiotiká

Na rozdiel od probiotík, prebiotiká nie sú živé organizmy. Sú to väčšinou nestráviteľné zvyšky stravy, napríklad inulín a fruktooligosacharidy. Všetky prebiotiká patria medzi vlákninu, ale naopak, nie všetky vlákniny majú prebiotické vlastnosti.

Prebiotiká sa v tenkom čreve nerozkladajú a dostávajú sa tak v nezmenenej podobe do hrubého čreva, kde ich metabolizujú baktérie osídľujúce črevo. Pri tomto procese vznikajú mastné kyseliny s krátkym reťazcom, ktoré znižujú hodnotu pH v čreve. To uľahčuje vstrebávanie určitých minerálnych látok typu vápnik, horčík, sodík a fosfor. „Mastné kyseliny s krátkym reťazcom podporujú tiež črevnú bariéru a  imunitný systém. Pomáhajú potláčať zápalové reakcie,“ dodáva odborníčka. Prebiotiká bránia patogénom priľnúť k črevným bunkám. Namiesto toho sa nežiaduce baktérie viažu na prebiotiká a následne sa z tela vylučujú.

Je užívanie probiotík prospešné?

Doplnky stravy s probiotikami a prebiotikami sú v súčasnosti naozaj in. Mnohé z nich sľubujú svojim užívateľom pozitívny vplyv na trávenie a všeobecne na zdravie čriev. „ Avšak skôr ako siahnem po kapsulách a preparátoch, začala by som so stravou: Food first!“, radí dietologička.

V prípade určitých zdravotných ťažkostí sa môže stať, že probiotiká a prebiotiká sú úplne neúčinné. „Ak má niekto napríklad extrémne problémy s nadúvaním po každom jedle, môže dochádzať k takzvanému nesprávnemu osídleniu črevných baktérií. To si vyžaduje zákrok na odbornej úrovni a pacient sa jednoznačne musí podrobiť vyšetreniu,“ zdôrazňuje Resatz.

Každý črevný mikrobióm je individuálny

Kritika probiotík a prebiotík spočíva v skutočnosti, že sa produkujú „masovo“. Každý človek má od narodenia vlastné, jedinečné zloženie mikroorganizmov v čreve a táto informácia je niečo ako odtlačok prsta. Účinný prípravok by mal byť presne prispôsobený individuálnym predpokladom a tiež potrebám.

A práve v tom spočíva problém: Nemáme šancu hodnoverne zistiť, ako tieto predpoklady a potreby vyzerajú. „Na trhu je síce pomerne dosť testov na samodiagnostiku stolice, ale ich vypovedacia schopnosť nie je dostatočná,“ vysvetľuje odborníčka. „Stolica totiž týmto mikrobiómom len prechádza. Touto metódou však nemožno presne zistiť, ako mikrobióm sám osebe vyzerá.“

Záver dietologičky: ako life-stylové doplnky stravy nie sú prípravky s prebiotikami a probiotikami príliš účinné. Vo väčšine prípadov stačí vyvážená strava. „Ak má však niekto indikované antibiotiká, osobne považujem za zmysluplné počas liečby a ešte určitý čas po nej črevá podporovať,“ hovorí Resatz.

Probiotiká a prebiotiká pri liečbe antibiotikami

Analýzy vychádzajúce z viacerých štúdií na túto tému hovoria, že probiotické prípravky môžu znížiť riziko infekcie baktériou Clostridium difficile, ktorá spôsobuje hnačky, až o 60 percent. Dôležité však je, aby pacient začal užívať prípravky najneskôr dva dni po zahájení antibiotickej liečby a aby medzi jednotlivými dávkami dodržal časový odstup dvoch až troch hodín, pri nedodržaní uvedeného by totiž antibiotiká mohli zabiť probiotické baktérie. Ak už pacient antibiotickú liečbu ukončil, na ozdravovanie čriev probiotikami je už neskoro: Podľa jednej štúdie môžu probiotiká dokonca spomaliť obnovu vlastného črevného mikrobiómu.

O tom, či je pri nasadení antibiotickej liečby potrebné na obnovenie črevnej mikroflóry užívať popri antibiotickej liečbe aj probiotiká a prebiotiká, je vždy vhodné poradiť sa s ošetrujúcim lekárom.

V každom prípade nie je vhodné, aby človek užíval probiotiká a prebiotiká v podobe doplnkov stravy bezdôvodne a svojvoľne bez toho, aby tak stanovil odborník. Doposiaľ nebolo vedecky preukázané, kedy je pri indikovaní antibiotickej liečby prospešné aj užívanie probiotických a prebiotických prípravkov. Podľa jednej štúdie sa dokonca u ľudí, ktorí v priebehu antibiotickej liečby užívali probiotiká, častejšie vyvinula rezistencia voči antibiotikám v porovnaní s ľuďmi, ktorí ich neužívali.

Ďalším problémom doplnkov stravy je, že štúdie o ich účinnosti sú väčšinou financované výrobcami samotných preparátov a preto nie je možné účinnosť porovnávať. Výstupy z takýchto štúdií sú teda relatívne nejasné.

Môžu sa probiotiká a prebiotiká užívať naraz?

Mnohé prípravky obsahujú súčasne probiotiká aj prebiotiká. Takéto prívpavky sa nazývajú synbiotiká. „Kombinácie tohto druhu však možno dosiahnuť aj konkrétnym typom stravovania, napríklad tým, že si na raňajky doprajeme biely jogurt s banánom,“ vysvetľuje dietologička.

Ako dlho taká očista čriev probiotikami trvá?

Táto doba je skutočne veľmi individuálna. „Časové údaje sa rôznia aj vo vedeckých štúdiách, od dvoch týždňov až po niekoľko mesiacov,“ vysvetľuje odborníčka. Preto odporúča užívať probiotiká a prebiotiká po liečbe antibiotikami o niečo dlhšie, pretože črevo sa zotavuje pomerne pomaly. „Samozrejme, je to aj otázka peňazí – tieto prípravky nie sú práve najlacnejšie,“ dodáva Resatz.


Môžu probiotiká užívať aj deti?

Probiotiká môžu užívať aj deti. „Ich užívanie sa odporúča najmä pri akútnej hnačke alebo pri indikovaní antibiotickej liečby,“ hovorí dietologička.

Štúdie, ktorých sa zúčastnilo sumárne viac ako 6 000 detí, preukázali pozitívne účinky probiotík v symptomatickej liečbe antibiotikami asociovanej hnačky (AAD). Kým v skupine liečenej probiotikami sa AAD vyvinula u 8 % detí, v kontrolnej skupine postihla 19 % detí.

Kedy by sa probiotiká nemali užívať?

Prepravky s probiotikami nie sú vhodné pre všetkých ľudí. Probiotiká by sa vo všeobecnosti nemali podávať predčasne narodeným deťom, ťažko chorým pacientom alebo pacientom s výrazne oslabeným imunitným systémom.
Vo svojej smernici Nemecká spoločnosť pre gastroenterológiu, tráviace a metabolické choroby varuje pred užívaním probiotík pri závažných zápaloch v brušnej dutine (ako napríklad akútny zápal pankreasu).

V ktorých potravinách sa nachádzajú probiotiká a prebiotiká?

Probiotiká a prebiotiká sa nachádzajú nielen v priemyselne vyrábaných prípravkoch, ale aj v mnohých prirodzených čerstvých potravinách.

Probiotiká v potravinách

Dôležité mikroorganizmy sa nachádzajú napríklad v kyslomliečnych výrobkoch, bielych nature jogurtoch, acidofilnom mlieku, skyre a kefíre, a tiež v kvásku, vo fermentovaných potravinách, ako je kyslá kapusta, kimchi, miso pasta alebo kombucha. „Pasterizované výrobky neobsahujú probiotiká, pokiaľ nie sú pridané do výrobkov po procese pasterizácie,“ zdôrazňuje dietologička.

Upozornenie: Počas tehotenstva sa nesmie konzumovať nepasterizované mlieko a výrobky z nepasterizovaného mlieka.

Prebiotiká v potravinách

Nestráviteľná vláknina sa nachádza predovšetkým v cibuli, cesnaku, v póre, špargli, ovsených vločkách a banánoch, ako aj v ražných vločkách, sójových bôboch, hrášku, riasach a ako zvyškový škrob vo vychladených zemiakoch, ryži a cestovinách. Odporúčaná denná dávka vlákniny podľa Nemeckej spoločnosti pre výživu je minimálne 15 gramov vlákniny na 1 000 kalórií. Pri dennej potrebe približne 2 000 kalórií to predstavuje 30 gramov vlákniny. Podľa odborníkov nezáleží v prípade príjmu vlákniny na tom, či je zelenina čerstvá, mrazená alebo zaváraná.

Resatz však upozorňuje, že črevo si musí najskôr na stravu bohatú na vlákninu zvyknúť. Ak niekto jedol len biely chlieb a málo ovocia a zeleniny, stravovacie návyky by nemal meniť zo dňa na deň. Zvyšovať množstvo vlákniny sa odporúča naozaj postupne.