Ako pomáhame zvieratám pri zimnom spánku a zimnom odpočinku v záhrade

Nielen ľudia sa na konci jesene pripravujú na zimu, robí tak aj príroda. Sťahovavé vtáky a mnoho motýľov sa vydávajú na cestu do teplejších končín na juhu. Iné druhy zvierat sa na mnoho mesiacov stiahnu do svojich úkrytov, aby sa opäť objavili až na jar. Čo sa deje počas tohto obdobia a ako môžu majitelia záhrad pomôcť zvieratám v zime? Carolina Trcka-Rojas, projektová manažérka Združenia na ochranu prírody, odpovedá na najdôležitejšie otázky týkajúce sa zimného spánku.

Čo sa deje počas zimného spánku?

Akonáhle sa dni začnú skracovať, teploty klesať a potravy je čoraz menej, zvieratá, ktoré hibernujú, upadnú do spánku. To, čo znie ako pohodlne strávený príjemný čas, je v skutočnosti obdobie, ktoré si od zvierat vyžaduje všetko. Nato, aby zvieratá prežili zimné mesiace, musia si nahromadiť veľké zásoby potravy.

Bližšie k smrti ako k životu

Zvieratá, ktoré sa „ukladajú na zimný spánok“, ako napríklad netopiere, obmedzujú svoje životné funkcie na minimum. „Niektoré druhy fungujú v tomto období len s piatimi údermi srdca alebo dvoma nádychmi a výdychmi za minútu, telesná teplota sa zníži až na štyri stupne,“ vysvetľuje Trcka-Rojas. Na pohľad vyzerajú tieto zvieratá takmer ako mŕtve.

Ako organizmus zvierat dokáže bez ujmy znášať tieto extrémy, je v súčasnosti predmetom výskumu. „Vieme, aké nebezpečné je podchladenie pre teplokrvné živočíchy, ku ktorým patríme aj my ľudia. Evolúcia však zaistila, že telo živočíchov, ktoré sa na spánok ‚ukladajú‘, je počas tohto oddychu v rovnováhe,“ hovorí s nadšením Trcka-Rojas.

Zimný spánok nie je „normálny“ spánok

„Zimný spánok nie je zase takým úplným ‚spánkom‘”, hovorí expertka. Môže sa stať, že zvieratá sa v zime niekoľkokrát prebudia, aby zmenili polohu alebo vykonali svoju potrebu. Rovnako sa môžu prebudiť zo zimného spánku vtedy, ak sa k nim blíži nepriateľ alebo ak výrazne klesne teplota vzduchu, vtedy sú donútené nájsť si nový a bezpečný úkryt.

„Napriek tomu by zvieratá nemali byť v žiadnom prípade rušené, stojí ich to drahocennú energiu, ktorá by im mohla chýbať na konci zimy,“ varuje biologička. Zimný spánok nie je totiž bežný spánok, ktorý slúži na oddych tela. „Nie je to fáza regenerácie, ale skôr fáza zachovania,“ vysvetľuje Trcka-Rojas.

Aký je rozdiel medzi pravým a nepravým zimným spánkom?

Niečo menej extrémne ako zimný spánok je takzvaný zimný odpočinok, resp. nepravý zimný spánok. „Tento pojem sa často používa ako synonymum, avšak je to iný stav ako pravý zimný spánok,“ hovorí biologička. Zvieratá sa tiež ukrývajú v úkrytoch, ale ich životné funkcie nie sú tak výrazne obmedzené a spomalené. Častejšie sa prebúdzajú, vykonávajú svoje fyziologické potreby a počas fáz, kedy sa oteplí, dokonca niekedy aj hľadajú potravu. V našich končinách je tento jav známy napríklad u veveričiek a jazvecov, ale aj u mnohých iných cicavcov.

Plazy, obojživelníky, ryby a článkonožce sa naopak ukladajú na zimný spánok. Jeho podoba je však u jednotlivých druhov veľmi špecifická. Väčšina zvierat sa pohybuje len málo, veľmi pomaly alebo vôbec, nič konzumujú, ani nepijú. „Niektoré druhy hmyzu a niektoré studenokrvné plazy majú tú výhodu, že nemôžu zamrznúť,“ vysvetľuje Trcka-Rojas. Hmyz disponuje enzýmami, ktoré ho chránia pred mrazom, mloky majú v krvi takú vysokú koncentráciu glukózy, že ich dokonale chráni pred mrazom. Ryby sú naopak o niečo aktívnejšie a v zime sa tiež kŕmia, aj keď v porovnaní s teplými mesiacmi je to pomenej. Musia sa však zdržiavať vo vodných oblastiach, kde sú chránené pred mrazom. Často preto vyhľadávajú hlbšie vody.

Prečo zvieratá hibernujú?

Zimný spánok, pravý či nepravý, je opatrenie zvierat, aby prežili a ušetrili svoju drahocennú energiu. Ponuka potravy je totiž obmedzená a udržanie si tepla počas chladného obdobia stojí zviera veľa energie. „A samozrejme, je tiež bezpečnejšie stráviť určitú časť roka v úkryte, kde sa zviera nemusí obávať konkurentov alebo predátorov,“ vysvetľuje biologička.

Okrem toho existujú druhy, ktoré reálne potrebujú dlhšie chladné obdobia na to, aby si udržali normálnu hormonálnu rovnováhu a zabezpečili si tak, že v nasledujúcom roku sa budú môcť rozmnožovať. To platí napríklad pre mnoho druhov rýb. „Aj suchozemské korytnačky žijú oveľa dlhšie a zdravšie, ak dodržiavajú zimný spánok,“ uvádza ako ďalší príklad Trcka-Rojas.

Ako vplývajú na zimný spánok klimatické zmeny?

Vplyv klimatických zmien na zvieratá v zime je veľmi špecifický a líši sa v závislosti od jednotlivých druhov. Teplejšie zimy sú problémom najmä pre zvieratá, ktoré potrebujú dlhšie chladné obdobia v zime na to, aby si udržali svoj geneticky daný prirodzený ročný cyklus. Iné zvieratá naopak profitujú z miernejších teplôt. Niektoré sťahovavé vtáky už nepodnikajú dlhú a nebezpečnú cestu na juh, ale zostávajú v Európe. „Ak majú zvieratá v danom regióne dostatok potravy, hibernácia a nepravý zimný spánok čiastočne jednoducho vypadávajú z povinného harmonogramu,“ hovorí biologička. Napríklad medvede, ktoré žijú v zoologických záhradách, nehibernujú. Veď koniec koncov, o príjemný teplý príbytok a dostatok potravy majú postarané.

Zvieratá pod tlakom prispôsobovania sa

Aby sme zistili, kam smeruje vývoj, pomôžeme si pohľadom na južnejšie krajiny. Tam sa napríklad ropuchy na zimný spánok neukladajú. Namiesto toho sa zahrabávajú do chladu v letných horúčavách. Rovnako konajú aj slimáky, ak cítia, že vonku je na nich príliš sucho. „Predmetom pozorovania boli aj populácie plchov sivých, ktoré sa namiesto zimného spánku odoberajú na spánok letný,“ hovorí Trcka-Rojas. „Príroda teda z evolučného hľadiska dokázala obrátiť princíp zimného spánku.“

Teoreticky teda existuje možnosť, že zvieratá sa budú pomaly prispôsobovať zmenám v prírode. „Avšak nutné je položiť dôraz na slovo ‚pomaly‘! Rovnako dobre by sa mohlo stať, že domáce populácie nebudú schopné vyrovnať sa s rýchlym otepľovaním,“ zdôrazňuje expertka.

Ešte väčším problémom sú extrémne poveternostné podmienky spôsobené zmenou klímy, teda aktuálne pomerne časté a dlhšie teplé obdobia v zime a náhle ochladenie v lete, ktoré môžu ohroziť život voľne žijúcich zvierat.

Ako možno pomôcť zvieratám počas zimného spánku?

Ako by teda mali konať v rámci pomoci zvieracej ríši majitelia záhrad? „Na túto otázku odpovedám veľmi rada, pretože najlepšou metódou je: na jeseň a v zime sa jednoducho poddať lenivosti!“, hovorí biologička. Ak máme v záhrade lístie zhrnuté na kôpkach, jednoducho ho tam nechajme, rovnako ako odrezky zo živého plota, papeky a kôpky dreva. Rozkladajúce sa lístie vytvára teplo a je perfektným zimoviskom pre ježkov, ropuchy, jašterice, slepúchy a mnoho druhov myší. A veru, v tomto období by ste sa nemali zbavovať kompostu a nemali by ste ho ani prehadzovať. V trávach a steblách, ktoré zostali na mieste, prezimuje mnoho malých druhov hmyzu, a tráva by sa preto nemala ani kosiť.

A kedy sa teda opäť po zime pustiť do záhradných prác? „Akonáhle na jar bude dva týždne po sebe teplota dosahovať desať stupňov, môžeme si byť relatívne istí, že väčšina zvierat opäť opustí svoje úkryty,“ vysvetľuje Trcka-Rojas. Zrejme najspoľahlivejším indikátorom je ježko. Ak sú tieto pichľavé cicavce opäť aktívne, znamená to, že aj väčšina ostatných zvierat sa prebudila zo svojho zimného odpočinku.

Zvieratá treba nechať čo možno najviac na pokoji

Ak sme náhodou vyrušili zviera počas jeho zimného odpočinku, napríklad ježka pod hromadou lístia, najlepšie je znovu jeho úkryt zakryť a nechať ho na pokoji. Niektoré zvieratá si potom hľadajú nový úkryt. Jednorazové vyrušenie zo zimného spánku zvieratá často ešte zvládajú. „Avšak každé zrýchlenie metabolizmu je pre nich naozaj veľmi namáhavé a spotrebúvajú pri tom zbytočne veľa energie. Ak nemajú dostatočné zásoby, možno zimu dokonca ani neprežijú,“ zdôrazňuje expertka.

Ponúkať bezpečný prístrešok

Ak chce niekto aktívne pomôcť zvieratám, odporúča sa postaviť im suché múry z kamenia, v štrbinách ktorých potom mnoho plazov prežije chladné obdobie roka. Ďalšou možnosťou je vytvoriť záhradný rybník, ktorý je dostatočne hlboký na to, aby v ňom zvieratá prežili chladné obdobie. Dobrým chráneným miestom pre veveričky a iné malé cicavce sú samozrejme aj predtým vyčistené vtáčie búdky, tieto druhy sa v nich radi schovávajú, aby si v nich dožičili svoj zimný oddych.

Na trhu sú dostupné aj špeciálne hotely pre hmyz. „Hmyz tieto domčeky však často veľmi nevyužíva,“ hovorí Trcka-Rojas. Omnoho dôležitejšia je existencia prirodzených úkrytov. Okrem toho, zvieratá ako úkryt často využívajú garáže, záhradné domčeky a podkrovia, samozrejme ak sa tam dokážu dostať cez malé štrbiny a otvory.

Možností, ako zvieratám v tomto smere pomôcť, je teda mnoho. A najlepšie na tom je, že tým nielenže pomáhame prírode, ale na jar nás poteší aj mnoho zvieracích hostí.