Femicída: ženy nie sú dostatočne chránené
Sonja Aziz ako advokátka poskytuje právnu pomoc obetiam domáceho násilia– ako publicistka a aktivistka sa zasadzuje za iný prístup k tejto problematike. Vysvetľuje, ako by mali súdy, polícia – a spoločnosť – zmeniť svoje zmýšľanie.
25. november je „Svetovým dňom boja proti násiliu na ženách“. Tento deň spomienok a akcií má pripomínať, že treba bojovať proti rodovo podmienenej diskriminácii a násiliu. Advokátka Sonja Aziz sa už 15 rokov zaoberá domácim násilím a jeho najextrémnejšou formou, vraždami žien a detí. Viedenská právnická kancelária 42-ročnej Sonji zastupuje ženské obete a ich príbuzných. Kritizuje políciu a súdy predovšetkým za necitlivý prístup. A vysvetľuje, prečo je na tom Rakúsko v porovnaní s inými európskymi krajinami tak zle.
Aký bol váš najvýznamnejší prípad v boji za ženy?
Keď som sa so sťažnosťou jednej obete proti Rakúsku dostala až na Európsky súd pre ľudské práva, ťahalo sa to až do roku 2021. Už v roku 2012 udali matka a jej dve deti otca na polícii za násilie. Dôkazy boli jednoznačné, traja svedkovia a čerstvé zranenia na tvári matky. Mužovi bol vydaný súdny zákaz priblíženia, nesmel vstúpiť do domu a priblížiť sa k bydlisku rodičov mojej mandantky. Vyhrážal sa jej: „Ak odo mňa odídeš, zabijem deti.“ Žena to povedala aj polícii. O tri dni neskôr prišiel autom ku škole, pod zámienkou nalákal deti do šatne a zastrelil osemročné dievča, šesťročnému dievčaťu sa podarilo utiecť. Potom spáchal samovraždu vo svojom aute.
Dá sa vôbec takýmto činom zabrániť?
Vzhľadom na takúto hrozbu mala polícia kontaktovať prokuratúru a požiadať o väzobné stíhanie alebo zadržanie. Žiaľ, Veľká komora Európskeho súdu pre ľudské práva nakoniec našu sťažnosť proti Rakúsku zamietla pomerom hlasov 10 ku 7. Rozhodnutie však obsahovalo dôležité, smerodajné zásady pre ochranu pred domácim násilím v EÚ. Prípad viedol k zmene zákona, podľa ktorej možno vydať zákaz vstupu aj do školy. Ohrozenie žien je však naďalej vysoké, stále nie sú dostatočne chránené pred femicídou.
Čo je femicída?
Femicída je vražda ženy z dôvodu, že je ženou. Je to najextrémnejšia forma rodovo podmieneného násilia. Páchateľom je zvyčajne bývalý partner alebo partner, niekedy brat alebo otec, zriedka cudzia osoba. Násilie sa často stupňuje v čase rozchodu, je to pre ženu najnebezpečnejšie obdobie.
Rakúsko je jednou z krajín EÚ s relatívne vysokým percentom femicíd. Vieme prečo?
Vzhľadom na dramatické čísla si Spolkový kriminálny úrad v roku 2019 objednal štúdiu: Viedenská univerzita bola požiadaná o preskúmanie všetkých vrážd a pokusov o vraždu žien v období rokov 2018/2019. Cieľom bolo zistiť: Čo mali všetky tieto prípady spoločné? A aké ponaučenia si z nich môžeme vziať do budúcnosti?
Čo štúdia ukázala
Vražde zvyčajne predchádza dlhodobé domáce násilie. U polovice prípadov femicíd zasahovala polícia už predtým, často bol páchateľovi vydaný súdny zákaz priblíženia. Úrady si boli vedomé ohrozenia. Okrem toho, veľká časť páchateľov už bola vyšetrovaná políciou pre násilné, majetkové alebo drogové delikty. Polícia by preto mala rýchlejšie identifikovať ohrozenie ženy a zasiahnuť, napríklad zadržaním. To sa však deje len zriedka.
Čo je ešte problematické?
Ak žena nájde odvahu a podá na polícii oznámenie pre domáce násilie, často ju nikto neberie vážne. Nebezpečné vyhrážanie ako „Zabijem ťa!“ je často odmietnuté ako vyjadrenie nevôle v špecifickej situácii. Alebo dôjde k zastaveniu konania pre nedostatok dôkazov, aj keď dôkazy existujú, no úrady po nich nepátrajú. V praxi sa zodpovednosť štátu často prenáša na obeť. Súdy majú určité predstavy, ako by sa mala správať dokonalá obeť.
Dokonalá obeť?
Áno, dokonalá obeť podá oznámenie včas, má zdokumentované zranenia, svedkov a chronologicky usporiadaný súbor dôkazov. Obete to však nedokážu. Súdy a polícia sa musia veľa naučiť, aby dokázali správne vnímať správanie traumatizovaných osôb. A tiež musia pochopiť, že ženy sa správajú ambivalentne.
V akom stave citovej rozorvanosti sa nachádzajú?
Často majú problém s rozchodom. Dúfajú, že sa situácia zlepší a veria v lásku. Majú však predovšetkým veľký strach a sú na mužovi závislé. Je tu napríklad ekonomická bezmocnosť, pretože žena nemá vlastný príjem alebo by si sama nedokázala nájsť bývanie. A má obavy o deti. Muž sa jej často vyhráža: „Vezmem ti ich“.
Aké sú príčiny domáceho násilia?
Hlboko zakorenené patriarchálne štruktúry. V mnohých oblastiach si pohlavia stále nie sú rovné. Či už ide o rozdielne platy alebo o opatrovateľské práce, ktoré stále vykonávajú prevažne ženy, v dôsledku čoho sa ocitajú v pasci chudoby. Páchatelia si osvojili stereotypné predstavy, že muž musí byť silný a nesmie neprejavovať slabosť. Že všetko dostane, ak to chce. Muži často nedokážu akceptovať stratu moci a kontroly, ku ktorej dochádza pri rozchode. A mnohí vraždia, pretože si myslia: Keď ťa nemôžem mať ja, tak ťa nemôže mať nikto. Mimochodom, aj spoločenské vnímanie je patriarchálne. Ukazuje sa to počas mojich súdnych procesov, keď dochádza k obviňovaniu obete.
Obviňovanie obete?
Takmer každá moja klientka je podozrievaná, že sa svojimi obvineniami len snaží získať výhody pri rozvode. Napríklad, že chce manžela falošne obviniť z pomsty a zabezpečiť si tak nárok na výživné alebo mu odobrať deti. Moje klientky musia zvyčajne viesť proti páchateľom viacero súdnych konaní: trestné konanie, rozvodové konanie a ak majú deti, aj konanie o zverení detí do starostlivosti.
Hovoríte, že na súde sa často mnoho vecí nedarí. Čo napríklad?
Obhajkyňa obete musí byť kreatívna, v trestnom konaní má obeť veľa práv, tie však často stroskotajú na realite. Napríklad obeť nemusí páchateľa v súdnej sieni vidieť. Existuje možnosť vypočutia prostredníctvom videokonferencie. No niektoré súdne siene nie sú dostatočne vybavené. Napríklad veľký Krajinský trestný súd vo Viedni má tridsať súdnych siení – ale iba tri sú vybavené videotechnikou. Potom požiadame, aby bol páchateľ odvedený do miestnosti, ktorá sa nachádza hneď vedľa súdnej siene. On všetko počuje, ale ona ho nemusí vidieť. Ale počas konania o zverení detí do starostlivosti s ním bude sedieť v tej istej miestnosti a bude musieť bojovať o ochranu svojich detí. A ak bude mať smolu, bude jej nariadené ešte aj spoločne navštevovať poradňu pre rodičov. To všetko ju môže opäť vážne traumatizovať.
To znie veľmi frustrujúco. Ako ste sa stali obhajkyňou obetí a prečo ste pri tom zostali?
Po ukončení právnickej fakulty som chcela robiť niečo v sociálnej oblasti. Domáce násilie mi ani nenapadlo, pretože sa o ňom počas môjho štúdia nehovorilo. Náhodou som si prečítala inzerát mojej súčasnej partnerky v advokátskej kancelárii; venovala sa rodinnému právu a ochrane obetí. Bola to jediné miesto, o ktoré som sa kedy uchádzala. Našla som sa v tejto oblasti a nechcem robiť nič iné. Obracajú sa na mňa len ženy, ktoré boli postihnuté psychickým alebo fyzickým násilím. Je to téma, za ktorú sa môžem zasadzovať, najmä preto, že musím bojovať proti toľkým vnútrosystémovým prekážkam .
Domáce násilie – celoeurópsky problém
Podľa prieskumu EÚ týkajúceho sa rodovo podmieneného násilia, ktorý sa uskutočnil v rokoch 2020 až 2024, každá piata žena zažila aspoň raz fyzické alebo sexuálne násilie zo strany mužského člena domácnosti. Štúdia tiež ukázala, že obete majú malú dôveru v políciu a organizácie poskytujúce pomoc: iba jedna z piatich žien, ktoré zažili násilie, kontaktovala organizáciu poskytujúcu zdravotné alebo sociálne služby a iba jedna z ôsmich nahlásila incident polícii.
Situácia u nás
Domáce násilie voči ženám je aj na Slovensku vážnym a rozšíreným problémom, ktorý chrakterizuje vysoká miera nenahlasovania a výrazné podceňovanie.
- Podľa európskeho prieskumu agentúry FRA zažila 47% žien na Slovensku počas života nejakú formu psychologického násilia (napr. kontrolné správanie, ponižovanie, zastrašovanie, hrozby voči deťom) a 34% zažila fyzické a/alebo sexuálne násilie od partnera alebo inej osoby.*
- Ročne približne 12% žien na Slovensku (asi 140 000) zažije násielie zo strany partnera.*
- Medzi rokmi 2010 a 2018 zomrelo na Slovensku rukou PARTNERA 63 žien.**
- Len 12% žien, ktoré zažili nazávažnejšie prípady násilia, nahlásilo incident polícii. Tento vysoký stupeň nehlásenia sa prpipisuje traume či hanbe.*
Na Slovensku funguje bezplatná, nonstop Národná linka pre ženy zažívajúce násilie na čísle 0800 212 212. Poskytuje dôvernú a bezpečnú podporu ženám, ktoré sú ohrozené alebo zažívajú násilie, a linka je bezplatná. V prípade bezprostredného ohrozenia života je potrebné volať políciu na čísle 158 alebo 112. (Národná linka pre ženy zažívajúce násilie - MPSVR SR)
