Rodová medicína: Je medzi nami rozdiel

Čo je rodová medicína?

Účinkujú lieky inak na ženy ako na mužov? Prejavujú sa choroby u rôznych pohlaví inými príznakmi? Komunikujú ženy a muži so zdravotníckym personálom odlišným spôsobom? Presne tieto otázky sa kladú, ak sa rozprávame o rodovej medicíne. Tá totiž razí holistický prístup: Na zdravie a choroby ľudstva má vplyv nielen biológia a gény, ale aj sociálne roly a naučené správanie.

Dlhý čas bolo normou mužské telo

Rodová medicína je vo vede pomerne novým odborom. Tak ako v mnohých oblastiach života, aj v medicíne bol dlho za normu všetkého považovaný muž. A niet sa čo čudovať, pretože predmetu výskumu vždy dominovali muži. Ženy boli z bádaní vylúčené – bolo totiž komplikované prihliadať na ich možné hormonálne výkyvy počas menštruačného cyklu či podstupovať riziko, že by v dôležitej fáze výskumu mohli vypadnúť z hry kvôli tomu, že otehotnejú. Vedecké zistenia získané na mužských adeptoch sa preto jedna ku jednej prenášali na ženy.

S vážnymi následkami: Napríklad odporúčané dávkovanie niektorých liekov je až dodnes pre ženy nevhodné, príliš vysoké. Nielen preto, že sú obyčajne menšie a ľahšie ako muži – líšia sa aj fungovaním ich metabolizmu a tiež hormonálnou rovnováhou. Ich orgány, najmä pečeň fungujú a pracujú inak. Keďže lieky sa zväčša rozkladajú v pečeni, ich vedľajšie účinky teda vedia potrápiť častejšie ženy.

Pomaly dochádza k zmene

Prvé práce o rodovej medicíne boli publikované v 90. rokoch 20. storočia. Najmä v posledných rokoch sa tejto téme venuje čoraz viac pozornosti. Mení sa aj povedomie pacientiek a pacientov: Z prieskumu vyplynulo, že 87 % z nich by si prialo byť lepšie informovaných o rodovo špecifických účinkoch liekov. Len k tretine z nich sa takéto informácie dostali.

Rodová medicína prináša výhody pre obe pohlavia

Ďalšou mylnou domnienkou je, že rodová medicína obhajuje len záujmy žien. V skutočnosti z faktu, že medicína sa zaoberá rozdielmi medzi pohlaviami, profitujú hlavne muži. Dáme si zopár príkladov?

Muži majú v sebe často zakorenené, že nemôžu „fňukať“. Oveľa zriedkavejšie ako ženy vyhľadávajú lekárske ošetrenia alebo odporúčania a tiež menej často chodia na lekárske prehliadky. Platia za to ale vysokú cenu: Je to totiž jeden z dôvodov, prečo je priemerná dĺžka života žien vyššia ako u mužov. Kampane o zdraví, ktoré sú zamerané na mužov, však môžu priniesť zmenu.

V súčasnosti sa tiež vie, že muži sú náchylnejší na rakovinu a vírusové ochorenia ako ženy. Ženy majú vďaka estrogénom silnejší imunitný systém. Na strane druhej však častejšie trpia prejavmi nadmerných imunitných reakcií, ako sú alergie alebo autoimunitné ochorenia.

Aj keď pri určitých chorobách existuje vedomý rodový presah – medicína sa pomaly lúči s pojmami ako „ženská choroba“ a „mužská choroba“. Napríklad osteoporóza bola dlho považovaná za ochorenie, ktoré postihuje len ženy po menopauze. Štatistiky však hovoria, že viac ako 30 % pacientov s týmto ochorením sú muži nad 70 rokov. Keď to už lekári vedia, ušetrí sa tým drahocenný čas, kým nájdu tú správnu liečbu.

Nové pokroky v rodovej medicíne

Výskumy a práce na vakcíne proti rakovine prsníka sú už v plnom prúde

Pri rakovine prsníka vieme, že prevencia je najdôležitejšia a včasná diagnostika dokáže zachrániť život. Do budúcnosti máme v rukách ešte viac nádeje: Výskumný tím Lekárskej univerzity vo Washingtone po prvýkrát otestoval na ľuďoch vakcínu proti rakovine prsníka. Používať by sa mala začať do niekoľkých rokov.