Rodová medicína: z týchto dôvodov potrebujú ženy inú formu medicíny

Univerzitná profesorka Dr. Alexandra Kautzky-Willer je špecialistka na vnútorné lekárstvo a najznámejšia rakúska rodová lekárka. Bojuje za rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami v systéme zdravotnej starostlivosti. Pre redakciu ACTIVE BEAUTY odpovedala na najdôležitejšie otázky o rodovej medicíne.

Účinkujú lieky inak na ženy ako na mužov? Prejavujú sa choroby u rôznych pohlaví inými príznakmi? Komunikujú ženy a muži so zdravotníckym personálom odlišným spôsobom? Presne tieto otázky vyvstávajú, ak hovoríme o rodovej medicíne. Tá totiž razí holistický prístup: na zdravie a choroby ľudstva má vplyv nielen biológia a gény, ale aj sociálne role a naučené správanie.

Čo je vlastne „gender health gap“?

Pojem „gender health gap“ popisuje nerovnosti medzi mužmi a ženami v systéme zdravotnej starostlivosti. Choroby prebiehajú a aj prebiehali u mužov a žien vždy rozdielne, avšak diagnostika, ako aj liečba a tiež výskumy a vývoj liekov sa po stáročia sústreďovali len na zdravie mužov. Dôsledkom je, že príznaky u žien sa identifikujú buď príliš neskoro alebo vôbec. Alexandra Kautzky-Willer: „Vieme, že choroby a ťažkosti, ktoré postihujú výhradne (ale v prevažnej väčšine prípadov) ženy, nie sú dostatočne preskúmané a tým pádom na ne neexistujú ani dobré liečebné postupy. Mám na mysli endometriózu, chronický únavový syndróm alebo menopauzu. Mnoho žien si pri týchto chorobách prechádza útrapami a my im nedokážeme nastaviť správnu liečbu, pretože toho ešte veľa nevieme. Rôzne autoimunitné ochorenia, migrény a bolestivé syndrómy tiež postihujú prevažne ženy." Nezomiera sa na ne, ale majú obrovský vplyv na kvalitu života, a teda aj na radosť zo života a výkonnosť.

Dlhý čas bolo normou mužské telo

Rodová medicína je vo vede pomerne novým odborom. Tak ako v mnohých oblastiach života, aj v medicíne bol dlho za normu všetkého považovaný muž. A niet sa čo čudovať, pretože predmetu výskumu vždy dominovali muži. Ženy boli z bádaní vylúčené – bolo totiž komplikované prihliadať na ich možné hormonálne výkyvy počas menštruačného cyklu či podstupovať riziko, že by v dôležitej fáze výskumu mohli vypadnúť z hry kvôli tomu, že otehotnejú. Vedecké zistenia získané na mužských adeptoch sa preto jedna ku jednej prenášali na ženy.
S vážnymi následkami: napríklad odporúčané dávkovanie niektorých liekov je až dodnes pre ženy nevhodné, príliš vysoké. Nielen preto, že sú obyčajne menšie a ľahšie ako muži – líšia sa aj fungovaním ich metabolizmu a tiež hormonálnou rovnováhou. Ich orgány, najmä pečeň fungujú a pracujú inak. Keďže lieky sa zväčša rozkladajú v pečeni, ich vedľajšie účinky teda vedia potrápiť častejšie ženy.
Alexandra Kautzky-Willer: „Bolo a je bežnou praxou, že lieky sa testujú na mužoch vo veku okolo 30 rokov, na mužoch s váhou 85 kilogramov a výškou 1,80 metra. Pre ženy to znamená, že lieky, ktoré sú im predpisované, na ne niekedy neúčinkujú tak dobre, majú viac vedľajších účinkov, výsledky liečby sa u nich dostávajú neskôr, choroby sa u nich diagnostikujú oneskorene a nesprávne stanovené diagnózy sú potom častejším fenoménom práve u žien."

Pomaly však dochádza k zmene myslenia v spoločnosti

Prvé práce o rodovej medicíne boli publikované v 90. rokoch 20. storočia. Najmä v posledných rokoch sa tejto téme venuje čoraz viac pozornosti. Mení sa aj povedomie pacientiek a pacientov: Z prieskumu vyplynulo, že 87 % z nich by si prialo byť lepšie informovaných o rodovo špecifických účinkoch liekov. Len tretine z nich sa už takéhoto lekárskeho poradenstva dostalo.

Rodová medicína prináša výhody pre obe pohlavia

Ďalšou mylnou domnienkou je, že rodová medicína obhajuje len záujmy žien. V skutočnosti z faktu, že medicína sa zaoberá rozdielmi medzi pohlaviami, profitujú hlavne muži. Dáme si zopár príkladov?
Muži majú v sebe často zakorenené, že nemôžu „fňukať“. Oveľa zriedkavejšie ako ženy vyhľadávajú lekárske ošetrenia a tiež menej často chodia na lekárske prehliadky. Platia za to ale vysokú cenu: Je to totiž jeden z dôvodov, prečo je priemerná dĺžka života žien vyššia ako u mužov. Kampane o zdraví, ktoré sú zamerané na mužov, však môžu priniesť zmenu.
V súčasnosti je tiež známe, že muži sú náchylnejší na rakovinu a vírusové ochorenia ako ženy. Ženy majú vďaka estrogénom silnejší imunitný systém. Na strane druhej však častejšie trpia prejavmi nadmerných imunitných reakcií, ako sú alergie alebo autoimunitné ochorenia.
Aj keď pri určitých chorobách existuje vedomý rodový presah – medicína sa pomaly lúči s pojmami ako „ženská choroba“ a „mužská choroba“. Nerodový prístup totiž bráni vo výhľade na správnu diagnostiku: Napríklad osteoporóza bola dlho považovaná za ochorenie, ktoré postihuje len ženy po menopauze. Štatistiky však hovoria, že viac ako 30% pacientov s týmto ochorením sú muži nad 70 rokov. Keď to už lekári vedia, ušetrí sa tým drahocenný čas, kým nájdu tú správnu liečbu.

Nové pokroky v rodovej medicíne

Výskumy a práce na vakcíne proti rakovine prsníka sú už v plnom prúde

Každá ôsma žena v Rakúsku sa počas života stretla s ochorením rakoviny prsníka. Čo však už teraz vieme je, že prevencia je najdôležitejšia, včasná diagnostika dokáže zachrániť život. Do budúcnosti teda máme v rukách viac nádeje: výskumný tím Lekárskej univerzity vo Washingtone po prvýkrát otestoval na ľuďoch vakcínu proti rakovine prsníka. Používať by sa mala začať do niekoľkých rokov.
Dodatočný tip: tu sa dozviete, ako na samovyšetrenie prsníkov.

HPV vírus

90 % prípadov rakoviny krčka maternice spôsobujú ľudské papilomavírusy (HPV), pričom k prenosu dochádza kontaktom kože s pokožkou a antikoncepčné prostriedky, ako sú kondómy, neposkytujú 100 % ochranu pred infekciou, znižujú len riziko prenosu. Toto ochorenie zostáva spočiatku nepovšimnuté najmä u žien, avšak ochorenie môže často viesť k neplodnosti a bez včasnej diagnostiky je dokonca smrteľné.

Čo môžu ženy urobiť, aby spoločnosť ich zdravotné ťažkosti brala vážne

„Pravdou je, že ako žena môžete byť len vytrvalá," hovorí Alexandra Kautzky-Willer, keď ide o zdravie žien. Ženy chodia častejšie na preventívne prehliadky, viac sa zaujímajú o zdravotné problémy a tiež žijú zdravšie. Napriek tomu sú im choroby často diagnostikované nesprávne, spoločnosť ich neberie vážne a bohužiaľ nie je výnimkou, že po príchode do ambulancií ich lekári často otáčajú bez stanovenia diagnózy. „Odporúčam ženám, aby sa nenechali odradiť, aby počúvali svoje pocity a aby svoje ťažkosti nebrali na ľahkú váhu." Zvyčajne majú veľmi dobrý zmysel, aby dokonale precítili svoje telo, avšak často sú zneistené práve vonkajšími faktormi.